Mariánske pútnické miesto Ľutina je najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku. Nachádza sa neďaleko Prešova, len 27 km smerom k Starej Ľubovni v blízkosti mesta Sabinov. Obec Ľutina leží na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka.
Prvá zmienka o chráme a farnosti Ľutina pochádza z roku 1332. Vznik obce sa uvádza v roku 1330. Do roku 1855 bola filiálkou rozsiahlej hanigovskej farnosti. Rok 1851 bol začiatkom nových dejín Ľutiny i celej Gréckokatolíckej eparchie. Zjavenia spôsobili, že Ľutina sa stala najväčším mariánskym pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku.
Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine
Ľutinská hora je nielen pre veriacich, ale určite aj pre širokú verejnosť známym miestom zjavenia sa sv. Mikuláša chudobnej dievčine Zuzane Fekete. Je to miesto, kde sa každoročne schádzajú tisícky veriacich, či už na hlavnej púti, alebo aj pri rôznych liturgických a modlitbových sláveniach.
Zjavenie sv. Mikuláša
O zjaveniach na ľutinskej hôrke tradícia hovorí, že 19. augusta 1851 ráno, asi okolo deviatej hodiny, na sviatok Premenenia Pána (podľa Juliánskeho kalendára) išla Zuzana Fekete s troma deťmi zbierať huby na ľutinskú horu. Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri Kaplnke sv. Mikuláša s prameňom Svätý kríž, naľakaná si kľakla na zem, lebo zbadala v bezprostrednej blízkosti slávnostne oblečeného biskupa, ktorý sa podobal na svätého Mikuláša zobrazeného na ikone miestneho ikonostasu.
Kaplnka sv. Mikuláša
Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Zuzana so strachom odpovedala: „Otče, ja viem, že je dnes sviatok, ale ja som chudobná žena, mám tri deti a nemám im čo dať k obedu na stôl.“ Svätec pokračoval: „Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať svätej liturgie a namiesto chvál svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.“ Potom svätec zmizol. Deti nevideli nič, ale boli tiež prestrašené, lebo videli naľakanú mamu, ktorá im zakázala o tejto udalosti hovoriť.
Svätec sa jej zjavoval na ceste, v lese a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Nakoniec sa odhodlala všetko povedať miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi. On jej ale neuveril. Jedného dňa ráno sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozornením. Hneď vybehla k richtárovi, aby sa na neho prišiel pozrieť. Keď ta prišli, richtár nič nevidel, ani nepočul a preto Zuzanu tiež považoval za bláznivú.
Lenže v ten deň onemela. Hneď zavolali lekára, prišiel úradný lekár, prešovský (diecézny) a tretí lekár - psychológ z Košíc. Tí zistili, že Zuzana je telesne a duševne zdravá a že strata reči je záhadná - nevysvetliteľná. Otec Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postavil ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro posvätil. Pri posviacke zvolala Zuzana zreteľným hlasom: „Opäť ho vidím“. Otec Rojkovič ju upokojil so slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím“.
Po týchto udalostiach Zuzana skoro denne chodila do lesa. Jedného dňa sa jej opäť zjavil svätý Mikuláš na mieste, kde teraz stojí Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky a požiadal ju, aby odovzdala otcovi duchovnému odkaz, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Panne Márii. Na dôkaz ich stretnutia daroval svätý Mikuláš Zuzane Mariánsku ikonu, ktorú mala dať otcovi duchovnému, ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu.
Zuzana ikonu zaniesla otcovi Rojkovičovi. Ten zvolal kurátorov, richtára, svedkov a spoločne dali ikonu do pokladnice, ktorú zamkli. Jeden kľúč zostal na fare a druhý u hlavného kurátora. Na druhý deň išla Zuzana na to isté miesto, kde ju už čakal svätý Mikuláš. Opäť jej daroval takú istú Mariánsku ikonu. Zuzana aj túto odniesla na faru. Otec Rojkovič zvolal kurátorov a svedkov, medzi ktorými bol prítomný aj rímskokatolícky kňaz z Pečovskej Novej Vsi. Otvoriac pokladnicu s úžasom zistili, že tam prvá ikona nie je. Táto udalosť im pomohla uveriť. Aj rímskokatolícky kňaz si pred Zuzanou kľakol a prosil ju o odpustenie, pretože jej predtým tiež neveril a vysmieval sa jej.
Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Vyšetrovaním sa zistilo, že obsah zjavení sa v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám katolíckej Cirkvi, preto boli jeho výsledky vyšetrovania poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu. Táto ich schválila a 24. mája 1855 Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, v ktorom sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno v Ľutine získať.
