Gréckokatolícky kostol Jána Krstiteľa v Prešove a Popolcová streda

Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.

Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci. Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám a nemocnica majetkom minoritov, ktorí prišli z Poľska. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.

V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania. Pôvodná svätyňa sa zmenila na vstupnú časť predsiene s novým stropom a nad chórom, ktorý bol pribudovaný, bola zachovaná pôvodná sieťová neogotická klenba svätovítskeho typu, s desiatimi erbmi miest východného Slovenska a erbom mesta Prešov z roku 1453.

Zo západnej strany bol chrám zväčšený, predĺžený a ukončený polkruhovou apsidou, kde sa nachádza dnešná svätyňa. Zo severnej strany bola pristavená veža so zvonicou. Na priečelí chrámu bol vytvorený polkruhový vstupný portál so stĺpmi. Vyššie na priečelí je situovaný oválny obraz krstu Ježiša v Jordáne.

Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície. Slávnostná posviacka katedrály sa uskutočnila 6. januára 1882.

Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Majetkovo-právne aj naďalej zostala jej vlastníkom Pravoslávna cirkev, i keď liturgicky tento objekt užívala Gréckokatolícka cirkev. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.

V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta. Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie. V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna.

V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých.

Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove metropolitnou katedrálou.

Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Liturgia vo východnom obrade

Liturgia vo východnom obrade predstavuje slávnosť, Baránkovu hostinu. Práve liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Vždy totiž, keď slávime eucharistiu, vystupujeme tam, kam vystúpil Kristus, aby sme mohli jesť a piť pri Jeho stole.

Liturgia vyťahuje človeka z všednosti a jej nadprirodzený a nadčasový charakter človeka vovádza do sféry neba. Slávenie eucharistie je slávením vstupu a zaujatia zasľúbenej zeme, ktorú nám pripravil Boh. Eucharistia je stále tým istým príchodom a prítomnosťou, tou istou radosťou a „planutím sŕdc“, tým istým rozum prevyšujúcim a zároveň absolútnym poznaním, že vzkriesený Pán sa dáva poznať „v lámaní chleba“.

Na Tajomnej večeri samotný Kristus povedal svojim učeníkom, že im prisľúbil nebeské Kráľovstvo, aby mohli „jesť a piť pri Jeho stole v Jeho kráľovstve“. Prítomnosťou vzkrieseného Krista, ktorý vystúpil na nebo a sedí po pravici Otca, Eucharistia je účasťou na nebeskom Kráľovstve, ktoré je radosťou a pokojom v Svätom Duchu. Prijímanie je „pokrmom nesmrteľnosti“, „nebeským chlebom“ a pristúpenie k Svätému stolu je skutočným vystúpením na nebo.

Veľký pôst a liturgia

Spomedzi všetkých liturgických pravidiel, ktoré sa vo východnom obrade vzťahujú na Veľký pôst, je jedno zvlášť dôležité a javí sa ako kľúč k objasneniu jeho liturgickej tradície. Je to pravidlo, ktoré nedovoľuje slávenie božskej liturgie v priebehu obyčajných dní Veľkého pôstu. Pravidlo hovorí, že sa božská liturgia nemôže slúžiť v priebehu Veľkého pôstu od pondelka do piatku, s jedinou výnimkou, a to ak sviatok Blahoviščenija (Zvestovania Presvätej Bohorodičke) pripadne na jeden z týchto dní.

Význam tohto pravidla bol natoľko zabudnutý, že v mnohých farnostiach, zvlášť v tých, ktoré boli vystavené na dlhý čas západnému a latinskému vplyvu, sa toto pravidlo nedodržuje a podľa čisto latinského zvyku sa v priebehu celého Veľkého pôstu konajú denne sväté liturgie. Ale aj tam, kde sa toto pravidlo dodržuje, niet často snahy preniknúť za formálne stotožnenie sa s predpismi a pochopiť ich duchovný význam, hlbokú logiku Veľkého pôstu.

