Vianoce: Čas na Zamyslenie, Zvyky a Tradície

Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista. Tieto sviatky majú pre veriacich hlboký teologický, duchovný a kultúrny význam. Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov - radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné... Niet vari krajších sviatkov.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty Vianoc, od ich duchovného významu až po tradičné zvyky, ktoré pretrvávajú v slovenských rodinách.

Vianočné trhy v Bratislave navodzujú sviatočnú atmosféru.

Posolstvo Vianoc

Vianoce - čas pripomenutia si narodenia najväčšieho proroka, Božieho Syna, ktorý svojím príkladom a Slovom Pravdy ukázal a ukazuje ľuďom dobrej vôle pôvod ľudského ducha a cestu Domov, do duchovnej ríše; cez Jeho všeobsiahlu Lásku ku všetkým životným formám, k ľuďom, k zvieratám, rastlinám, k prírodným ríšam i elementom, bez tajomstiev zaodetých do cirkevného rúcha, bez strachu z trestajúceho Boha, v úcte i k materiálnemu bytiu ako výrazu pôsobenia Ducha Života, cez Jeho Múdrosť v dennodennom uskutočňovaní Jeho vôle, pretože ak žijeme podľa Jeho Zákonov, môžeme sa nazvať Božími deťmi...

Vianoce sú často chápané ako čas oslavovania, darovania a rodinnej pohody. Avšak ich skutočný význam presahuje povrchné aspekty komerčných osláv. Pre mnohých ľudí sú Vianoce hlbokým duchovným obdobím, ktoré ponúka príležitosť na reflexiu, obnovenie a duchovný rast.

Vianoce nie sú len oslavou narodenia Ježiša Krista, ale sú aj pripomienkou jeho spasiteľskej misie. Kresťania veria, že Ježiš prišiel na svet, aby priniesol spásu a vyhlásil Božiu lásku k ľudstvu.

Prípravy na Vianoce

Na Vianociach sú krásne už samotné prípravy na ne.

V rodinách, v ktorých je láska a porozumenie, sú aj deti šťastné a spokojné. V týchto rodinách má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro. Tajomstvá pri chystaní darčekov vyvolávajú sladké napätie a netrpezlivé očakávanie. A pretože nielen v duši, ale i všade okolo seba chceme mať „sviatočno“, zdobíme a krášlime svoje byty. Sviatočná výzdoba v oknách oznamujeme blížiaci sa príchod sviatkov. Kiežby to vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zotrvalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar.

Predvianočnou náladou, atmosférou a celkovo tou radosťou z nastávajúcich sviatkov sa každý rok začína rovnako. Asi mesiac pred nimi sa začínajú moje myšlienkové pochody, čo komu kúpiť. Zhruba dva týždne pred Vianocami ozdobujeme u nás doma stromček. Pri tomto krásnom okamihu si veľmi radi púšťame vianočné pesničky i koledy, aby sme sa už celkom naladili na vianočnú atmosféru. Ako vždy, mama vytiahne nejaké trapasy z nášho detstva.

Pečieme koláče, medovníky a veľa ďalších dobrôt. Pri pečení si veľmi rád zaspomíname na našich zosnulých, akí boli, aké zvyky dodržiavali, ktoré sme si zachovali dodnes a naopak, ktoré vymizli. Mama nás naučí vždy nový recept, niektoré medovníky pečieme už sami. Ešte pred Vianocami sa stretneme aj so zvyšnou rodinou a dohodneme sa, kde budeme sláviť Nový rok. Minulý rok sme boli u sestry, tento rok sa to pravdepodobne zmení.

Je tu posledný týždeň spojený so Štedrým dňom, pripravuje sa finále všetkého. Začína sa pomaly variť. Otec väčšinou jedlá, ako kapustnica, mama skôr jednoduchšie jedlá a koláče. Mama dáva pokyny, čo máme urobiť my. Nemôže chýbať medový rez. Prichádza ten deň "dé". Ráno sa zobudíme a ideme na raňajky, ktoré pripravila mama s otcom. Už aj tie sú výnimočné. Keď je všetko hotové, ideme sa pomaly kúpať. Každý prevetrá svoje najkrajšie oblečenie. Schyľuje sa k štedrej večeri, no ešte predtým si ako každý rok spravíme fotku. Keď si všetci sadneme za stôl, otec vstane a začne vinšovať . Po večeri si dávame darčeky a ideme k blízkym. Takto vyzerajú Vianoce u nás doma.