Výstavba kaplniek a baziliky
Po tomto schválení sa začala celoštátna zbierka na stavbu kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky (Nanebovzatia Panny Márie). Ľudia putovali cez Viedeň, Budín, Transilvániu a Podkarpatsko. Tak sa začalo veľké putovanie veriacich celého Uhorska, Sedmohradska a Haliča. Každý prinášal zo sebou kamene, z ktorých potom postavili kaplnku a oporný múr pod ňou. Množstvo pútnikov v tých časoch dosahovalo 55-60 tisíc.
Prvá oficiálna púť sa v Ľutine uskutočnila v roku 1855 po vydaní Apoštolského bréve pápeža Pia IX. No už pred tým sa na Ľutinskej hôrke zhromažďovali pútnici, ktorý v roku 1854 postavili Kaplnku Usnutia Presvätej Bohorodičky, tak ako to požadoval sv. Mikuláš.
Veľký počet pútnikov vyžadoval, aby sa v roku 1878 začali stavať ďalšie kaplnky. Je to kaplnka svätej Anny, kaplnka svätého Kríža a kaplnka svätého Mikuláša pri prameni. V kaplnke Sv. Anny sa počas púti slávili molebeny za zdravie a požehnanie veriacich. V kaplnke Sv. Kríža panychídy za zosnulých. V roku 1930 bola postavená kaplnka sv. Mikuláša nad prameňom vody na mieste prvého zjavenia.
Kaplnka sv. Anny
Pôvodne bol v Ľutine drevený chrám zasvätený sv. Kozmovi a sv. Damiánovi, ktorý však priestorovo nevyhovoval pútnikom. Preto sa v roku 1896 pristúpilo k vybudovanie nového chrámu, dnešnej baziliky a ešte v tom istom roku bol chrám pod strechou. Neskôr sa vyskytli bližšie neurčené problémy a chrám bol napokon dokončený a posvätený v roku 1903.
Medzi významné udalosti v dejinách pútnického miesta Ľutina patrí púť v roku 1945. Na nej blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM slávnostne ukončil eparchiálny Mariánsky rok trvajúci od 14. 9. 1944 do 15. 8. 1945.
Pútnickú tradíciu narušila násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. V čase totality komunistického režimu v rokoch 1950-1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi zastavená a biskupi aj kňazi trpeli vo väzeniach, sa zastavili aj gréckokatolícke mariánske púte v Ľutine. Ľutina sa vtedy stala miestom, kde sa veriaci mohli stretnúť, prehĺbiť svoju vieru a verejne manifestovať svoju príslušnosť k utláčanej cirkvi. Štátna moc sa rôznymi spôsobmi, ako bolo zastrašovanie, odpútavacie akcie, vypínanie elektrickej energie v regióne, ako aj prenasledovaním účastníkov púte v školách a zamestnaní, snažila zabrániť účasti širokej verejnosti na veľkolepej cirkevnej slávnosti v Ľutine.
V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť našej cirkvi. Napriek zlým vonkajším podmienkam sa začal počet pútnikov opäť zväčšovať. V rokoch 1981-1984 sa veriacim podarilo urobiť generálnu opravu chrámu. Autorom vnútornej maľby, okien, bohostánku a ikôn vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Ostatné zariadenie interiéru navrhol Ing. Arch. Každým rokom zvyšujúci sa počet pútnikov spôsoboval negatívny postoj štátnych úradov, ktoré chceli rôznymi akciami a zastrašovaním púte prekaziť. To sa im však nepodarilo.
Dôkazom toho bol záver Mariánskeho roku 1988, kedy na púti - vtedy ordinár Mons. Ján Hirka, prečítal Apoštolské bréve, ktorým Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil tento chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILICA MINOR.
Bazilika Minor v Ľutine
Prvý prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ sa v roku 2007 rozhodol zväčšiť baziliku, aby bola nielen dôstojným, ale aj príjemným centrom pútí. Bazilika bola počas prestavby rozšírená o dve bočné lode so samostatnými vstupmi, čím priečelie získalo typické znaky baziliky. Pôvodné okná s vitrážou akademického maliara Mikuláša Klimčáka dnes zdobia pribudované bočné lode. Priestor, kde sa predtým nachádzali, je otvorený a spája prístavbu s jadrom - hlavnou loďou - pôvodnej baziliky. Obe pristavané lode majú vlastné chóry.
Súčasťou pravej - východnej lode sa stal zrekonštruovaný barokový ikonostas z Chrámu sv. Paraskevy z Novej Polianky z roku 1766. Ľavá - západná loď je ukončená veľkou sakristiou baziliky. Nová bazilika sa tak stala nielen dominantou Ľutiny, ale aj symbolom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, lebo podobne ako ona “povstala z popola starého chrámu” (ktorý zhorel tesne pred jej dokončením), aj naša cirkev “vstala z mŕtvych”.
