Mesto Kežmarok, nachádzajúce sa v Prešovskom kraji, je známe svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Kežmarok vznikol spojením troch osád: slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Výhodná poloha mesta, cez ktoré viedli obchodné cesty z Orientu do severnej Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj.
Medzi početné pamiatky mesta patrí aj Gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý je jedným z najmladších v Kežmarku. Nachádza sa na ulici oproti drevenému artikulárnemu kostolu a patrí pod farnosť Ľubica.
Vznik a história Gréckokatolíckeho chrámu
Základný kameň chrámu bol posvätený 10. júla 2004 a výstavba bola dokončená o štyri roky neskôr. Slávnostné posvätenie cerkvi sa uskutočnilo 21. septembra 2008. Chrám vyniká svojou byzantskou architektúrou a žltou farbou fasády.
Gréckokatolícke cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) drevených sakrálnych stavieb na Slovensku a nájdeme ich prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť, ktorá symbolizuje Svätú Trojicu. Stavebníci toto číslo zvýraznili využívaním trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví.
Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby. Obrazy nazývané ikony, mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery.
Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch.
Drevené kostoly Slovenska
Drevené kostoly na Slovensku ako súčasť kultúrneho dedičstva
Slovensko je bohaté na kultúrne dedičstvo a jedným z jeho skvostov sú drevené kostoly. Tieto sakrálne stavby, postavené iba zo základného materiálu, dreva, predstavujú niečo, čo sa v dnešnej modernej dobe zdá nepredstaviteľným. Drevené kostolíky patria medzi najkrajšie historické objekty, ktoré sú špecifickým príkladom náboženského staviteľstva na Slovensku. Gotické, evanjelické, gréckokatolícke či pravoslávne, každý z nich má svoje neopakovateľné čaro.
Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59.V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova.
Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, odhliadnuc od množstva regionálnych, resp. lokálnych špecifík, sú jedinečným príkladom syntézy dvoch veľkých kultúr - východnej a západnej, byzantskej a latinskej. Tento súbor ôsmich drevených chrámov je výnimočným príkladom európskej drevenej sakrálnej architektúry, ktorý ilustruje obdobie 16. a 18. storočia.
Základným stavebným materiálom bolo drevo pri použití tradičných konštrukčných technik. Drevené kostoly - v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou, v rámci spoločných vlastnosti, majú niekoľko typologických variácii. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a sú prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov, s ich základnými kultúrnymi a estetickými postulátmi.
Z niekdajšieho počtu okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, v dôsledku pôsobenia prírodných katastrof, konfesionálnych a sociálno-politických zmien sa ich dodnes na Slovensku zachovalo okolo päťdesiat.
Rozdelenie drevených sakrálnych stavieb:
- Rímskokatolícke
- Evanjelické
- Gréckokatolícke
- Pravoslávne
Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
Z nich do Zoznamu svetového dedičstva bolo vybratých a zapísaných nasledovných 8 chrámov a 1 zvonica:
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
- Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
- Evanjelický artikulárny kostol, Hronsek a zvonica
- Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok
Mapa rozmiestnenia drevených kostolov na Slovensku
Na riešenie spoločných problémov celej lokality bola dňa 19. 2. 2008 zriadená Riadiaca skupina lokality „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“.
Súčasnosť
Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Kežmarku, hoci mladý, zohráva dôležitú úlohu v náboženskom živote mesta. Jeho byzantská architektúra a umiestnenie oproti drevenému artikulárnemu kostolu vytvárajú zaujímavý kontrast a prispievajú k jedinečnému kultúrnemu prostrediu Kežmarku.
Kežmarok si obnovil tradíciu výročných trhov a stal sa strediskom najväčšieho remeselného festivalu EĽRO. V Kežmarku sa koná najväčší a prvý svojho druhu festival Európske ľudové remeslo. Na tri dni sa uzavrie historické centrum provizórnymi hradbami, aby sa mohla akcia za nimi naplno rozbehnúť. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
tags: #greckokatolicky #kostol #kezmarok #program