Svadba v kostole a život v slovenskej dedine: Pohľad na Utekáč a Zohor

Slovenská dedina, miesto s bohatou históriou a tradíciami, ponúka jedinečný pohľad na život a zvyky našich predkov. V tomto článku sa pozrieme na svadby v kostole a život v dvoch špecifických obciach - Utekáč a Zohor, pričom sa zameriame na ich históriu, kultúru a špecifiká.

Tradičný svadobný sprievod na Slovensku.

Utekáč: Robotnícka osada s dvoma tvárami

Utekáč, pôvodne robotnícka osada, ktorá do roku 1993 administratívne patrila pod Kokavu nad Rimavicou, predstavuje zaujímavý príklad odlišného životného štýlu v porovnaní s okolitými roľníckymi osadami. Okrem Utekáča patrilo pod Kokavu aj niekoľko desiatok menších osád s prevažne roľníckym obyvateľstvom. Približne dve desiatky z nich sa po osamostatnení Utekáča stali jeho súčasťou.

Lazy v okolí Utekáča začali vo väčšej miere vznikať v druhej polovici 19. storočia. Takto ich vznik opísal Jozef Midler v kronike sklárne Clara: „Lazy v našom okolí vznikli hlavne po zrušení poddanstva v roku 1848, kedy početné chudobné zemianske rodiny, bývalí poddaní a bezzemkovia dostali možnosť kúpy rozsiahlych okolitých pozemkov. Osídlenie urýchlilo aj pozdejšie skrachovanie grófa Forgácha. Takto vznikli skutočne početné kopanice - kolešne. Rúbaniská a bány, vzniklé vyrubovaním lesov pre sklárne a píly prerobili sedliaci na zúrodnené polia a políčka. Skaliská a strminy ponechali na pastvu. Stále museli zápasiť s odstraňovaním skál z ornej pôdy a proti prirodzenému samovoľnému zalesňovaniu svojich, skutočne v pote tváre vybojovaných, políčok.

Medzi životom roľníkov a sklárov odjakživa existovali podstatné rozdiely, dokonca ešte v roku 1983 Jozef Midler zaznamenal, že „rozdiely v spôsobe života sklárskych robotníkov a Kokavčanov sa dajú pozorovať ešte aj dnes“. Obidve skupiny obyvateľov existovali samostatne, boli si však navzájom osožné. Roľníci zásobovali sklárov potravinovými článkami, ktoré si títo nedokázali v dostatočnej miere zabezpečiť, pričom práve predaj poľnohospodárskych prebytkov bol jediným zdrojom finančných príjmov sedliakov (na prelome 19. a 20. storočia). Ak mali z čoho, roľníci "prenajímali malé kúsky zeme Utekáčanom, ktorí si potom do zoranej zeme prišli nasadiť zemiaky".

Avšak rovnako ako existovali oblasti, kde si obe skupiny obyvateľov boli navzájom osožné, našlo sa i dosť trecích plôch: „Povahou sa obyvatelia Utekáča podstatne líšili od Kokavčanov a od okolitých lazníkov v najbližšom okolí sklárne. Prinášal to úplne odlišný spôsob práce, bývania, spôsob života a zvyklostí. Mnoho nových prvkov sem bolo prinesených sklármi rôznych národností, ktorí sa tu stretli temer z celej Európy. Tunajšími pôvodnými obyvateľmi boli prijímaní nevraživo, nevľúdne, nedôverovali si. Smradľavými hutníkmi ich volali. Sklári zase podceňovali tunajších roľníkov, považovali ich za nevzdelancov, nevychovancov a chrapúňov. Prisťahovaní sklári, robotníci a úradníci prešli mnohými zemami, všeličo videli a skúsili, vedeli čosi aj o revolučnosti robotníckej triedy, o boji proletariátu, ktorý sa začal rodiť.

Vráťme sa však naspäť k lazníkom, takto ich opisuje Jozef Midler: „Sedliacky ľud bol veľmi nábožensky založený, každú nedeľu putovali z lazov pešo do kostola do Kokavy nad Rimavicou. Vtedy sa vyobliekali do krásnych detvianskych a podpolianskych krojov a celé rodiny putovali v letných mesiacoch bosí do kostola, obuli sa len pred Kokavou nad Rimavicou, aby ušetrili krpce a podobnú obuv. Bol to ľud rímsko-katolíckeho vyznania. Stretnutie v kostole, vonku a po ceste im poskytovalo spoločenský život, pozdravenie susedov, rodín, priateľov. Zoznamovali sa navzájom aj mladí ľudia. Cez pracovné dni týždňa, plné tvrdej práce, nebolo na to času. Cestou sa zastavovali v Utekáči a ponúkali robotníckym domácnostiam vajcia, hydinu, mlieko, maslo, tvaroh, mak, jablká a čo zrovna mali. Odtrhnuté od úst predávali, aby takto získavali prepotrebné peniaze na petrolej, soľ a niekedy aj na trochu cukru.

