2. októbra sa v katolíckej cirkvi slávi sviatok svätých strážnych anjelov. Tento deň ustanovil v roku 1670 pápež Klement X. ako deň na počesť anjelov, ktorí nás denne chránia.
Zatiaľ čo väčšia pozornosť sa venuje strážnym anjelom, tradícia v Cirkvi (ktorú vyučujú teológovia ako svätý Tomáš Akvinský) je, že všetky krajiny, mestá, diecézy a farnosti majú vlastného strážneho anjela. Sú to fascinujúce Božie bytosti zahalené veľkým tajomstvom.
Veľa dlhujeme našim strážnym anjelom. Tí nás väčšinu času opatrujú a chránia - mnohokrát bez toho, že by sme o tom vedeli. Zasahujú do našich životoch v tichosti a skromne si plnia svoju úlohu.
Teológovia predpokladajú a tvrdí sa to i v YOUCAT, že “každý človek dostáva od Boha anjela strážcu” (č. 55). Toto tvrdenie je takisto aj v súlade so Svätým písmom, s učením svätého Tomáša Akvinského, sv. Bazila a sv. Hieronyma.
Iste skúsenosti majú aj nekresťania, ktorí veria, že im anjel strážca pomáha v ich živote. Mike Aquilina píše o skúsenosti jeho priateľa vo svojej knihe Angels of God (Boží anjeli): “Môj priateľ, známy filozof z Harvardu, bol ako mladý človek neveriaci. Jedného dňa plával v oceáne a spodný prúd ho ťahal ku dnu. Vedel, že sa topí bez nádeje na záchranu, keď ho náhle schmatla silná ruka a vytiahla ho na breh. Jeho záchranca bol veľký svalnatý chlapík. Keď sa mu chcel poďakovať, chlapík sa naňho usmial a vtom zmizol.
Ako to vysvetľuje Katechizmus: “Ľudský život je od detstva až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním. „Nik nebude popierať, že každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom.“ Kresťanský život má už na tomto svete vo viere účasť na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí zjednotených v Bohu.” (KKC 336).
Toto tvrdenie nás uvádza do presvedčenia (ako sa napríklad vyznal aj svätý Anzelm), že anjeli sú vymenovaní v samotnom okamihu spojenia tela a duše v lone.
Ako oslovovať svojho anjela strážneho?
Katolícka cirkev nás učí, že “by sme sa mali vyvarovať praxi prideľovania mien svätým anjelom, s výnimkou prípadov Gabriel, Rafael a Michael, ktorých mená sú obsiahnuté v Svätom písme.” (Kongregácia pre boží kult a disciplínu sviatostí, Adresár ľudovej zbožnosti, č. 217, 2001). Dôvodom je, že meno obsahuje v sebe určitú právomoc nad inou osobou. Ak niekto pozná vaše meno, môže vám zavolať, kedykoľvek chce. Cíti tak nad vami určitú moc. My ale nemáme právomoc nad našimi strážnymi anjelmi. Slúžia iba jedinému: samotnému Bohu.
Môžeme požiadať o podporu alebo pomoc, ale nemali by sme mať pocit, že sú tu k našim službám. Cirkev nás teda odrádza od pomenovania našich anjelov strážnych, hoci môžeme začuť ich meno počas modlitby. Táto informácia však nemusí byť od Boha. Častokrát sa tu vkráda diabol alebo nás ovplyvňujú naše vlastné myšlienky.
Na rozdiel od všeobecnej mienky, neexistuje možnosť, že by sme sa po smrti premenili na anjelov. Keď zomrieme, môžeme byť oddelení od našich tiel, ale nakoniec sa s nimi aj tak zjednotíme. A preto nie je dôvod premeniť sa na anjela, keďže čakáme na spojenie našej duše s telom. Všetci strážni anjeli boli utvorení na začiatku časov v jedinom momente stvorenia.