Keďže eucharistia (liturgické slávenie) je sviatkom Cirkvi - nebeskou hostinou, ukazuje sa tu jeden základný liturgický princíp: nezlučiteľnosť slávenia Eucharistie s postením, ktoré má kajúci charakter. Tu na seba naráža slávenie a kajanie sa. Vo východnej tradícii, ktorá sa v tomto odlišuje od eucharistickej teológie a praxe západného obradu, si eucharistia vždy zachovala svoj sviatočný a radostný charakter. Je to skutočne príchod a prítomnosť Krista v Eucharistii, ktoré sú pre Cirkev „dôkazom“ Jeho vzkriesenia. Je to radosť a planutie sŕdc, ktoré zažili učeníci na ceste do Emauz, kde sa im Kristus odhalil v lámaní chleba. Miesto, lepšie povedané domov pre Cirkev je na nebesiach.

Teraz je ľahšie porozumieť, prečo je eucharistické slávenie nezlučiteľné s postením, pretože postenie je hlavným zobrazením tej Cirkvi, ktorá stále putuje, ktorá je ešte len na svojej ceste do nebeského Kráľovstva. Sám Kristus na výčitku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedá takto: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť“ (Mk 2, 19). Cirkev oslávená už má účasť na večnej svadobnej hostine, kde ženíchom je Baránok - Kristus a nevestou Cirkev. Táto nezmerateľná láska je dokonalým a intímnym spojením, v ktorom Kristus - ženích sa dáva svojej neveste Cirkvi. Dáva sa celý a dáva všetko. „Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko“ (liturgia sv.

Naša východná tradícia kladie v pôstnom období dôraz na vnímanie Cirkvi ako Cirkvi putujúcej. V pozadí majme skúsenosť Izraelitov, ktorí 40 rokov putovali púšťou, kým konečne prišli do zasľúbenej zeme. Tak aj my 40 dní putujeme púšťou, aby sme mohli potom vystúpiť na nebesia. Treba zdôrazniť, že v prípade tzv. Aliturgickosť však neznamená, že v chráme sa nič nekoná. To by bolo úplným nepochopením tejto praxe.

Popolcová streda

Popolcová streda, ktorou začína pre kresťanov štyridsaťdňová pôstna doba, pripadá na 6. marca 2019. Vo východnej cirkvi pôst začali v pondelok a popolec sa nepoužíva. Prešovský arcibiskup Mons. Ján Babjak bude o 16:30 h v stredu v Gréckokatolíckom kňazskom seminári blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča sláviť službi vopred posvätených darov.

Košický eparcha Mons. Milan Chautur ju bude sláviť o 1700 h košickej Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky. Ide o službu vopred posvätených darov, na ktorej sa podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia a ani samotné premenenie. Liturgia vopred posvätených darov je večernou bohoslužbou, t. j. večierňou, na ktorej sa predkladá Pánova večera s prijímaním tela Kristovho, prípravné modlitby a vzdávanie vďaky. Služba má veľmi trúchlivý a smútočný charakter.

Popolcová streda

Cirkevný kalendár a liturgické udalosti

Prinášame prehľad cirkevného kalendára a liturgických udalostí, ktoré sa konajú na Slovensku. Cirkevný kalendár je bohatý na sviatky, spomienky a udalosti, ktoré spájajú veriacich v modlitbe a spoločenstve.

Významné udalosti a sviatky

V cirkevnom kalendári nájdeme mnohé významné udalosti a sviatky, ktoré si pripomíname počas celého roka. Medzi najdôležitejšie patria:

• 1. január: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
• 6. január: Zjavenie Pána (Traja králi)
• 29. máj: Nanebovstúpenie Pána
• 19. jún: Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv
• 29. jún: Svätí Peter a Pavol, apoštoli
• 15. august: Nanebovzatie Panny Márie
• 1. november: Všetkých svätých
• 8. december: Nepoškvrnené počatie Panny Márie
• 25. december: Narodenie Pána

Ďalšie významné dni

• 3. január: Najsvätejšie meno Ježiš
• 2. február: Obetovanie Pána
• 19. marec: Sv. Jozef, ženích Panny Márie
• 25. marec: Zvestovanie Pána
• 27. jún: Najsvätejšie Srdce Ježišovo
• 24. jún: Narodenie sv. Jána krstiteľa
• 2. júl: Návšteva Panny Márie
• 5. júl: Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia
• 6. august: Premenenie Pána
• 8. september: Narodenie Panny Márie
• 14. september: Povýšenie Svätého kríža
• 15. september: Sedembolestná Panna Mária
• 2. november: Spomienka na všetkých verných zosnulých
• 9. november: Výročie posvätenia Lateránskej Baziliky
• 26. december: Sv. Štefan, prvý mučeník

