Pavol Spišák (* 28. jún 1901, Telgárt - † 17. marec 1975, Telgárt) bol významný gréckokatolícky kňaz, prekladateľ bohoslužobných textov do slovenčiny a ctiteľ svätých Cyrila a Metoda. Vďaka jeho prekladom sa bohoslužby stali prístupnejšie pre slovenských veriacich.
Interiér Katedrály sv. Cyrila a Metoda v Ľubľane
Životopisné údaje
- Narodenie: 28. jún 1901, Telgárt, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
- Úmrtie: 17. marec 1975 (73 rokov), Telgárt, ČSSR (dnešné Slovensko)
- Cirkev: Gréckokatolícka
- Kňazská vysviacka: 28. augusta 1927
Detstvo a štúdium
Pavol Spišák sa narodil 28. júna 1901 v Telgárte ako najmladší z piatich detí. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec Ján pochádzal zo Stratenej. V Telgárte vychodil šesť tried. Vďaka finančnej podpore bulharského cára Ferdinanda mohol ukončiť gymnaziálne štúdiá v Revúcej, kde v roku 1922 zmaturoval. V štúdiu pokračoval (1918-1919) na Učiteľskej gréckokatolíckej preparandii (učiteľský ústav) v Prešove, ktorú ukončil 20. júna 1924. Ako privatista absolvoval ešte Rímskokatolícke reálne gymnázium, na ktorom maturoval 20. Vo svojich štúdiách predovšetkým filozofických vied pokračoval v Sofii, Plovdive, Adrianopole, Carihrade, Jeruzaleme, Ríme a Paríži.
Kňazské pôsobenie
Kňazskú vysviacku prijal v celibáte 28. augusta 1927 v Komloši (dnes Chmeľová). Jeho svätiteľom bol biskup Pavol Peter Gojdič. Svoju primičnú sv. liturgiu slávil v mieste svojho rodiska v Telgárte 11. septembra 1927. Pôsobil vo viacerých farnostiach v Prešovskom arcibiskupstve. Rok pôsobil ako administrátor vo farnosti Vyšná Jablonka. V roku 1928 bol preložený do Vernára, kde pôsobil 7 rokov. Keďže na dedine chýbal učiteľ, vyučoval v škole nielen deti a mládež, ale aj dospelých. V rokoch 1929 - 1931 navštívil Balkán, Budapešť, Belehrad a iné mestá, v ktorých mával v miestnej reči aj kázne. V roku 1933 absolvoval púť do Ríma.
Ľutina | Najväčšie pútnické miestom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku
Prekladateľská činnosť
Pavol Spišák je známy najmä ako prekladateľ bohoslužobných textov do slovenčiny. V roku 1933 vyšiel v Nitre prvý slovenský preklad liturgie svätého Jána Zlatoústeho pod názvom Svätá služba Božia (liturgia - omša). V roku 1939 bol opätovne preložený do farnosti Vernár, kde pokračoval na preklade bohoslužobných textov a príprave modlitebnej knižky, ktorý začal už v roku 1937 na fare v Toryskách. Vo Vernári sa naplno venoval prekladateľskej činnosti. Pomáhali mu kňaz Michal Ďurišin, Ján Fedák - člen Jazykového odboru Matice slovenskej, básnik Janko Silan a bohoslovec Ján Škoviera. Jeho kniha Chváľme Boha vyšla v piatich rôznych vydaniach, predstihla dobu o niekoľko desaťročí a pomohla povzniesť náboženského ducha slovenských gréckokatolíkov. Okrem prekladu svätej božskej liturgie obsahovala aj preklady niektorých častí večierne, utierne a ďalších bohoslužobných textov (druhé vydanie z r. Knihy vydávané P. Spišákom boli spravidla dvojjazyčné - v jednom stĺpci bol uvedený cirkevnoslovanský text v prepise do latinky, v druhom slovenský preklad. Revolučný bol pritom aj spôsob prepisu a úpravy cirkevnoslovanského textu, ktorý sa snažil priblížiť slovenčine, resp. utvoriť slovenskú redakciu cirkevnej slovančiny.