Vianočné Zvyky a Tradície

Rodiny slávia Vianoce inak. Niekto na Vianoce je kapra, niekto chodí do kostola, atď.. Každá rodina má svoje zvyky a tradície. Na Vianoce sa fakt teším. Moja rodina nezvykne kupovať darčeky. Ale to pre mňa nie je dôležité. Pre mňa je dôležitý čas, ktorý strávim so svojou rodinou. Rada pomáham mamke s prípravou šalátu, ktorý na Vianoce nesmie chýbať.

Zvykneme kupovať veľa ovocia, zákuskov a medovníkov. Moja mama ich väčšinou objednáva. Ja a moja sestra pomáhame mamke s prípravou jedál, niekedy aj moja staršia sestra. Dúfam, že príde k nám na Vianoce. Myslím, že sme už dvakrát neslávili Vianoce so sestrou. Stromček ozdobuje sestra s bratom. Ja ho nerada zdobím. Stromček vždy vyzerá krajšie, keď ho ozdobia oni. Vianoc sa už nemôžem dočkať.

Vianoce u nás doma pôsobia čarovne tým, že sa zíde celá naša rodina. Máme zvyk striedať domy každé 2 hodiny. Raz sme u babky, potom v našom dome a nakoniec u uja. Na Štedrý večer varíme tradičné jedlá, ako sú rezne, šalát, kapustnica a aj zákusky. Pod obrus dávame peniaze pre šťastie.

Darčeky zvykneme otvárať hneď ráno. Vianočné ozdoby skrášľujú celý dom, a tým sú Vianoce pre nás oveľa krajšie. Pred večerou si všetci pripíjame a dedko želá všetkým šťastie a zdravie do života. Každý rok sa teším na Vianoce práve pre toto. Minulosť hádžeme za hlavu a radujeme sa zo šťastných chvíľ. S ujom a s bratrancami hrávame videohry a pozeráme, či sa niekto po roku zlepšil. Štedrý večer končíme vždy u uja, lebo najprv sme u babky a potom u nás. Sláviť Vianoce s celou rodinou je pre mňa to najdôležitejšie, takže dúfam, že tohtoročné Vianoce ma nesklamú.

Vianoce sú krásne sviatky prežité v kruhu rodiny. Na Vianociach mám najradšej vianočnú atmosféru. To, ako sa každý teší a trpezlivo čaká na Štedrý deň. Vianoce u nás doma vyzerajú takto. Najprv začneme s veľkým upratovaním. Nerada to robím, ale musím. Potom prichádza vianočné zdobenie. Môj otec najradšej ozdobuje vianočný stromček, každý rok zvykne kupovať veľa sladkostí. Jeden rok sa nám stalo, že nám vianočný stromček spadol lebo na ňom bolo veľa sladkostí.

Vždy si musím pozrieť všetky moje obľúbené vianočné filmy, lebo bez nich by asi Vianoce Vianocami neboli. Darčeky chodievam nakupovať v posledný deň. Mamke zvyknem kupovať voňavé sviečky. Otcovi a bratovi kupujem oblečenie. Sestru beriem do obchodu, aby si vybrala, čo ona chce. Malej sestre kupujem puzzle, ale vždy ich stratí. Na vianočne darčeky si každý rok šetrím. Moja mama pečie medový a punčový zákusok, niekedy si zákusky aj objednáme. Kupujeme aj čokoládovú tortu. Na Štedrý deň sa všetci zídeme pri stole. Večera vždy začína modlitbou. Každý rok sa modlí niekto iný, tento rok to budem asi ja. Po modlitbe začíname večeru kapustnicou a potom si berie každý to, na čo má chuť. Po večeri si rozdáme darčeky a ideme si sadnúť k televízoru a spolu pozeráme našu obľúbenú Perinbabu. Na Vianoce sa už veľmi teším.