Laznícke usadlosti sa začali meniť po druhej svetovej vojne a hlavne po roku 1948. Jozef Midler to zdôvodňuje takto: „Tvrdá a málo prinášajúca robota hlavne po roku 1945 postupne zohnala z vrchov pracovitých sedliakov, keď sa im naskytla možnosť ísť pracovať do nových budovaných priemyselných podnikov, do modernejšieho poľnohospodárstva a inde. Z dorastajúcej mládeže, ktorí ešte predsa len bývajú v bližších vrchárskych usadlostiach, už pomaly vymiera tá kedysi povestná a kŕčovitá priľnavosť k pôde, ktorá bola tak ťažko vybojovaná prácou ich predkov, Niet sa čomu diviť, keď bývalý poddaný, bedár a bezzemok mal možnosť kúpiť si kus vrchárskej zeme, mal pocit a istotu, že je to jeho. Veľmi tvrdo sa vykúpil, keď musel zúrodniť kopce, postaviť kolešňu a vygazdovať statok. Zakladatelia lazov by tieto nikdy neopustili. Ešte aj ich priamy potomkovia takí boli, ale rokmi a hlavne zmenou po roku 1945 začali lazy postupne opúšťať.“

Toto je však len časť pravdy. Jedným dychom treba povedať, že zásadný podiel na vyľudnení lazov okolo Utekáča mala komunistická moc. Strmé svahy síce neboli vhodné pre kolektívne obrábanie (JRD), ale pre komunistov boli nepohodlní aj samostatne hospodáriaci roľníci a dali si záležať, aby im život znepríjemnili čo najviac a dostali ich tam, kam ich chceli dostať. Pomohli si nielen likvidačnými kontingentmi pre samostatne hospodáriacich roľníkov, ale aj núteným zalesňovaním, rôzne zdôvodneným. Dnes sú lazy v okolí Utekáča alebo zaniknuté alebo slúžia na rekreačné účely, aj keď pár výnimiek sa iste nájde.

Na úplný záver som si nechal opis kolešne - typickej usadlosti na lazoch okolo Utekáča či Kokavy, opäť Jozef Midler: „Kolešňa bola postavená z drevených hranolov, ručne okresaných a špáry sa vymazávali vždy na jeseň hlinou a machom. Obloky boli maličké a bolo ich málo. Zvyčajne jeden oblôčik pre miestnosť, ktorý bol orientovaný tak, aby bývajúci videli, kto k nim prichádza, keď zabrechal biely chlpatý a veľký sedliacky pes. Obyčajne boli psy aj dva, srdité, naháňajúce strach každému prichádzajúcemu, skrátka užitočné zvieratá pre ochranu vrchárskej kolešniarskej usadlosti. Každá kolešniarska usadlosť spravidla obsahovala: drevenú kolešňu prikrytú slamou a u „zámožnejších“ drevenou šingľou, bola tam jedna izba na spanie, vybavená oltárikom na modlenie. Išlo o izbu doslova posvätnú, kde sa dostala len najbližšia rodina a uznávaní solídni návštevníci. Kolešniar obyčajne pozval hosťa, suseda a rodinu do kuchyne, ktorá bola vybavená hlinou, tehlou alebo skalou, postaveným šporákom súčasne s predpecím. Bol tam veľký na hrubo otesaný drevený stôl a lavice (široké, na ktorých sa dalo aj vyspať), malá polica a po stenách boli vyvesené maľované taniere, drevené varechy a ďalšie kuchynské potreby. Dlážku tvorila udupaná zem. Kolešne boli bez komínov, dym vstupoval priamo do priestoru povaly. Povala slúžila v zime aj ako udiareň.Okolo kolešni boli z dreva ale najčastejšie zo skál postavené pomocné hospodárske budovy ako humno, maštaľ, chlievce, kurník, pivnica zapustená do brehu a podobne. Nesmela chýbať studňa a napájadlá pre dobytok.“

Salajka, osada ležiaca najbližšie pri Utekáči.

