Rímskokatolícky kostol v Podolínci: Kapitoly z histórie

História farnosti Podolínec je úzko spätá s dejinami severného Spiša, v ktorých sa odrážal boj o politický a hospodársky vplyv v regióne. Neskôr to bolo obdobie poľského zálohu a počas neho priebeh reformácie a protireformácie.

Podolínec je menej známe, malé mestečko pod Tatrami, ktorému väčšina ľudí nevenuje väčšiu pozornosť. Nachádza sa na severe Slovenska, na hlavnej ceste vedúcej z Popradu do Starej Ľubovne. Avšak toto mesto si zaslúži našu pozornosť. Mestský hrad, starobylé hradby chrániace Podolínčanov pred nepriateľmi, stredoveký kostol a kláštorný komplex vás nenechajú na pochybách, že toto mesto malo v minulosti významné postavenie. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1235. Podolínec sa nachádzal na dôležitej obchodnej ceste Magna via (Jantárova cesta), cez ktorú prúdil do Európy jantár a soľ.

Pred hlavným farským kostolom v Podolínci stojí renesančná zvonica z roku 1659, ktorú už každý z nás niekedy videl - na poštovej známke SR. Zvonica zaujme už na prvý pohľad svojím tvarom (horné ukončenie je tvorené dvojradovou atikou). Keď budete prechádzať centrom Podolínca, ako prvé vám pri vstupe doň do očí udrú mestské hradby, ktoré obkolesovali pôvodné mestečko. Tie sa zachovali v pôvodnej výške a hrúbke hlavne na južnej a východnej strane mesta. Ohromujú svojou majestátnosťou aj po mnohých storočiach, odkedy boli postavené (podľa legendy po návšteve sv. Kunigundy v 13.storočí). Udalosti histórie mesta sa na nich síce podpísali, no neodpísali ich. Stále je ich možné obdivovať na mnohých úsekoch. Z pôvodných 18 bášt a 3 strážnych veží sa dodnes zachovali len niektoré z nich. Okolo hradieb sa tiahla vodná priekopa, dnes by ste ju ale hľadali márne. Pôsobivé mestské hradby obkolesujú teraz už len centrum mesta, v stredoveku sa však do nich vmestilo celé mestečko. V 15.storočí stál na mieste dnešného mestského úradu v Podolínci hrad, ktorý sa nachádzal vnútri mestských hradieb. Vďaka historickým dokumentom poznáme jeho niekdajšiu podobu a polohu. Faktom ale je, že kvôli nedostatku financií sa z neho postupne stala ruina a jeho dnešná podoba je odlišná, ako bola tá pôvodná. Vedľa stojaca požiarna zbrojnica je na mieste hospodárskych budov hradu.

Dominantou Podolínca je rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia. Zaujímavý je hlavne kvôli gotickým freskám, ktoré majú veľkú historickú i umeleckú hodnotu. Pre milovníkov gotiky bude návšteva tohto chrámu ozajstným zážitkom. Fresky sú napriek storočiam stále nádherné a živé. Dominantou podolínskeho námestia je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol postavený v úchvatnom gotickom štýle. Bolo postavené v 17. storočí ako kláštorný komplex so 4 obrannými vežami, obytnými budovami a hlavným kostolom sv. Stanislava. Najskôr tu sídlili piaristi, ktorý v kláštore zriadili kolégium. To malo svojho času významné postavenie a dobré meno, bolo známe ako „spišský Oxford“. Počas 1. svetovej vojny ho ale zrušili a v roku 1950 začala jeho najsmutnejšia história. Momentálne sa v budovách kláštora nachádza noviciát redemptoristov, cirkevná škola i detský domov. Kláštor piaristov v Podolínci bol svojho času považovaný za slovenské Atény alebo Oxford.

Na Mariánskeho námestia v Podolínci sa nachádza nadrozmerná lavička, ktorú stráži podolínske strašidlo. Ak sa vydáte po zelenej značke priamo z námestia Podolínca, tá vás dovedie ku jaskyni v Čube, ktorá je voľne prístupná a pripravená na jej preskúmanie.

Podolínec, mesto s bohatou históriou, zohralo významnú úlohu v dejinách Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Tento článok sa zameriava na dôležité míľniky a udalosti, ktoré formovali náboženský život v meste, od založenia kláštora piaristami až po súčasnosť.

