Nijaké iné hlavné mestá sveta neležia tak blízko seba ako Viedeň a Bratislava a aj tak väčšina Slovákov neprekročí hranicu viedenského starého mesta a rok čo rok opakuje do hlavného mesta Rakúska tie isté jednodňové výlety s totožným programom. My vám chceme ukázať viac. To je dilema, ktorú riešia mnohí milovníci germánskeho sveta. A priznajme si, že často aj samotní Viedenčania. Tak, ako sa mnohí Bratislavčania definujú vo vzťahu k Prahe, aj Viedeň vypočítava svoje výhody oproti hlavnému mestu Nemecka. A keďže v posledných rokoch čoraz viac Slovákov objavuje mágiu Berlína, my sa vás teraz pokúsime presvedčiť, že bližšia Viedeň nie je o nič horšia.
Viedeň je mesto s bohatou históriou a kultúrou, ktoré ponúka mnoho zaujímavostí. Jednou z nich je aj Škótsky kláštor, ktorý má zaujímavú históriu a spojitosť s Františkom I.
Táto stavba, s hlbokými koreňmi v histórii, je svedkom mnohých udalostí a zmien, ktoré formovali Viedeň. Poďme sa pozrieť na niektoré aspekty, ktoré robia toto mesto tak výnimočným:
Architektúra a história Viedne
Architektúra - Aj berlínske fasády boli do roku 1945 krásne. Odplata slobodného sveta za Hitlerove zverstvá však Berlínu brutálne ublížila. 80 percent budov bolo poškodených a v chaose rozdelenia mesta ich nahradili lacné a účelné stavby. Sila Berlína určite nie je v jeho architektúre. Viedeň bola vo vojne poškodená výrazne menej a mnoho budov bolo obnovených.
Panoramatický pohľad na Viedeň.
Kaviarenská tradícia a životný štýl
Kaviarenská tradícia - Berlín po rokoch rozdelenia vhupol rovno do trendy sveta. Umelecká scéna je tam ohromná, všade po meste neustále vznikajú nové hipsterské miesta, kým Viedeň si po desaťročia udržiava nezmenenú tradíciu zastrčených, jemne ošúchaných a na nič sa nehrajúcich kaviarní. Tradícia verzus nový svet.
Jasné, aj Berlín má v centre mesta svoj veľký park Tiergarten, no na Prater predsa len nemá. Prater je väčší než Tiergarten, cez víkend uzatvorený pre autá a o tom, že sa tu, napríklad, skvele behá, by mohol hovoriť aj Eliud Kipchoge, ktorý v Pratri ako prvý človek na svete zabehol maratón pod 2 hodiny. Tiergarten nemá ani klasické staré kolotoče. Zábavný park Prater je symbolom Viedne už viac než storočie. Keď sem prídete z parkov Dubaja, len sa zasmejete, no v tom je sila Viedne. A generácia slovenských štyridsiatnikov ocení, že tu spoznáva štýl zábavy, aký sme zažívali v bratislavskom lunaparku na dunajskom nábreží.
Aj nemecká metropola ponúka oveľa viac zelene, než si človek predstaví, pri prvej návšteve, ale žiadne iné hlavné mesto sveta nie je také zelené ako Viedeň. Takmer 100 metrov štvorcových zelených plôch na každého z dvoch miliónov obyvateľov. Svetový unikát.
Berlínčania cestujú k Wannsee či do Postupimu, nemajú to zlé, ale nemôžu sa prechádzať pomedzi vinice s výhľadom na svoje mesto, nemajú niekoľko Dunajov (Starý aj Nový, Dunajské rameno, kde sa výborne kúpe, aj samotný Dunaj). Nemajú v meste ani dvadsať kilometrov Dunajského ostrova, ktorý je oázou oddychu a letných športov.
Nech ste vo Viedni kdekoľvek, za pár minút môžete byť všade. Skvelá MHD, výborne riešená cestná sieť, ani chvíľu nemáte v meste pocit, že niečo je ďaleko a treba tam dlho cestovať. Vo Viedni je paradoxne všetko blízko.
Nemci to robia dobre, ale nie náhodou Viedeň desať rokov po sebe zvíťazila v štúdii poradenskej firmy Mercer ako mesto, kde sa vo svete najlepšie žije.
