História obce Kráľ, známej aj pod historickým názvom Svätý Kráľ, siaha do roku 1282. Obec sa spomína od roku 1282. Názov obce je doložený z roku 1828 ako Sanctus Rex, z roku 1300 ako Zenthkyral, z roku 1337 ako Scenthkyral, z roku 1920 ako Svätý Kráľ, z roku 1964 ako Kráľ, maďarsky Szentkirály, Sajószentkirály. V rokoch 1938 - 1944 patrila Maďarsku. Od čias jej vzniku sa tu vystriedali viacerí majitelia ako napríklad rod Szentikirályiovcov (Svätokráľovskí), neskôr Perbesházyovcom (Perbešházyovcov), Abaffyovcov (Abáfyovcov), Pletrichovcov alebo Szilárdyovcov (Silárdyovcov).
Priamo v obci sa nachádza barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý patrí medzi najkrajšie a najzachovalejšie šľachtické stavby južného Gemera. Podľa Súpisu pamiatok pochádza objekt z roku 1767, ale postavený bol na starších základoch. Stavba kaštieľa je dvojpodlažná, podpivničená a vybudovaná na pôdoryse písmena U. Na fasáde orientovanej do parku dominuje nepatrne vystupujúci rizalit s trojuholníkom tympanónom bez výzdoby a predstavaný portikus so vstupným vchodom obdĺžnikového výrezu, nad ktorým sa nachádza balkón s ozdobným kovaním. Na nárožiach sú situované dve vežičky postavené na štvorcovom pôdoryse.
Na strednom krídle zadnej fasády sa nachádza rozsiahla arkáda otvorená a mierne vystupujúci rizalit s trojuholníkovým tympanónom, nad ktorým umiestnili hodinovú vežu. V pravom bočnom krídle sa nachádza kaplnka sv. Ladislava, ktorá bola založená v roku 1753. Heraldicko-epigrafickú pamiatku sme v exteriéri stavby kaštieľa identifikovali na zadnej fasáde v trojuholníkovom tympanónu vystupujúceho rizalitu. Vo vnútornom poli tympanónu je umiestnený erbový štít, ktorý ale po obsahovej stránke nezodpovedá svojmu pôvodnému stavu. Podobne ako celková fasáda bol pri rekonštrukcii rovnakými farbami premaľovaný aj celý erb s erbovým rodovým znamením.
Existenciu kaštieľa postaveného na staršom základe vieme podrobnejšie doložiť od čias jeho vlastníctva rodom Pletrich, čiže od roku 1767. Podľa nápisu, ktorý spomína Erdélyi boli iniciátorom stavby, resp. rozsiahlej prestavby Ladislav Pletrich a jeho manželka Anna Szentmiklóssy. Vďaka veľkej rekonštrukcii je budova plne využitá a sídlia v nej viaceré inštitúcie ako napríklad Obecný úrad, knižnica, reštaurácia alebo kaplnka sv. Ladislava.
Kaštieľ v obci Kráľ
Evanjelický Kostol v Rimavskej Sobote
Evanjelici sa začali vo väčších počtoch sťahovať do mesta po roku 1772. V roku 1783 plánovali vybudovať v meste alebo Tomašovej malý kostol a chceli sa združiť s evanjelikmi z Pokoradze. O duchovné potreby evanjelikov sa istý čas staral duchovný z Čerenčian, ale po tragédii, ktorá postihla kalvínov v roku 1769, sa pridali k Pokoradzi, odtiaľ boli neskôr vykázaní. Pomocou dvoch šľachetných mužov a to Györgya Fejesa a baróna Gábora Prónayho získali povolenie na postavenie evanjelického kostola a fary. Mali k dispozícii 2812 forintov a 14 denárov. V rozhodnutí bolo uvedené, že duchovnému môžu ročne ponúknuť 239 forintov a 39 grajciarov, učiteľovi 95 forintov a 29 grajciarov.
V hontianskej obci Kamenec dňa 21. januára 1786 boli pre rimavskobotských evanjelikov vystavené všetky doklady umožňujúce slobodné vyznávanie náboženstva. Keďže vtedy ešte nemali kostol, šľachtic Samuel Töltésy im dal k dispozícii stodolu, kde sa evanjelici prvýkrát po 192 rokoch zhromaždili na bohoslužby 5. februára 1786. Na mieste kostola a potoka chcelo mesto postaviť najskôr vojenské kasárne, ale po prosbe grófa Forgátsa a Ferenca Koháryho 2. Základný kameň dlhý 20 stôp a široký 6 stôp bol slávnostne položený 7. augusta 1786, keď mal duchovný Samuel Kuzmányi slávnostnú reč v slovenskom jazyku. Nakoľko evanjelické obyvateľstvo bolo v meste v porovnaní s kalvínmi málopočetné, znovu sa obrátili na cisára Jozefa II. s prosbou, aby mohli vyberať dary aj mimo hraníc štátu.