Historický spor o farnosti severného Spiša nám dokladá listina pápeža Gregora IX. z roku 1235, ktorou sa nariaďuje vyriešiť sťažnosti krakovského biskupa na spišského prepošta a ostrihomského arcibiskupa, ktorí mali nezákonne získať desiatky z kostola Panny Márie v Podolínci. Z tejto listiny vyplýva fakt, že tieto farnosti patrili do cirkevnej správy uhorského štátu, ale vidíme tu snahu o presunutie vplyvu z Uhorska na vplyv poľský. Že tento spor nebol ukončený, vyplýva z nariadenia pápeža Inocenta IV. z roku 1247 opätovne riešiť túto záležitosť.

Tento problém sa ťahal niekoľko desaťročí a snáď definitívne sa vyriešil v roku 1346 za pápeža Klimenta VI., odkedy už nemáme zmienku o tom, že by proces, či skúmanie nárokov nad spomínaným územím pokračovalo. Jedinečnú príležitosť uplatňovať staré nároky získal krakovský biskup, pravda, ak by mal na ne zákonný podklad, po roku 1412, kedy sa časť tohto územia dostala do po poľského zálohu. Aj vtedy však spišskí prepošti riadne poberali sídelný poplatok a svoje práva dokázali aj náležite brániť.

Oveľa zložitejšie pomery nastali po vzniku protestantizmu. Dá sa predpokladať, že farnosť prešla na novú vieru niekedy v 70. rokoch 16. storočia, v dobe, keď bol starostom Mikuláš Macejowský (1562-1574), horlivý prívrženec protestantizmu. Neskôr jeho syn Ján na spišskej evanjelickej synode, ktorá zasadala pod jeho protektorátom, zakázal katolícke bohoslužby vo všetkých zálohovaných mestách. Katolíkom nezostal ani jeden kostol, všetky zaujali protestanti.

K podstatnej zmene došlo v roku I594, kedy sa ľubovniansky hrad dostal do držby rodiny Ľubomírskych, ktorí boli prísne katolíckou rodinou. Tí začali presadzovať, aby bol v Starej Ľubovni katolícky kňaz a dá sa predpokladať, že začiatkom 17. storočia prešiel tunajší kostol opäť do katolíckych rúk. No nezaobišlo sa to bez odporu miestnych občanov. Hovorí o tom listina kráľa Žigmunda z roku 1603. Avšak v širšom okolí pretrvávali myšlienky protestantizmu naďalej. Dôležitú úlohu pri rekatolizácii severného Spiša zohral kláštor v Podolínci. Rozhodný obrat nastal až po odhalení Vesselényiho sprisahania v roku 1672. Vesselényi bol totiž evanjelik. Odvtedy začína preberanie kostolov z rúk protestantov.

Dá sa povedať, že v tejto dobe bolo už obyvateľstvo mesta z väčšej časti katolícke a tak sa zdá, že prechod späť na katolícku vieru tu prebiehal pokojnejšie, ako v mestách, kde k tomu prechodu došlo naraz. Opätovné vykonávanie protestantských bohoslužieb začalo v súkromných domoch za Jána III. Sobieskeho, ktorý nariadil miernejší postup ohľadom protestantov, ktorý sa neskôr opäť pritvrdil. Náboženské konfesionálne spory utíchli po satmárskom mieri a po vrátení spišských miest Uhorsku v roku 1772, založením spišskej diecézy v roku 1776 a pričlenením Starej Ľubovne do spišského biskupstva sa vyjasnila aj cirkevná patričnosť tohto územia.

Kláštor v Podolínci

Počiatky a príchod piaristov

Podolínsky kláštor vznikol už v 17. storočí, v čase poľského zálohu za starostovania bohatého magnátskeho rodu kniežaťa Stanislava Ľubomírského. Ten pozval na Spiš do Podolínca otcov piaristov, aby rekatolizovali toto územie. S kniežaťom je spojený vznik kláštora. Piaristi v roku 1648 vybudovali najvýznamnejšie kolégium v strednej Európe, na ktorom študovalo vyše päťdesiattisíc študentov vtedajšieho Uhorska, poslucháči z Poľska, Nemecka či Rakúska.