Katechizmus opisuje anjela strážcu ako “pastiera”, ktorý má chrániť a viesť nás do večného života.
Anjeli v Biblii
Pamätajme na Božie slová proroka Jeremiáša: “Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.” (Jer 1,5).
„Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Druhý október sa v katolíckej Cirkvi slávi ako sviatok svätých anjelov strážnych. V roku 1670 ustanovil pápež Klement X.
Túto milú udalosť Sv. Písmo opisuje nasledovne:Jakub musel pred hnevom svojho brata utekať do cudzej krajiny. Ako tak zarmútený putoval, prepadla ho noc, nemal sa kde uchýliť, preto tam na ceste pozbieral kamene, poznášal ich na hromadu a na tento kamenný podhlavník sklonil svoju užialenú hlavu a pretože bol utrápený, hneď tam i zaspal. Snívalo sa mu. Videl vo sne jeden rebrík, ktorý od zeme až po Nebo siahal. Po tom rebríku hore i dolu chodili anjeli. Jakub dlho bez slova s úľubou pozeral na milú hru týchto anjelov. Ale keď zrazu jeden anjel blízko popri ňom letel, Jakub ho chytil, objal oboma rukami a takto ho prosil: „Požehnaj ma, anjel strážca môj, nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ Anjel mu s úsmevom uletel z náručia a Jakub sa túžobne pozeral za ním do otvoreného Neba.
V útrpnom putovaní nášho života my takisto obraciame k nebesiam svoj zrak, odtiaľ očakávame pomoc. Lebo sa nám do srdca vštepilo, čo nás viera naučila, že Pán Boh hneď pri narodení, pri našej kolíske zveril nás jednému anjelovi pod opateru. My síce nemôžeme objímať nášho anjela strážcu ako Jakub, ani ho nemôžeme vidieť, ako v Biblii ten mládenec Tobiáš, lež zakusujeme ich ochranu a cítime v nás ich vnuknutie a napomínanie k dobrému.
Ani sa vám nezazdá, drahí moji veriaci, akú živú, detskú radosť cítim, keď teraz podľa katechizmu mám hovoriť o svätých anjeloch.
Svätý anjel, strážca môj! Príď, zatieň ma svojimi labutími krídlami; žeravým uhlím oduševnenia dotkni sa mojich úst, ako sa to i s prorokom Izaiášom stalo, aby som o svojich milých príbuzných mohol podať spasiteľnú náuku.
Kto sú anjeli?
Dokiaľ Boh nestvoril Nebo a zem, okrem Boha ešte nič nejestvovalo: jeho duch, jeho sila zaplňovala všetko. Lež v jednom okamihu večnosti zaumienil si Boh, že zo svojej blaženosti nadelí i druhému, že stvorí svet. Najprv stvoril neviditeľný svet, totižto kráľovstvo nebeské, potom stvoril nesčíselne mnoho duchov a usadil ich do kráľovstva nebeského; týchto duchov pomenoval anjelmi.
Toľko vyrozumieme zo svätých kníh, že anjeli sú bez tela, čistí duchovia, lež ako vyzerá ten anjelský duch, to smrteľný človek na zemi nie je vstave povedať. Boli medzi svätými takí vyvolení, ktorým bolo dané vidieť svojho anjela strážcu; tak napríklad sv. Františku dňom i nocou sprevádzal jej anjel strážca; taká žiara obkľučovala toho anjela, že sa ona pri ňom v noci tak mohla modliť z knižky ako vo dne. Videla ho v podobe krásneho mládenca, jeho rúcho bolo biele ako sneh a siahalo až k zemi, opásaný bol nebovobelasou stuhou, chodil bosý, lež ani na blatistej ceste sa nezašpinil. Františka si žiadala vidieť i jeho tvár, lež koľkokrát sa o to pokúsila, vždy sa jej privreli oči, ako keby bola do slnka pozrela.