Na zahraničné zbierky získali povolenie a získavaním príspevkov bol poverený András Kochan. Mali však šťastie. Po krátkom čase sa im podarilo zozbierať značnú čiastku. Príspevok poslal aj švédsky kráľ Gustáv III. (1746 - 1792). Boli to rôzne liturgické predmety, ktoré predtým zdobili kaplnku švédskeho vyslanca Engoströma vo Viedni.
Tolerančný kostol vybudovali za tri roky v rokoch 1786 až 1790 a vysvätený bol 4. júla 1790. Stavba stála 6023 forintov. Slávnostné služby božie slúžili Samuel Kuzmányi v slovenskom jazyku a András Saiben, duchovný z Oždian, v maďarskom jazyku. Kostol bol pôvodne postavený mimo hraníc mesta a jeho prvým duchovným bol Samuel Kuzmányi (1789 - 1807). Vežu kostola postavili roku 1856 a v jej miestnostiach bola v druhej polovici 19. storočia umiestnená vzácna knižnica Učenej spoločnosti malohontskej z Nižného Skálnika, ktorú založil Matej Holko mladší (1757-1832). Kostol stojí na niekdajšej ulici Istvána Losoncziho. Zo severo - západného rohu Alžbetinho námestia sa dalo ku kostolu dostať po ulici Kossuthovej (Hatvaniho).
Kostol je postavený v barokovo-klasicistickom slohu, s novšou novogotickou vežou z rokov 1847-1856. Mená staviteľov kostola a veže sú neznáme. Neogotická úprava fasády a veže sú neskorších rokov z roku 1899. Jednoloďový priestor kostola má segmentový uzáver a je zaklenutý pruskými klenbami. Vstavaný chór sa opiera o dva murované pilastre. Oltár pochádza z roku 1898 od maliara G.F.Herzoga. Nesie stopy portálneho typu s dvojicou stĺpov, tympanónom a ústredným obrazom. Rozmerný oltárny obraz pochádza tiež od maliara G. F. Herzoga a zobrazuje Ježiša Krista na kríži.
V susedstve kostola na rohu ulíc Losonczyho a Kossúthovej v roku 1868 postavili židovskú synagógu a židovskú školu. Tieto budovy tu stáli do roku 1986. Na druhom náprotivnom, rohu stála veľká budova v tvare písmena U, v ktorej mala začiatkom 20. storočia sídlo Štátna chlapčenská škola. Aj túto budovu v 70-tych rokoch 20. storočia ako mnoho ďalších historicky cenných domov na Kossúthovej ulici zbúrali. V čase panovania Jozefa II.(1741-1790) nebolo v Uhorsku iné mesto ako Rimavská Sobota, kde boli kostoly všetkých troch náboženstiev - katolíckeho, evanjelického aj kalvínskeho.
Významné Osobnosti a Duchovní
- 7. 4. 1789 - 1807 - prvý duchovný Samuel Kuzmányi ev.
- Už spomínaný Samuel Kuzmányi 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786 do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807).
- Od 11.decmbra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom.
- Štefan Pekár kňaz z Kuntapolcza, v rokoch 1806-1809 sa stal nástupcom po Samuelovi Kuzmányim.
- Od 6. augusta 1809 vykonával bohoslužby Ján Szomor.
- Prvým učiteľom bol v roku 1786 Ján Fábry, ktorý toto miesto po roku opustil. Obrátil sa i v Pešti, ale viac sa mu nepodarilo získať ani miesto kňaza ani učiteľa. Vtedy prestúpil na katolícku vieru a odišiel do Sedmohradska, stal sa Socinovým následníkom.
Autor: PhDr.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1282 | Prvá písomná zmienka o obci Kráľ (Svätý Kráľ). |
| 1767 | Postavenie barokovo-klasicistického kaštieľa v obci Kráľ. |
| 1772 | Začiatok sťahovania evanjelikov do Rimavskej Soboty. |
| 1786-1790 | Výstavba tolerančného kostola v Rimavskej Sobote. |
| 1790 | Vysvätenie tolerančného kostola 4. júla. |
| 1856 | Postavenie veže kostola. |
| 1868 | Postavenie židovskej synagógy a školy v susedstve kostola. |