Zohor: Od prvej písomnej zmienky po súčasnosť

Významnou udalosťou pre obec Zohor bolo 690. výročie Prvej písomnej zmienky o obci z r. 1314, kedy sa Zohor pod názvom Sahur spomína v darovacej listine kráľa Karola Roberta z Anjou zo dňa 25. júla 1314, ktorou kráľ potvrdzuje rytierovi Ottovi de Telesprun, synovi dolnorakúskeho šľachtica Rugeria de Telesprun vlastníctvo niekoľkých osád na Záhorí - Devín, Stupava, Mást, Borinka, Bystrica a Zohor, vtedy ešte ako Sahur. V znamení tohto výročia niesli sa rôzne kultúrne, spoločenské aj športové podujatia počas celého roka.

Pri tejto príležitosti Obecný úrad vydal kalendár podujatí na celý rok, pamätné poštové obálky s motívom kostola, Signa richtárskej palice a náramnice z nájdeného pokladu z vykopávok rímskych hrobov v našom chotári, pamätné medaile zlaté a bronzové, na ktorých sú tie isté, už spomínané motívy, ďalej publikáciu Kultúrny a spoločenský život v obci a skladačku Zohor s leteckým pohľadom na obec. Umelecké stvárnenie medailí ako aj obálok, previedol umelecký výtvarník Rudolf Cigánik a publikácie vytlačil Jozef Gerthofer.

Pre Slovensko sa rok niesol v znamení mnohých zmien a významných úspechov, ale aj nových vládnych ekonomických reforiem, ktoré vyvolali množstvo protestov a nepokojov, najmä na východe Slovenska, kde vypukla tzv. „rómska vojna.” 8. februára začali Rómovia demonštrovať za zvýšenie a proti zníženiu sociálnych dávok. Prvá rabovačka nastala 11. februára v predajni Billa v Levoči. Ďalších 15 dní pokračovalo drancovanie v obchodoch v obciach a mestách východného a neskôr aj stredného Slovenska. Vláda musela na potlačenie rebelantov nasadiť armádu. 29. marca sa Slovensko stalo členom vojenského paktu NATO. V apríli prebehli prezidentské voľby. O úrad slovenského prezidenta v prvom kole sa uchádzalo 12 kandidátov. Do druhého kola postúpili dvaja kandidáti. Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. 14. 1. mája sa Slovensko stalo členom Európskej únie, ktorá sa tým rozšírila na 25 štátov.

S napätím sa sledovali aj Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v Prahe. Pohromou pre Slovensko bola veterná smršť, ktorá sa nad naším územím prehnala 19. novembra. Najväčšiu spúšť zanechala vo Vysokých Tatrách, ale zasiahla aj severnú časť Oravy a Nízke Tatry, kde víchrica na Chopku dosiahla rýchlosť 173 km/hod. Spôsobila najväčšiu ekologickú katastrofu na Slovensku za posledných 100 rokov. Vo Vysokých Tatrách zostal po nej súvislý polom v dĺžke 50 km a široký 2,5 km.

Voľby prezidentov sa konali vo viacerých krajinách sveta. V USA bol znova zvolený G. Bush. Dramatické boli voľby na Ukrajine. Po veľkých protestoch občanov proti neregulérnosti, museli sa opakovať 26.

V tomto roku sme niekoľkokrát volili. Najprv to bolo referendum 3. apríla v referende sme mali odpovedať na otázku: „Ste za to, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali ústavný zákon o skrátení III. 4. apríla konalo sa prvé kolo voľby prezidenta Slovenskej republiky. Gašparovič Ivan Doc. Králik Ján Ing. Roman Ľubomír Mgr. Schuster Rudolf Ing. Šesták Jozef Ing. Pre porovnanie uvádzam výsledky prvého kola volieb v Malackom okrese. Platných hlasov spolu bolo 21 779. V rámci celého Slovenska na prvom mieste sa umiestnil Vladimír Mečiar, ktorý získal 650 242 hlasov, 32,73%, druhý bol Ivan Gašparovič so 440 564 hlasmi, 22,28% a tretí bol Eduard Kukan so 438 920 hlasmi, 22,09%. Prekvapením bolo tretie miesto Eduarda Kukana a druhé miesto Ivana Gašparoviča. 17. V okrese Malacky sa na voľbách zúčastnilo 41,26% oprávnených voličov. Tretími voľbami v tomto roku boli voľby zástupcov do Európskeho parlamentu podľa politických strán, keďže od 1. mája sme sa stali členmi EÚ. Voľby sa konali 13. 30.