Táto podoba znázorňuje vlastnosti anjelov: že sa anjeli v podobe pekného mládenca zjavujú, to značí, že oni nikdy nezostarnú, od ich stvorenia na večnosť vždy v tom istom veku zostávajú. Ich biele rúcho predstavuje nám ich nevinnosť; nohy sa im nezašpinia, to znamená, že dobrí anjeli od toho času ako dobre prestáli skúšku , viac nemôžu zhrešiť. Ich obkľučujúca žiara oznamuje ich rozum, ich múdrosť; anjeli sú zbehlí vo všetkých vedách, rozumejú všetkým rečiam, poznajú všetky zákony prírody, vidia prítomné a vedia už dávno minulé veci, vedia veľa, čo prozreteľnosť Božia bude činiť v budúcnosti, vládnu zvláštnou silou a mocou.
Anjel ochránil Daniela v levovej jame. Anjel zachoval od smrti troch mládencov v ohnivej peci. Anjel vyslobodil sv. Petra apoštola z jeho okov zo žalára. Pred nimi niet hĺbky ani výšky, pred nimi niet času ani diaľky, za jeden okamih sťa myšlienka zaletia vo svete tam, kde im Boh rozkáže; čo by sa všetky hviezdy premenili v blčiaci oheň, v jasajúce slnko a ukázal by sa nám jedinký jeden anjel, pri ňom by každé slnko bolo tmavé.
Prorok Daniel videl jedného takého anjela, videl ho ako muža, telo mal ako drahokam kryolit, tvár ako blesk, oči sťa horiaca fakľa, ramená a nohy ako žeravé železo, jeho hlas sa ozýval ako hlas veľkého zástupu.
Na toto videnie pochytila toho proroka taká hrôza, že mu tvár zbledla, dych mu zastal a žiadna sila v ňom nezostala. Ó, svätý Bože, Stvoriteľ, ak tvoj sluha je tak strašne veľkolepý, akým môžeš byť ty sám, Pane! Ó, ľudia, požehnávajte nevyspytateľnú vôľu Božiu a klaňajte sa jej, pretože ti slávni duchovia sú nielen Bohu k službe stvorení, lež i vám sú daní k ochrane!
Istý starý pustovník býval na púšti, kde musel veľmi ďaleko chodiť po vodu. Ako tak raz nesie tú vodu, začal nahlas sám k sebe hovoriť: „Načože ja chodím tak ďaleko? Čože sa ja trápim na tak dlhej ceste? Zajtra sa so všetkým prenesiem k studničke, nemusím sa viac ku nej namáhať!“ Ako tak hundrajúc ďalej kráča, zdalo sa mu, akoby za chrbtom niekoho počul našľapovať a akoby jeho kroky ktosi nahlas čítal: jeden, dva, tri. Obzrel sa dozadu, nevidel nikoho. Šiel ďalej. Ale ten hlas len ďalej počítal jeho kroky: štyri, päť, šesť. Zasa zastal, obzrel sa, a tu zbadal jedného v bielom oblečeného mládenca.
„Kto si, čo chceš?“ pýtal sa zarazený pustovník. „Ja som Boží anjel, počítam tvoje kroky, aby som ich pozbieral a obetoval Bohu.“ Anjel zmizol: pustovník však ešte ďalej postavil svoj príbytok, aby mohol ešte viac zásluh nadobudnúť.
Prečo sa ľúbilo Bohu tak naložiť, aby mu anjeli prednášali naše modlitby, povzdychy, trápenia? To je jeho tajomstvo. Lež nielen naše modlitby, ale i iné naše dobré skutky, naše almužny, áno i naše slzy vezmú na svoje krídla a odnášajú ich Bohu. Akú veľkú radosť môžu mať, keď naše kajúcne slzy obetujú Bohu! Nad obrátením hriešnika držia slávnosť v Nebi, anjel strážca hriešneho človeka zvolá svojich druhov anjelov, s radosťou im hovorí, že ten pyšný, tvrdošijný človek sa uponížil, prijal Kristovo jarmo; ten zaslepenec otvoril svoje oči, oplakal svoje hriechy, aleluja, chváľme Boha!