Vianoce v Spomienkach

Vianoce sú tu každý rok, takže každoročne sa na nich všetci tešíme. Nedávno mi vyskočilo na internete video s vianočnou piesňou. Tá pieseň bola z filmu Sám doma a práve ona vo mne vždy vyvolá vianočnú náladu. Pri nej si hneď spomeniem na situáciu z detstva, keď som mala 9 rokov a všetci sme jedli moje obľúbené jedlá. Zemiakový šalát, chlebíčky, zákusky... V televízie práve bežal film. Čo iné by to mohlo byť, ako (už teraz) obľúbený film Sám doma.

U nás prebiehajú Vianoce úplne bežne. Mamke pomáham s varením a rozprávame sa o hocičom. S chlebíčkami pomáham najradšej. Najradšej dávam na ne syr. V izbe, kde je stromček, sú všade svetielka. Potom kontrolujem v televízii, či nezmeškáme naše obľúbené filmy, ktoré si vždy radi pozrieme. Zákusky pečieme už pár dní pred Vianocami. A keď konečne prídu, tak si všetci sadneme a užívame Vianoce. Celá rodina. Mám veľmi rada Vianoce. Nie kvôli darčekom, ale kvôli tomu, že sa narodil TEN, ktorému najviac dôverujem.

Zamyslenie nad Vianocami

Hovorí sa, že Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Myslím si, že to tak naozaj je. Na svete je mnoho ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní z každodenného steretypu. No na Vianoce akoby ten kolotoč zastal. Na chmúrnych tvárach sa zablysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím.

Aj ja sa vždy teším na vianočné sviatky. Spomenula som si, aké krásne boli Vianoc, keď som bola malé dievčatko. Verila som, že darčeky nosí Ježiško... Rodičia vedeli navodiť krásnu sviatočnú atmosféru. Táto atmosféra vplýva na mňa dodnes. Nie je nič krajšie ako cítiť vôňu Vianoc. Babka pečie medovníčky, mama sa stará o výzdobu domu a vytvára tú pravú vianočnú idylku.

Neraz si zaspomíname na deti, ktoré ležia v nemocniciach a ich rodičia dúfajú, že sa čoskoro uzdravia. Ťažšie to však majú deti, ktorú sú síce zdravé, ale musia žiť v detských domovoch. Dúfam, že láskavé ruky opatrovateliek, ktoré im hladkajú tváričku im vytvoria to správne sviatočné prostredie.

Bola by som veľmi rada, keby sa celý svet aspoň na Vianoce zmenil k lepšiemu. Bol by to svet čistý, spravodlivý, svet bez vojen, násilia, sirôt, vdov, svet šťastia, spokojnosti, rodinnej pohody, porozumenia a radosti.

Želám si, aby na Vianoce nebol nik sám, aby vládla všade láska, aby mali všetci ľudia na tvárach úsmev. Určite je na svete veľa ľudí, ktorí majú také isté prianie ako ja. Dúfam, že raz sa naše spoločné želania splnia a na svete zavládne pokoj a láska človeka k človeku.

Vianočné sviatky sú časom, kedy sa rodiny zjednocujú a oslavujú spolu. Toto obdobie posilňuje rodinné väzby a vytvára pocit spoločenstva.

Jedným z najdôležitejších aspektov Vianoc je aj dôraz na milosrdenstvo a dobročinnosť. Mnohí veriaci sa snažia počas sviatkov pomáhať tým, ktorí sú v núdzi, a to nielen darovaním peňazí, ale aj časom a láskou.

Typické Slovenské Vianočné Tradície

Medzi typické slovenské vianočné tradície patria:

  • Štedrá večera: Tradičná večera s kapustnicou, rybou a zemiakovým šalátom.
  • Ozdobovanie stromčeka: Spoločné zdobenie vianočného stromčeka.
  • Spievanie kolied: Spievanie vianočných piesní a kolied.
  • Rozbaľovanie darčekov: Rozbaľovanie darčekov pod stromčekom.
  • Polnočná omša: Účasť na polnočnej omši.

Štedrá večera s tradičnými jedlami.

Regionálne Rozdiely

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.

Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.

Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.

Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.

Ako sa Menia Vianoce a Vianočné Zvyky?

Etnologička Katarína Nádaská hovorí, že Vianoce a všetky tradície sa dnes menia oveľa rýchlejšie ako v minulosti. Tradície našich predkov sú z roľníckeho sveta, v ktorom už dávno nežijeme, a preto ľudia nerozumejú, prečo by si mali dať reťaz okolo stola alebo zháňať čerstvo nadojené mlieko.