V máji prišla na našu faru a do kostola skupinka maďarských študentov z cirkevného gymnázia v Budapešti, aby si položením dvoch venčekov uctila pamiatku dvoch významných kňazov, ktorí v minulosti pôsobili v našej farnosti. V r. 1848 bol to Alexander Cézar Mednyánsky, známy ako cestovateľ a Arnold Stummer-Ipoly, cirkevný spisovateľ a neskorší biskup, ktorý u nás pôsobil od r. 1849 do r. 29. mája konala sa birmovka, ktorú vysväcoval biskup ThDr. S. 15. júna navštívila náš OÚ skupina nemeckých občanov, ktorí si prezreli obec a so záujmom si pozreli obraz A.

Dobrovoľný hasičský zbor v Zohore oslavoval 125. výročie svojho vzniku. 17. júla pri tejto príležitosti konali sa celoobecné oslavy, na ktorých sa zúčastnili hostia z partnerského hasičského zboru z nemeckého mesta Hannover, mestskej časti Linden-Limmer. Delegáciu viedla starostka p. Barbara Knoke, skupinu hasičov viedol veliteľ Karsten Erbelding. Hostí doprevádzala kapela Spielmanns und Fanfarenzug s dirigentom Detlefom Zimmermannom. Návštevu prijala na OÚ starostka Ľ. Havranová. V tento deň konala sa aj slávnostná schôdza miestneho Dobrovoľného hasičského zboru, na ktorej jeho predseda p. Valentín Partl spomenul históriu a súčasnosť hasičského zboru. Jubilantov pozdravili - prezident DPO SR JUDr. Minárik, viceprezident p. Róth a okresný veliteľ DPO Malacky p. Chvíla. Starostka obce p. Ľ. Havranová bola pri tejto príležitosti ocenená medailou DPO SR „Za príkladnú prácu” so stužkou. Ocenenie dostali aj osemnásti členovia zboru a pamätnou listinou boli ocenené aj partnerské zbory z Lábu a Lozorna. Hannoverčania dostali od hasičov sochu sv. Floriána. Zohorským hasičom p. Knoke odovzdala peňažný dar a od kolegov dostali penovú prúdnicu a dve rozkladacie lôžka. Ocenenie dostal aj veliteľ zboru p. Vo večerných hodinách bol odštartovaný tretí ročník Nočnej súťaže v požiarnom útoku o Pohár starostky obce. Na súťaži sa zúčastnilo 16 mužských družstiev, 6 ženských a jedno družstvo mládežnícke. Zvíťazili muži z Jaroviec, v súťaži žien bolo prvé ženské družstvo z Moravského Jána. Zohoranky boli druhé.

Začiatkom leta znepokojil našich občanov, predovšetkým tých, čo bývajú v blízkosti železničnej stanice, neznesiteľný zápach, ktorý sa šíril od bývalých skladov Julius Meinl Baliarne a.s. V tomto areáli (v minulosti objekt patril JRD ako hydinárska znášková hala), sa uskladňovala a drvila mäsokostná múčka. Túto činnosť prevádzala firma ERECO Slovakia s.r.o. Na základe sťažností občanov zo dňa 11. júna na znečisťovanie ovzdušia, starostka obce poverená OÚ, obrátila sa listom na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR v Bratislave o prešetrenie dodržiavania ovzdušia, ktorá je umiestnená na voľnej ploche v spomínanom areáli. 21. OÚ sa znova obrátil s listami aj na Obvodný úrad životného prostredia v Malackách. 29. júla konala sa úradná obhliadka miesta zdroja znečistenia za účasti viacerých štátnych orgánov, ktoré zistili porušenie viacerých zákonov vzťahujúcich sa k ochrane životného prostredia, okrem iného aj zákon o odpadoch, zákon o ochrane vôd, o ochrane zdravia ľudí a ďalšie.

