Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Je to najväčší kostol na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety, nazývaný aj Košický dóm, je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Je to najväčší kostol na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahŕňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku.
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete.
Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.
Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc.
Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu.
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Jágerská (Egerská) kapitula vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.
No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.
V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.
V roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. Ďalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
Architektúra Dómu
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Veroniky. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Interiér Dómu sv. Alžbety
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzová krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Kráľovské schody
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.
Rákociho krypta
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
Oltáre v Dóme svätej Alžbety
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža
⛪ Kostol s podlahovým kúrením a najväčším vyrezávaným ružencom je dlhší ako Dóm svätej Alžbety | a
Hlavný oltár sv. Alžbety je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. Ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a až 48 tabuľových obrazov.
Oltár svätého kríža je ako najmladší zhotovený v roku 1931. Autor je Vojtech Buchner. Istou zaujímavosťou je, že oltár venovaný pamiatke obetí prvej svetovej vojny je vyrobený z kovu.
Rozmery a rozloha
Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. Najväčší kostol na Slovensku s kapacitou až 5000 ľudí je zasvätený sv. Alžbete uhorskej. Vonkajšia dĺžka dómu sv. Alžbety je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m.
| Rozmer | Hodnota |
|---|---|
| Vonkajšia dĺžka | 60 m |
| Šírka | 36 m |
| Výška severnej veže | 59 m |
| Výška hlavnej lode | 24 m |
| Výška bočných lodí | 12 m |
Na mieste súčasnej katedrály stál predchodca. Najstarší kostol Košíc bol zasvätený svätému Michalovi a vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia. Pôvodný kostol zničil požiar približne v roku 1380. Stavba prebiehala na etapy a dátum ukončenia sa spája s dokončením presbytéria v roku 1508.