Pováž, kajúcny hriešnik, že nad tvojím obrátením sa i anjeli radujú. Syn žiaľu a smútku, pomysli na to, že tvoje žiaľne povzdychy spočítajú anjeli. Oni nám takpovediac závidia naše bolesti. Hoci práve oni viac milujú Boha než my, predsa oni za milého Pána Boha nemôžu trpieť ako my. Preto im je vzácna tá tŕňová koruna, ktorú smrteľníci tu na zemi nosia. Svoje utrpenia nemôžu obetovať Pánu, teda mu obetujú tie naše.
I to veľmi dobre vedia títo nebeskí duchovia, že pred milosrdným Bohom niet ničoho milšieho ako milosrdenstvo. A čo činia? V Nebi nenájdu biednych, preto zostupujú na zem, aby našli utrápených. Tam niet chudobných, ktorým by mohli pomáhať; niet tam smutných, ktorých by tešili; niet osirotených a núdznych, ktorých by ochraňovali; preto sem, na zem prichádzajú. Ó, príďte, zostúpte sem z tej nebeskej výšiny, vy svätí anjeli: pomáhajte nám kríže znášať, rozožeňte tmu našich hriechov, vytrhajte tŕnie nenávisti z našich duší, vlejte nám do srdca olej potešenia!
Drahí moji, vy tu na zemi medzi ľuďmi hľadáte dobrých priateľov, s nimi sa stretávate, im robíte po vôli; a predsa zdanlivo dobrí priatelia čochvíľa sa stávajú smrteľnými nepriateľmi. Ja vám stálejšieho, vernejšieho dobrého priateľa odporúčam: to sú anjeli; jeden zvlášť drží stráž nad vami; anjel strážca vás viac miluje, lepšie opatruje než rodič, brat, dobrý priateľ. Milujme ho, buďme mu povďační za jeho starosť.
Pýtate sa snáď: Nuž ale ako? Oni s darmi Božími prichádzajú k nám, za odplatu od nás to žiadajú, aby sme ich i my obdarovali našimi modlitbami, účinkami našich cností, ktoré Bohu prednesú a za ne nám odtiaľ znovu iné milosti prinesú.
Ako si udržať vieru v anjelov?
Ako často si nájdeš čas, aby si porozmýšľal nad tým, aká je to veľká milosť, že máme anjela, ktorý nás chráni a vedie? Mnohí sme sa ako deti modlievali modlitbu Anjeličku, môj strážničku, ale ako dospelí zvyčajne zabúdame, že anjeli majú v našich životoch význam a veľkú moc.
Katolícka cirkev si anjelov strážnych nevymyslela len preto, aby mali deti v noci pocit bezpečia. Títo anjeli sú ozajstní. „Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 328). V celom Písme sa nachádzajú nespočetné narážky na anjelov.
„Pri každom veriacom stojí anjel ako ochranca a pastier, ktorý ho vedie životom“ (svätý Bazil). Anjeli strážcovia nie sú niečím, o čo sa musíme deliť s viacerými, ale sú pre naše duchovné blaho natoľko cenní, že Boh každého z nás požehnal jedným, jeho vlastným.
„Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Hebr 1, 14).Naši anjeli strážni nás ochraňujú od zla, pomáhajú nám pri modlitbe, vedú nás, aby sme sa rozhodovali pre dobro, a stoja ako naši reprezentanti pred Božou tvárou. Dokážu ovplyvňovať naše zmysly a našu predstavivosť, ale nie našu vôľu.