Spomeňme si na Vianoce pred rokom 1989, keď sa ani nepoužíval výraz Vianoce. Počas socializmu sa preferovali skôr sviatky zimy a nechodil Mikuláš, ale dedo Mráz.

Dnešné deti si v podstate môžu vybrať, či príde Ježiško, Mikuláš, Santa Klaus alebo Dedo Mráz.

V Japonsku si ľudia na Vianoce objednávajú vedro vyprážaných kuracích krídeliek z jedného z amerických reťazcov. Starí Japonci, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne proti USA, si zrejme nepredstavovali, že toto bude vianočná tradícia v Japonsku.

Medzi Vianocami v súčasnosti a tými na začiatku dvadsiateho storočia vidíme diametrálny rozdiel. Kto už dnes má dvanásťchodovú štedrú večeru? Ľudia už nerozumejú, že prečo by mali tie tradičné chody dodržiavať.

Je fajn, keď sa dodržiava aspoň obyčajná tradícia vianočnej polievky. Nie je to len kapustnica, ale v tradičnom repertoári máme neskutočne širokú škálu vianočných polievok. Bola rybacia polievka, biela mliečna polievka, hríbová polievka...

Keď sa dnes opýtate takmer hocikoho na symbol Vianoc, tak vám povie vianočný stromček a darčeky. Ale to je naozaj veľmi novodobá tradícia, pretože symbolom Vianoc bol vždy betlehem.

Stromček prišiel z nemeckého prostredia. V podstate sú rôzne legendy, jedna veľmi rozšírená je, že Martin Luther, veľký filozof a reformátor, sa tak raz prechádzal v predvianočnom období zasneženým lesom a videl tam takú peknú a zasneženú jedličku. Vtedy si povedal, že by chcel, aby sa aj jeho rodina potešila a jedličku potom postavil doma v izbe. Ale toto je legenda a takých je viac.

Faktom však je, že v šľachtickom prostredí a v meštianskom prostredí vianočné stromčeky poznáme už koncom osemnásteho storočia. V devätnástom storočí boli bežné v celej Európe. V ľudovom prostredí, aj na horných Kysuciach boli obce, kde až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia bol stromček, aj to nie taký, ako si my dnes predstavujeme.

Vo Vatikáne to trvalo veľmi dlho, kým mali prvý vianočný stromček - až v roku 1982. Vyplýva mi z toho, že to nie je nejaká stará tradícia. Bolo predtým niečo iné, čo vianočný stromček nahradil?

Dá sa teda povedať, že niektorý zvyk je lepší, správnejší, autentickejší ako iný?

Myslím si, že Slovensko má obrovskú výhodu. My sme odjakživa multikultúrna krajina a to je úžasná výhoda. Mali sme tu veľmi silnú nemeckú kolonizáciu, spomínanú valaskú kolonizáciu, v dávnejšom období tu boli Tatári a Turci a aj tí nám niečo nechali. Takú kávu a tabak tu nechali Turci. Prvá Československá republika, veľmi veľa českých intelektuálov pomáhalo budovať republiku a tak isto sa to odrazilo v jedálničku, ktorý sa obohatil.

Ja práve toto prelínanie kultúr na relatívne malom území, ako je Slovensko, považujem za neskutočne dobrú vec a máme byť na čo pyšní a hrdí. Keby som sa mala zamyslieť nad tým, čo sú autentické slovenské tradície, ťažko by sme to hľadali.

Áno, žili tu Slovania, pred nimi ešte Kelti, ale Slovania nám nezanechali nejaké extra veľké správy. Niekedy dosť prekvapene pozerám, keď sa dozviem záležitosti, že u Slovanov to bolo tak a tak. My môžeme len predpokladať, že sa to tak robilo, možno nejaký obrad, ale nemáme to vždy na sto percent potvrdené, že to bolo presne tak.

Na záver, nech už sú vaše Vianoce akékoľvek, nech sú plné lásky, radosti a pokoja. Nezabúdajme na skutočný význam týchto sviatkov a snažme sa prežívať ich v kruhu najbližších.

VIANOCE na Slovensku!

tags: #vianoce #cas #na #zamyslenie