Kolégium alebo ľudovo nazývaný ,, Spišský Oxford“, žiaľ v roku 1919 zanikol, keď maďarskí členovia rádu piaristov ,,Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej Zbožných škôl“, odišli z Podolínca na protest proti vzniku prvej Československej republiky. Podolínsky kláštor na čas osirel, ale neskôr na pozvanie spišského biskupa Jána Vojtaššáka prišli v júli 1922 do Podolínca misionári redemptoristi, ktorí v roku 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili opäť v auguste 1940. Kláštor sa tak stal misijným a exercičným centrom, počas ktorého redemptoristi konali ľudové misie. Išlo o farnosti v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecézy. Majetkom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa rehole redemptoristov sa stal predajom v roku 1941, keď piaristi vedeli, že sa do Podolínca už nevrátia.

Na pozvanie spišského biskup Ján Vojtaššák prišli v júli 1922 do Podolínca redemptoristi. Hneď od svojho príchodu začali konať ľudové misie. Činnosť redemptoristov, ktorá sa sľubne rozvíjala, nemala dlhé trvanie, v apríli 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili v auguste 1940. Kláštor sa stal misijným a exercičným centrom. Redemptoristi konali ľudové misie, väčšinou v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecéze. Predpokladá sa, že pátri z podolínskeho kláštora vykonali okolo 150 misií.

Akcia K a likvidácia kláštorov

Z dejín sa dozvedáme, že na prelome rokov 1949 - 1950 sa stala Katolícka cirkev v bývalom Československu nepohodlnou. Komunistický režim a jej členovia, sa rozhodli Cirkev zlikvidovať. Boľševici považovali cirkev za nepriateľský náboženský organizmus. Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom Akcie K bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Realizáciu Akcie K, prevzala Štátna bezpečnosť. Akcie sa tiež zúčastňovali príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Členovia ozbrojených zložiek sa začali dobýjať do kláštorov.

Je tomu práve 70 rokov, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 príslušníci národnej bezpečnosti - polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov a na Slovensku internovali rehoľníkov z reholí, ktorých sústredili do internačných kláštorov. Jedným z nich bol aj kláštor v Podolínci. Príslušníci národnej bezpečnosti polície, ľudových milícii, ŠtB, a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Tam, kde im na výzvu neotvorili, dostali sa do objektov násilím. Centralizačné kláštory boli v Pezinku, Hronskom Beňadiku, Šaštíne, Jasove a v Podolínci.

V nočných hodinách a nad ránom do Podolínca v autobusoch postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie ,,barbarská“. Kláštor v Podolínci sa stal centralizačným a kárnym táborom pre stovky rehoľníkov a kňazov. Medzi internovanými zaznievajú mená ako : ,,, Metod Dominik Trčka, Gorazd Zvonický vlastným menom Andrej Šándor, Ján Chryzostom Korec, Anton Srholec, Ernest Macák, Pavol Hnilica, Peter Dubovský, Teodor Hlaváč, Michal Rusnák a mnoho ďalších. Likvidácia kláštorov a zatýkanie kňazov a členov rehoľných spoločenstiev sprevádzala hrubými násilnosťami, ničením vzácnych starobylých rukopisov, konkrétnych náboženských predmetov a vzácnych obrazov - artefaktov.

Internačný kláštor v Podolínci sa po ,,barbarskej noci“ stal miestom, kde panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli železné mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a priestor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Tento stav trval do 11. decembra 1951, kedy bol celý internačný kláštor zrušený a prestal plniť svoje úlohy. Počet internovaných rehoľníkov a kňazov sa v Podolínci menil, ale v určitom čase ich tam bolo cca 650.

Sústreďovací tábor mužov bol v podolínskom kláštore zrušený v decembri 1951, ale kláštor komunistom poslúžil aj pri Akcii R, likvidácii ženských reholí v auguste 1956, keď tu bolo umiestnených cca 330 rehoľných sestier. Tie posledné z neho odišli v decembri 1961. Potom boli v kláštore umiestnené štátne školy a internát.

Odplata režimu a vzbury veriacich

Počas Akcie K - likvidácia kláštorov, boli aktivizovaní na poplach zvonením zvonov v susedných obciach aj veriaci laici. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore, nastala tvrdá odplata režimu. Obec Vyšné Ružbachy a jej obyvateľov postihol tvrdý zásah Štátnej bezpečnosti a ozbrojených zložiek. Dedina bola obkolesená vojskom a obyvatelia museli ostať vo svojich príbytkoch. Mužov a ženy a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa zúčastňovali vzbury v Podolínci násilím odviezli do Prešova, kde ich podľa výpovede svedkov vypočúvali veľmi neľudským spôsobom. Dohromady bolo zatknutých a odvezených 45 obyvateľov zmieňovaných obcí.