„Drahí priatelia, Pán je vždy blízko a aktívne zaangažovaný v ľudských dejinách a sprevádza nás skrze jedinečnú prítomnosť svojich anjelov, ktorých si (dnes) Cirkev uctieva pod pojmom strážcovia, teda inými slovami tí, ktorí predstavujú Božiu starostlivosť o každého človeka“ (emeritný pápež Benedikt XVI.). Netreba si zúfať ani sa cítiť sám, lebo s nami kráčajú anjeli a v každom čase slúžia našim dušiam. Ani smrť ťa neoddelí od tvojho anjela.
Nie sú to milučkí bucľatí cherubíni, ktorí sa vznášajú na obláčikoch a hrajú na harfe. Kristus je stredobodom sveta anjelov. Sú to jeho anjeli: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli…“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 331). Sú to bytosti postavené vyššie ako my, pretože, hoci sú k nám poslaní, aby nám slúžili, sú ustavične v prítomnosti Božej. Sú obdarení mnohými duchovnými schopnosťami a mocou, ktoré neboli ľuďom dané. Neber svojho anjela ako postavičku z komiksu. Stojí pri tebe, aby ťa chránil, obraňoval a strážil.
„Si ohromený, že ti tvoj anjel strážca preukázal toľkú zrejmú láskavosť. Môžeš svojho anjela strážneho prosiť, aby sa za teba prihováral - a mal by si! Mnohí si neuvedomujú, akú duchovnú pomoc dostávame prostredníctvom týchto duchovných bytostí. Pamätaj, že náš nebeský Otec chce urobiť všetko pre to, aby nám pomohol dostať sa na večnosť do jeho kráľovstva. My sa však musíme rozhodnúť využiť všetko, čím nás zahŕňa, aby sme v plnosti dosiahli milosti potrebné pre vstup do neba.
„Anjel Boží, teba mi dala za ochrancu dobrotivosť Najvyššieho. V tento deň (v túto noc) osvieť ma, stráž, veď a spravuj.
Dnes pozorujeme oslabenie zdravej viery v anjelov. Dôsledkom toho ľudia neraz unikajú do sveta ezoteriky. Nejeden dospelý kresťan prestáva veriť v anjelov. Ako malý sa možno modlil k „anjeličkovi strážničkovi“, ale už z toho vyrástol. Akoby viera v anjelov mala skončiť dovŕšením adolescencie.
Anjeli sú osobné bytia s rozumom a slobodnou vôľou. Zároveň sú to duchovné bytosti. Slovo anjel (angelos) pochádza z gréčtiny a znamená posol. Duchovia sa teda stávajú anjelmi vykonávaním rozličných posolstiev.
Rozlišujeme dobrých alebo svätých anjelov a zlých alebo padlých anjelov. O tomto rozdelení svedčí samo Písmo, ktoré viackrát naznačuje, že niektorí duchovia navždy vyjadrili Bohu svoju oddanú poslušnosť, zatiaľ čo ostatní sa rozhodli naveky postaviť proti Bohu a jeho svätým.
Skúška anjelov musela prebehnúť ešte pred skúškou človeka v raji, pretože v Knihe Genezis je už prítomný Pokušiteľ, ktorý sa snaží zničiť Boží plán spásy. Svojou prirodzenosťou prevyšujú prirodzenosť ľudí, ale v nadprirodzenom poriadku môže človek skrze Božiu milosť prevyšovať anjela.
Stránky Svätého písma nám už od prvých kapitol potvrdzujú, že viera v anjelov má byť súčasťou nášho života. Ako sme pred chvíľou naznačili, už v raji bol prítomný diabol v podobe hada, ktorý robil všetko preto, aby zničil Boží plán spásy. Od momentu pádu človeka diabol neustále pôsobil v živote ľudí - a je to tak dodnes. Je však jasné (napríklad z Knihy Jób), že nemôže vykonať nič bez dopustenia Božej prozreteľnosti.