Areál baziliky minor v Ľutine
3. novembra 2010 sa začalo s úpravou bývalého farského sadu nad bazilikou, ktorý bol dlhé roky opustený a na jeho mieste vyrástli dve nové kaplnky, spolu s dvanástimi spovednicami. 20. augusta 2011 bol významný aj vďaka tomu, že bazilika bola obohatená o relikviár s relikviou (krvou) bl. V tom istom roku sa začalo s prestavbou Ľutinskej hory.
Keďže farský sad bol veľký, na jeho mieste začal vyrastať Miniskanzen drevených chrámov. 30. novembra 2011 bola otvorená prvá časť miniskanénu. Februárová fatimská sobota v roku 2012 sa v pútnickej Ľutine začala výnimočne. Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v Kaplnke sv. Mikuláša, v areáli Baziliky minor, k verejnej úcte uložil a požehnal relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu. V sklenenej vitríne je uložená ampulka s myrom - vonnou mannou, ktorá vyteká zo sarkofágu sv. Mikuláša v talianskom meste Bari, ako aj relikvia II. stupňa z odevu sv. Mikuláša.
V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II., blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu, rehoľného kňaza mučeníka Metoda Dominika Trčku, svadby v Káne Galilejskej , milosrdného Samaritána a sv. sestry Faustíny. Ich autorom je o.
V roku 2014 bol upravený terén, kde stáli maštale bývalého JRD. Ide o spevnenú plochu, ktorá pri rôznych pútiach slúži ako parkovisko. Zároveň sa začalo s obnovou ľutinskej hory, a to Kaplnky sv. O rok neskôr, v jari 2015, ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Liturgický priestor, ktorý bol do toho času nedokončený, dostal novú podobu. Novú podobu dostala aj budova toaliet, ktoré boli zmodernizované a vynovené. A keďže sa vďaka tomu hora stala navštevovanejším miestom viac ako pred tým, bolo treba ju prepojiť s bazilikou.
Prešovský arcibikup a metropolita Ján Babjak SJ, navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ide o kaplnky, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenie Svätého Ducha. Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Ide o kópiu zhoreného ľutinského chrámu, ktorého základy sú na námestí pred bazilikou, kde kedysi stál. Veľkým lákadlom tohto chrámu je jeho veža, ktorá slúži ako vyhliadka na celé okolie.
Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke sv. Keďže sa v areáli baziliky už nachádzali miniskanzén drevených chrámov, krížová cesta, cesta svetla, samotný drevený chrám, sama Božia Matka vnukla nápad otcovi arcibiskupovi - postaviť kaplnky posvätného ruženca. Súčasťou celého komplexu mali byť dva paralelne vybudované chodníky s potôčikom tečúcej vody medzi nimi. Keďže na ľutinskej hore zostali ešte dve kaplnky v dezolátnom stave, bolo nutné pustiť sa do ich opravy. O opravu kaplnky svätého Mikuláša sa pričinil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ. V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie, ktorá tu bola na návšteve, podarovala tomuto miestu ikonu Soufanijskej Bohorodičky, s prosbou o umiestnenie tejto ikony niekde v areáli baziliky. Jej žiadosť prerástla do myšlienky vytvoriť Záhradu Bohorodičky.
Najznámejším a najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku je Ľutina. ĽUTINA. Obec v okrese Sabinov na úpätí Čergova je miestom, kam nielen počas hlavnej púte, ktorá sa koná každý rok v auguste a viaže sa k sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15.
Areál baziliky minor v Ľutine ponúka skutočne bohatú scenériu. Nachádzajú sa tu štyri kaplnky a prameň s vodou, ktorá má liečivé účinky. Centrom pútnického miesta je Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky, kde sú uložené relikvie sv. Jána Pavla II., sv. sestry Faustíny i ďalších. V priľahlom areáli sa nachádza Kaplnka sv. Mikuláša a Kaplnka mučeníkov. Tiež je tu postavený i formačný Dom Mikuláša Klimčáka, ktorý slúži na rôzne duchovné stretnutia či cvičenia a je v ňom stála expozícia umeleckých diel maliarov zo Slovenska i zahraničia. Zaujímavosťou je nepochybne aj miniskanzen drevených chrámov. Ide o zmenšeniny drevených chrámov na Slovensku v mierke 1:10. Momentálne sa v Ľutine pracuje na stavbe kópie niekdajšieho chrámu na kopci nad bazilikou. Postavia ho v mierke 1:1 a bude vernou kópiou chrámu, ktorý zhorel v roku 1908.
| Kaplnka | Popis |
|---|---|
| Kaplnka sv. Mikuláša s prameňom | Miesto prvého zjavenia sv. Mikuláša |
| Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky | Hlavná kaplnka s liturgickým priestorom |
| Kaplnka sv. Anny | Kaplnka, kde sa slávia molebeny za zdravie |
| Kaplnka sv. Kríža | Kaplnka, kde sa konajú panychídy za zosnulých |