Podolínec po roku 1989

Po udalostiach v novembri 1989 sa redemptoristi do zdevastovaného kláštora opäť vrátili. Od roku 1962 budova kláštora slúžila pre štátne školy, najprv to bola základná škola, potom učilište a neskôr osobitná internátna škola. V súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia - Stredná odborná škola, Špeciálna základná škola a Detský domov. Patrónom týchto škôl je svätý Klement Hofbauer, redemptorista. V kláštore je od roku 1993 aj noviciát. Pôsobí tu aj laické misijné spoločenstvo Rieka Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami.

Kardinál Ján Chryzostom Korec vo svojich monografiách na internáciu spomína takto: ,, bol to požehnaný čas, nadväzovali sa tu vzťahy, internovaní profesori nám dávali prednášky, učili sme sa a trávili spoločné chvíle. Miesto, požehnané a vymodlené. Nikdy to nebude prekliaty Podolínec, ale požehnaný Podolínec“. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník internovaným rehoľníkom.

Aj tieto historické udalosti minulého storočia sa vpísali do slávnej histórie tohto kláštora a teraz je podolínsky kláštor redemptoristov znovu centrom kultúry, vzdelávania a misionárskej činnosti.

Kostol svätého Stanislava

Kláštor v Podolínci je jednou z významných pamiatok Podolínca a Spiša. V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár. Je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov).

Kňazi diecézy

Zoznam všetkých kňazov diecézy:

...a mnoho ďalších ...

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie

Historický schematizmus slov. Kostol P. M. Naneb. Iné mená: 1244 ako Podolin, neskôr ako Podolincz (1256), Podolinum (1337), Podolinecz, Podolinyecz (1412), 1786 Pudlein, Podolinecz, 1808 Podolincz, Podolinum, Pudlein, Podolinec, 1863-1913 Podolin, 1920- Podolínec.

Pôvodný kostol stál na mieste dnešného kostola a spomína sa v pápežskej listine pápeža Gregora IX. zo 7.Januára 1235. Tento kostol vypálili Tatári v roku 1285. Nový kostol bol dokončený koncom 13. storočia, prestavaný a zaklenutý v druhej polovici 14. storočia. V priebehu renesancie a po zemetrasení okolo roku 1662 a požiari v roku 1671, v roku 1684 pravdepodobne zasa vyhorel, v tomto roku bol pravdepodobne upravovaný a v prvej polovici 18. storočia barokizovaný a rozšírený prístavbami najskôr ľavej lode sv. Anny Metercie a následne pravej lode sv. 1692 sept.

Vznik: koniec 13. Kostol postavili na námestí mestečka niekedy koncom 13. storočia ako typické jednolodie s polygonálnou svätyňou a predstavanou západnou vežou. Okolo polovice 14. V období renesancie a neskôr aj po požiari v roku 1684 sa realizovali dalšie opravy a úpravy. Veľká prestavba sa uskutočnila v prvej polovici 18. storočia, kedy bol kostol zbarokizovaný a rozšírený prístavbou bočných kaplniek zo severnej a južnej strany lode. V roku 1789 postihlo Podolínec zemetrasenie, ktoré poškodilo aj farský kostol.

- Vždy dvoma poliami rebrovej krížovej klenby sú zaklenuté loď, presbytérium i sakristia.- V exteriéri je prezentované zamurované gotické okno s peknou kružbou, nad ním je malé kruhové okienko s naznakom kružby v tvare trojlístka.- Presbytérium je vyzdobené nástennými maľbami z čias okolo konca prvej polovice, pričom zachytávajú veľmi podrobne výjavy zo života Krista, vrátane veľmi vzácneho obrazu Infantia Christi. Podľa niektorých odborníkov má autor štýlovo blízko k maliarovi, ktorý vyzdobil interiér Kostola sv.- Bronzová krstiteľnica zo spišskonovoveskej dielne pochádza z druhej polovice 14.- Renesačná zvonica sa datuje do roku 1659. Visia v nej štyri zvony.Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí voľne prístupný na námestí ako jeho dominanta.