Pohyblivé sviatky

• 5. marec: Popolcová streda
• 13. apríl: Kvetná nedeľa
• 18. apríl: Veľký piatok
• 20. apríl: Veľkonočná nedeľa

Púte na Slovensku

Na Slovensku sa pravidelne konajú rôzne liturgické udalosti, ktoré spájajú veriacich a posilňujú ich vieru. Púte majú v slovenskej cirkevnej tradícii dôležité miesto. Medzi najznámejšie pútnické miesta patria:

• Šaštín
• Marianka
• Vysoká nad Kysucou
• Studnička-Pozba
• Báč

V rámci jubilejného roka sa uskutočňujú rôzne púte, napríklad:

• Púť veriacich vo Vysokej nad Kysucou
• Púť zaľúbených v Šaštíne
• Pešia púť mužov zo Senice do Šaštína
• Púť miništrantov v Šaštíne
• Arcidiecézna púť detí v Marianke
• Turíčna púť v Šaštíne
• Púť seniorov a chorých v Šaštíne
• Púť gréckokatolíkov v Šaštíne
• Púť motorkárov v Šaštíne
• Púť ružencových bratstiev v Šaštíne
• Púť maďarsky hovoriacich veriacich v Marianke
• Púť za svetlom radosti v Šaštíne
• Púť abstinentov v Šaštíne
• Púť za kňazov v Šaštíne

Modlitby a pobožnosti

Okrem svätých omší a púti sa konajú aj rôzne modlitby a pobožnosti:

• Novéna pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého
• Novéna za rodinu k sv. Jánovi Pavlovi II.
• Adorácia za kňazské povolanie
• Posvätný ruženec s rozjímaniami
• Lectio divina

Medzi ďalšie významné udalosti patria:

• MIKE - stretnutie miništrantov Košickej arcidiecézy
• „Šaštínske zvony“ - festival kresťanských zborov a hudobných skupín
• Ensemble Thesaurus Musicum - koncert historickej hudby
• Svätomartinské trojdnie

12. mája sa koná adorácia za kňazské povolanie (ruženec a vešpery pred Oltárnou sviatosťou) v Bratislave.

V piatok 30. mája 2025 sa začína novéna pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého, ktorá bude v nedeľu 8. júna 2025. Počas deviatich dní sa môžeme modliť aj tzv. turíčny hymnus. Zamyslenia ponúka Farnosť Považská Bystrica-Rozkvet i Televízia LUX.

Prehľad liturgických udalostí v roku 2025

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad významných liturgických udalostí v roku 2025:

Program treba stále overiť deň pred sv. liturgie.

Dátumy a miesta svätých liturgií

• 13.5.2025 Utorok: 17:00 - kaplnka CUP Zvolen
• 14.5.2025 Streda: 16:00 - kaplnka CUP Zvolen - Polovica Päťdesiatnice
• 16.5.2025 Piatok: Zdržanlivosť od mäsa
• 17.5.2025 Sobota: 10:00 - kaplnka CUP Zvolen - cirkevnoslovansky
• 18.5.2025 Piata nedeľa po Pasche - o Samaritánke: 11:00 - ZV Zámok, 13:30 - Žiar nad Hronom, Kostol sedembolestnej P. Márie, ul. M. Chrásteka 2772/28
• 19.5.2025 Pondelok: 09:30 - kaplnka CUP Zvolen
• 20.5.2025 Utorok: 16:00 - kaplnka CUP Zvolen
• 23.5.2025 Piatok: Zdržanlivosť od mäsa
• 25.5.2025 Šiesta nedeľa po Pasche - o slepom: 11:00 - ZV Zámok
• 26.5.2025 Pondelok: 09:30 - kaplnka CUP Zvolen
• 27.5.2025 Utorok: 16:00 - kaplnka CUP Zvolen
• 28.5.2025 Streda: 09:30 - kaplnka CUP Zvolen, Odovzdanie sviatku Paschy
• 29.5.2025 Štvrtok: 17:00 - kaplnka CUP Zvolen, Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista - prikázaný sviatok, Myrovanie
• 31.5.2025 Sobota: 09:00 - kaplnka CUP Zvolen

Kňaz prichádza cca 40 min. pred začiatkom sv. liturgie, možnosť sv. spovede - treba prísť skôr pred sv.

tags: #greckokatolicky #kostol #jana #krstitela #presov #popolcova