Útlak a prenasledovanie
25. apríla 1950 bol Pavol Spišák zvolený za pravoslávneho biskupa, čo odmietol, a preto bol mučený a väznený. Počas tzv. „akcie P“ zostal verný gréckokatolíckej cirkvi, nepodpísal prestup do pravoslávnej cirkvi a s tým spojené výhody, no farnosť nechcel opustiť. V noci z 15. na 16. augusta ho násilne odvliekli do Podolínca. Potom bol väznený asi po dva týždne v Poprade a v Banskej Bystrici. Počas vyšetrovania bol vystavený fyzickému a psychickému týraniu. Napokon bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora františkánov v Hlohovci. V novembri 1951 putoval do vyhnanstva do Oseku pri Duchcove. Tam sa mu otvorili rany z mučenia na obidvoch nohách a dostal sa preto do nemocnice v Prahe, kde sa liečil niekoľko mesiacov. Odtiaľ ušiel do Bratislavy, kde sa pol roka skrýval u svojho priateľa. V roku 1953 sa vrátil do rodného Telgártu. Pred rokom 1968 bol znovu vyšetrovaný preto, že tajne sobášil.
Otvorenie eparchiálnej fázy synody v Trnave
Obnovenie činnosti a záver života
Počas obrodného procesu v roku 1968 začal opäť slúžiť sv. liturgiu v Telgárte. V roku 1969, počas púte slovenských gréckokatolíkov v Ríme, bol tlmočníkom u pápeža Pavla VI. Gréckokatolícki i rímskokatolícki veriaci ho poznali ako mimoriadne vzdelaného kňaza. Pavol Spišák zomrel 17. marca 1975 v Telgárte.
Odkaz Pavla Spišáka
Pavol Spišák bol aj veľkým ctiteľom svätých Cyrila a Metoda. Na pamiatku 1050. výročia ich príchodu na naše územie zorganizoval v Telgárte oslavy. Jeho preklady bohoslužobných textov do slovenčiny mali významný vplyv na povznesenie náboženského ducha slovenských gréckokatolíkov. Jeho dielo predstihlo dobu o niekoľko desaťročí a dodnes je cenným prínosom pre slovenskú kultúru a náboženský život.
Jeho bezprostredným cieľom a dlhodobou víziou bolo: Rozvinutie miestnej cirkvi v ktorej by sa Božie slovo hlásalo v jazyku jeho ľudu a zriadenie cirkevnej provincie, ktorá by bola nezávislá od cirkevno-právnych centier nachádzajúcich sa mimo jeho územia.
Ekumenické aktivity
Pavol Spišák sa aktívne zapájal do ekumenických aktivít, čoho dôkazom je aj účasť gréckokatolíckeho farára z Telgártu na Ekumenických dňoch v roku 2005, ktoré sa konali v troch obciach - Telgárt, Vernár, Hranovnica a v štyroch kostoloch - gréckokatolíckom, pravoslávnom, rímskokatolíckom a evanjelickom. Bol to veľký krok vpred, pretože aj ako predstaviteľ náboženskej obce gréckokatolíkov z Vernára sa modlil s pravoslávnym kolegom.
V dňoch 18. až 25. januára každý rok, sa koná Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Veriaci a predstavitelia rôznych cirkví a denominácií, sa stretávajú k spoločnej modlitbe.
Ekumenické dni 2005:
- Štvrtok 20.1.2005 - 17.00 hod. - gréckokatolícky kostol - Telgárt; 18.30 hod. - pravoslávny kostol - Vernár
- Piatok 21.1.2005 - 17.00 hod. - rímskokatolícky kostol - Hranovnica; 18.30 hod. - evanjelický kostol - Hranovnica
tags: #greckokatolicky #knaz #telgart