Ústrednými pamiatkami Mestskej pamiatkovej rezervácie v Podolínci sú v centre námestia umiestnené dve pamiatky - jednoloďový farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. Na mieste dnešného Mestského úradu stál kedysi hrad. Dodnes sa zachovali aj hradby mesta na juhu. Okolo námestia sa zachovali meštianske domy zo 16. a 17. storočia. Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Podolínci tvorí až 63 pamiatok. Kostol s rotundou sv.

Kostol bol postavený koncom 13. storočia v centre mesta s jednou loďou, polygonálnou svätyňou a predstavanou západnou vežou. Okolo polovice 14. storočia prešiel objekt rozsiahlou prestavbou. K významným prvkom patrila výmaľba kostola freskami. Ďalšia prestavba prebehla v polovici 18. storočia v barokovom slohu. Zároveň boli pristavané bočné kaplnky. Neskôr v roku 1789 postihlo Podolínec zemetrasenie, ktoré poškodilo aj kostol. Renesančná zvonica spolu s kostolom tvorí výraznú dominantu námestia. Zvonica bola postavená v renesančnom slohu. Vznikla prestavaním staršej stredovekej zvonice a to v roku 1659. Spišská renesančná zvonica je štvorpodlažná samostatne stojaca stavba štvorcového pôdorysu s tromi samostatnými vstupmi. Všetky 4 podlažia veže sú zakončené valenými klenbami.

Kostol s rotundou sv.

Najstaršiu časť kostola na mestskom cintoríne tvorí románska apsida s úzkym štrbinovým okienkom z prvej polovice 13. storočia, ku ktorej začiatkom 14. storočia bola pristavaná gotická loď. Okolo roku 1600 pristavali na západnej strane pozdĺžnu renesančnú loď. Interiéru dominuje barokový hlavný oltár sv.

Patrocínium: sv. Vznik: 13. Rotundu postavili niekedy v druhej polovici 13. Začiatkom 17. Stavba bola reštaurovaná v rokoch 1880 a 1970.

- Pod osembokou rotundou sa našli základy v tvare kruhu, čo niektorí autori považujú za pozostatok staršej rotundy postavenej najneskôr v 12.- Na juhovýchodnej stene lode a v osi apsidy sa zachovali pôvodné románske okná.- Staršia literatúra píše o románskej apside z 13. storočia a začiatkom 14. storočia pristavanej oktogonálnej lodi.Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, na prvý pohľad je v pomerne dobrom stave. Slúži ako cintorínska kaplnka. Bohoslužby: za zosnulých a na sviatok sv.Obec sa nachádza približne 13 km juhozápadne od Starej Ľubovne. Kostolík stojí uprostred cintorína mimo mesta pri výpadovke na Starú Ľubovňu. Návštevu kostolíka je potrebné dohodnúť vopred.

Piaristický kláštor

V Podolínci sa nachádza aj ďalšia významná stavba a to piaristický kláštor s kostolom, ktorý bol zároveň centrom vzdelanosti a rekatolizácie na Spiši. V roku 1642 bolo rozhodnuté zakladacou listinou o postavení piaristického kláštora v Podolínci. Školu, ktorá stála vo dvore hradu a pozostávala z dvoch budov, otvorili 18. 6.1643. Keď bola dokončená budova kolégia, v roku 1651 bol vybudovaný aj kostol. Gymnázium v tej dobe patrilo k najvýznamnejším piaristickým kolégiám v strednej Európe, pričom tu študovalo mnoho mladých šľachticov. Po zmenách politického systému dňa 30. 8. 1919 piaristi odišli do Maďarska.

Z architektonického hľadiska má kláštor štyri nárožné veže. V centre jednoposchodového objektu sa nachádza kostol s dvojvežovým priečelím. Pri stavebných úpravách v roku 1762 kostol získal dnešnú podobu. Zasvätený je svätému Stanislavovi. K jeho vysväteniu došlo v roku 1671.

Kaplnka sv.

Barokovo-klasicistickú kaplnku sv. Jána Nepomuckého postavili v roku 1813. Spomína ju aj kanonická vizitácia z roku 1832 a kresba Podolínca z roku 1836. Vo vnútri kaplnky sa nachádza kamenný oltárny stôl, na ktorom stojí kamenné retabulum. Na retabule sa nachádza neskorobaroková kamenná plastika sv.

tags: #rimskokatolicky #kostol #podolinec