Aj napriek tomu, že klub dôchodcov po premiestnení pošty v obci chýba, činnosť dôchodcov neprestala. Na výročnej členskej schôdzi bola za predsedníčku miestnej skupiny Jednoty dôchodcov na Slovensku zvolená p. Mária Ščasná. V tomto roku naši dôchodcovia podnikli výlety do Bojníc, kde si prezreli zámok a zoologickú záhradu. Na susednej Morave prezreli si zámky v Ledniciach, Valticiach a Mikulove. V máji doma uskutočnili akciu „Top Slovakia” spojenú s občerstvením. V SND v Bratislave si pozreli operu Rossiniho „Barbier zo Sevilly.” V obci Studienka sa zúčastnili I. celookresného turistického stretnutia dôchodcov. Po privítaní v obci pešo prešli na poľovnícku chatu, kde ich čakal guláš a posedenie pri harmonike. Podujatia sa zúčastnilo asi 80 dôchodcov z okolitých dedín.

Okrem bežných kultúrnych podujatí - ako diskotéky, spoločenské večierky a niekoľko zábav, veľa akcií sa nieslo v duchu 690.-ho výročia prvej písomnej zmienky o našej obci. Pri tejto príležitosti Obecný úrad vydal Kalendár celoročných podujatí na rok 2004 - 690. výročie prvej písomnej zmienky o obci Zohor. Podujatia zamerané na rozvoj mikroregiónu a cezhraničnú spoluprácu, publikáciu Kultúrny a spoločenský život v obci, farebnú skladačku Zohor s informáciami o histórii obce s reprodukciou leteckého pohľadu na obec a farebnú publikáciu k 125. výročiu hasičského zboru. V rámci ekologických programov bola starostkou vyhlásená aj súťaž na tému „ Čistý Zohor” - starajme sa o čistý vzduch, udržujme a zveľaďujme si obec. V dňoch 15.-18. 1.

Január: Do 10.-ho boli mrazy od -2°C do -14°C. 5.-ho začalo snežiť a snežilo asi 4 dni. Po mrazivých dňoch prišlo niekoľko dní daždivých. Mrznúť začalo 21.-ho a mrazy trvali do konca mesiaca. Najsilnejší mráz bol ráno 25.-ho, kedy teplota poklesla až na -15°C. Február: Oteplilo sa natoľko, že 6.-ho bolo rekordných +17°C. Hovorilo sa o 150 ročnom rekorde. Mrznúť začalo po 10.-tom tak, že už na druhý deň bolo -8°C a snežilo. Marec: Prvé dni bol slabý nočný mráz do -2°C, iba 6.-ho bolo -7°C. Denné teploty boli do +2°C. Na začiatku mesiaca snežilo. Od 10.-ho sa otepľovalo tak, že 21.-ho vystúpila teplota na +22°C. Apríl: Prvé dni v mesiaci boli pekné s teplotami od +10°C do +17°C. Po prechodnom ochladení s dažďom po 17.-om sa oteplilo. Máj: Do 6.-ho bolo polojasno s teplotami do +23°C. Ďalšie dni sa ochladilo na +17°C, počasie bolo nestále s občasným dažďom. Oteplilo sa po 17. máji na +20°C až +24°C. Jún: Prvé dni teploty dosahovali do +18°C. Júl: Na začiatku bolo polojasno a teploty do +23°C. 8.-ho bol zatiaľ najteplejší letný deň +29°C, no 14.-ho opäť chladno - iba +15°C. Oteplenie nastalo po 17.-tom s +30°C a ďalší deň +32°C. Ku koncu mesiaca sa slabo ochladilo. August: Prvá polovica mesiaca mala teploty v rozpätí od +25°C do +31°C. Dni boli polojasné, občas daždivé. September: Mesiac začínal pekným počasím s dennými teplotami okolo +24°C. Po 21.-om sa ochladilo na +14°C až +10°C. Október: Do 10.-ho boli pekné a polojasné dni s teplotou do 23°C. 11.-ho nastalo ochladenie. Dni boli daždivé a chladné. 16.-ho iba +9°C. Aj keď sa nasledujúce dni mierne oteplilo, nepríjemné počasie bolo takmer do konca mesiaca. Od 28.-ho do 31. November: Stále bez nočných mrazov. Aj keď bolo zamračené, teploty cez deň sa pohybovali do +16°C. Po 7.-om sa ochladilo, ale nemrzlo. 9. nov. objavil sa prvý sneh, ale hneď prišiel dážď. Ďalšie dni denné teploty boli okolo +5°C. 19.-ho zasiahla Slovensko víchrica, ktorá narobila obrovské škody v oblasti Tatier. U nás sa prejavila veľmi silným vetrom, ktorý škody nenarobil. 26.-ho sa síce objavil prvý nočný mráz -1°C, ale ďalšie dni sa oteplilo na +8°C. 30. nov. December: Od 1.-ho do 19.-ho bolo oblačno, občas polojasno a nepríjemná inverzia. Denné teploty nepresahovali +4°C. Mrznúť začalo až 20.-ho -5°C, 22.-ho ráno bolo -8°C a slabé sneženie. Na Vianoce sa oteplilo na +8°C až +11°C. Do konca mesiaca bolo oblačno, bez mrazu.