Zlí duchovia nemôžu človeku odobrať život ani konať proti jeho slobodnej vôli. Písmo nám však mnoho hovorí aj o dobrých duchoch. Už v Starom zákone sprevádzali ľudí, aby spoznali a naplnili Božiu vôľu. Tak vidíme prítomnosť anjelov v živote patriarchov, prorokov, sudcov i mnohých iných. Nový zákon takisto potvrdzuje existenciu anjelov.
Zápisky svätých rôznych storočí takisto dokazujú, že si títo veľkí mužovia a ženy viery uvedomovali dôležitosť úlohy dobrých anjelov, ako aj nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí zo strany zlých. Svätý Augustín, odvolávajúc sa na Písmo, je presvedčený, „že na tomto svete je každé viditeľné stvorenie zverené neviditeľnej moci“.
Keď svätá Gertrúda z Helfty prejavila anjelom svoju vďačnosť obetovaním Kristovho tela a krvi na ich počesť, prišli ju úctivo pozdraviť a hovorili: „Urobila si dobre, že si si nás uctila touto obetou, pretože my bdieme nad tebou s osobitnou láskou… S radosťou dávame pozor dňom i nocou na teba, aby si nestratila ani najmenšiu z milostí, ktorá ťa môže pripraviť na to, aby si jedného dňa prijala svojho božského ženícha“.
Veľká svätica Brigita Švédska zapísala slová samého Ježiša k jej anjelovi: „Vy anjeli ste ako oheň, ktorý nikdy nezhasne, ktorý horí neustále mojou láskou. Vy vidíte a viete všetko, keď ma vidíte; nechcete nič len moju vôľu. Povedz teda, čo potrebuje táto nová nevesta?“ On najprv vyznal, že Pán vie všetko, no keď ho znova vyzval vysloviť, čo potrebuje, v pravde odpovedal: „Má pyšné a pochabé srdce, preto potrebuje palicu, aby bola potrestaná.“ No na otázku, čo pre ňu žiada povedal: „Aby našla u teba milosrdenstvo a aby mala možnosť polepšiť sa.“ Vtedy Pán odpovedal: „Pre tvoju lásku urobím, čo si žiadaš, pretože moja spravodlivosť nie je nikdy bez milosrdenstva. Táto nevesta ma preto musí milovať celým svojím srdcom.“ Vo svojich videniach takisto spomína prítomnosť anjelov počas každej svätej omše.
Svätá Gemma Galgani sa často zhovárala so svojím anjelom strážcom, ktorý jej neraz dal dokonca facku, keď zhrešila. Blahoslavená Katarína Emmerichová okrem toho, že vo svojich videniach zo života Krista a Márie videla, ako im posluhovali anjeli, zažívala aj osobné skúsenosti so svojím anjelom strážcom.
Svätý Bernard z Clairvaux nás povzbudzuje: „Milujme anjelov, ktorí sú našimi sprievodcami a našimi učiteľmi, zastupujú nášho Otca a boli nám ním poslaní… Prečo by sme sa mali báť s takými úžasnými ochrancami? Nemôžu byť porazení ani podvedení… Sú verní, múdri a mocní. Prečo sa teda tak bojíme?
Svätý Páter Pio zakúsil množstvo fyzických útokov zlých duchov, ale tiež pomoci tých dobrých. „V sobotu som si skutočne myslel, že to už so mnou chcú skončiť. Už som nevedel, k akému svätému by som sa mal obrátiť, zvolil som teda svojho anjela a potom, ako ma nechal nejaký čas čakať, sa nakoniec ukázal. Roztrpčene som sa na neho oboril, že ma nechal tak dlho čakať… Aby som ho potrestal, naschvál som sa mu nechcel pozrieť priamo do očí… Avšak on, ten neborák chlapec, prišiel s plačom na krajíčku.
Ako vidíme, pre svätých boli anjeli veľmi dôležití a často sa k nim utiekali o pomoc alebo príhovor. Vezmime si od nich príklad a budujme náš vzťah so svojím strážnym anjelom.