Príjemný a šťastný nový rok zaželala starostka obce p. Ľuba Havranová všetkým našim občanom prostredníctvom príhovoru v našich regionálnych novinách „Podpajštúnske zvesti” a zároveň oboznámila s akciami, ktoré by sa mali uskutočniť pri príležitosti osláv 690. V rámci mikroregiónu Pod Pajštúnom (Stupava, Zohor, Záhorská Bystrica) aj tento rok sa naša obec prezentovala v slovenskej expozícii na výstave Regiontour Brno 9. januára. Koncom januára sa naša obec zúčastnila na ďalšej výstave turistického ruchu, tentokrát v Bratislave na ITF Slovakiatour, v spoločnom stánku mikroregiónu Záhorie pod názvom „Vitajte pod Pajštúnom.” Bol to už 10.

Januára v kostole konal sa koncert speváckeho zboru zo Suchej nad Parnou. Bol to koncert na vysokej úrovni a naši občania výkony zboru ocenili bohatým potleskom. 24. 31. 14. 21. februára začali posledné fašiangové dni a s nimi aj karnevaly. 22. Posledný fašiangový deň - 24. február patril už tradičnému sprievodu „maškár” po dedine so zaužívanými zastávkami na Obecnom úrade, kde masky nikdy neobišli „na sucho”, pokračovali v pohostinstvách a predajniach, kde im všade prispeli fľašou alkoholu do pojazdného bufetu urobeného zo starého detského kočíka, ale neobišli ani niektoré rodiny. 7. marca OZ ROCONABA v spolupráci OÚ usporiadali v KD stretnutie pod názvom „Čaj o šiestej” a besedu na tému „Obnoviteľné zdroje energií a ich aplikácia v domácnosti.” Besedovalo sa o veterných elektrárňach, o moderných koncepciách stavieb rodinných domov, aj o tepelných čerpadlách. Ďalšie témy sa týkali problematiky využitia malých vodných a veterných elektrární pre domácnosť, hovorilo sa o slnečných kolektoroch, izolačných materiáloch a iných riešeniach pre nízkoenergetické stavby. 27. marca v KD konal sa 2. ročník záhoráckeho maratónu AEROBIC. Pod vedením Adriany Bittnerovej štartovalo 50 cvičeniek v štvorhodinovom cvičení. 30. apríla pri príležitosti vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, konali sa oslavy aj v našej obci.

Zároveň vo vestibule KD bola otvorená výstava fotografií Jána Hladíka pod názvom „Z jednej strany na druhú,” kde boli zachytené momenty prechodov cez Moravu do Rakúska po otvorení hraníc r. 1989. Oslavy rozšírenia EÚ boli aj v ostatných štátoch tohto spoločenstva. Po dva dni t.j. 30. apríla a 1. mája do Viedne sa cestovalo zadarmo, čo využili aj niektorí zohorskí občania. 30. apríla podvečer v rakúskom Angri, na brehu Moravy, konala sa medzinárodná svätá omša za účasti kňazov rakúskeho a slovenského Pomoravia. Celebrovania sv. omše sa zúčastnil aj náš d.p. dekan J. Slamka a náš rodák v.d.p. Stanislav Sabol z farnosti Záhorská Ves a Jakubov. Pozoruhodná bola modlitba sv. ruženca, každý desiatok v inom jazyku - nemecky, česky, slovinsky, maďarsky a slovensky. 5. mája v Malackách v Záhoráckom kultúrnom centre uskutočnila sa výstava pod názvom „Súzvuk generácií.” Na výstave sa predstavili zohorskí výtvarníci - rodičia a ich deti. Ako rodičia vystavovali svoje práce Ján Hladík, Marián Kimlička, Vladimír a Oľga Zálesňákoví. 8. mája spevácky zbor Glória zúčastnil sa zájazdu na koncert Slovenskej filharmónie v Bratislav...

Kostol svätého Bartolomeja v Zohore.

Tabuľka: Porovnanie kľúčových aspektov Utekáča a Zohora

tags: #rasto #zitny #svadba #v #kostole