V porovnaní s tým, ako človek musí drieť na kvalitný život v Londýne či Paríži, je život v Berlíne rozprávkou. Viedeň je však ešte lepšia. Regulované nájomné zabezpečuje dostupnosť bývania v rôznych častiach mesta pre každého a vo Viedni sa ozaj dobre žije.
Park v centre Viedne.
Doprava a príchod do Viedne
Po príchode autom do Viedne odporúčame zaparkovať v podzemných garážach pred Museumsquartierom. Stoja 3 eurá na hodinu, vždy tu je dosť miesta a ste v absolútnom centre. Samozrejme, ekologickejšiu a aj pohodlnejšiu alternatívu príchodu do Viedne ponúka cesta loďou po Dunaji s príchodom na námestie Schwedenplatz, či cesta vlakom a príjazd na novučičkú Hlavnú stanicu, o akej Bratislava ani nesníva.
Museumsquartier a moderné umenie
Museumsquartier je dôkaz, že Viedeň nezaspala na príbehu Sissi a svojej histórii, ale neustále sa vyvíja. S pretváraním niekdajších cisárskych kasární na jedno z najlepších centier moderného umenia na svete sa začalo len v roku 1998 a MQ bolo otvorené v roku 2001. Môžete tu stráviť celé hodiny, ale ak máte menej času, určite neobíďte Leopoldovo múzeum s najväčšou zbierkou diel Egona Schieleho na svete, dielami Klimta či Kokoschku. Nikde inde neprecítite atmosféru viedenskej secesie, ktorá výrazne formovala jednu z tvárí Viedne.
Od septembra 2020 je súčasťou Museumsquartieru aj vyhliadková terasa, ktorá sa hrdí titulom najkrajšia kultúrna terasa Viedne. Volá sa Libelle, vstup na ňu je zadarmo a dostanete sa sem zadarmo výťahom spred Leopoldovho múzea každý deň s výnimkou utorka. Určite neobíďte. Pod nohami budete mať centrum Viedne až po panorámu hôr na jej okraji.
Je skvelé, že vo Viedni naďalej vznikajú mestské projekty ponúkajúce priestor pre vznik umeleckých a kultúrnych projektov. Aj na terase Libelle si môžete dať drink v malom stánku, ale predsa len - my chceme viac. V blízkosti MQ stojí dizajnový hotel 25hours a na jeho strechu láka rooftop bar. Uvoľnená atmosféra, výborný aperol spritz a výhľad na viedenské strechy. Môže byť. Ak sa vám nechce ísť tak vysoko, zastavte sa v krčmičke Käuzchen.
Štvrť Neubau
Nevykročíme smerom do centra, ale obrátime pozornosť na štvrť Neubau, ktorá je rakúskou Mekkou Strany zelených. Kedysi skôr štvrť nezávislých umelcov je dnes miestom života mladých úspešných rodín, ktoré majú blízko k zeleným témam, ľudským právam a ekológii. Množstvo malých obchodíkov, nezávislé galérie, blízkosť k mestu a zároveň poloha mimo najväčšieho turistického ruchu robí zo siedmeho viedenského obvodu veľmi populárne miesto na bývanie.
Mariahilfer Strasse, jedna z hlavných ulíc vo Viedni.
Aj keby bol Neubau samostatným mestom, stál by za návštevu. A vo Viedni to je len jeden obvod. Z jednej strany ho ohraničuje elegantná Burggasse, z druhej Slovákom dobre známa nákupná ulica Mariahilfer Strasse.
Prehliadku štvrte treba určite začať už pri spomínanom MQ. Zabavia sa tu aj vaše deti. Ukážte im výborné Detské múzeum plné technických pokusov a detskú Dschungel Café v južnej strane MQ. Ak ste hladný, prejdite nádvorie krížom, držte sa vpravo a okolo MUMOK vyjdite po schodoch a výťahom sa zvezte na druhej strane nadol do výbornej reštaurácie Glacis Beisl so skvelou zelenou terasou. Tradičná rakúska kuchyňa s výborným gulášom, obrovským viedenským rezňom, ale aj chuťovkami typu kapustné fliačky. Po Siebensterngasse pokračujte rovno až prídete k podniku 7Stern Bräu, kde varia vlastné pivo a majú aj výborné pivo s chili. Práve v tejto časti mesta sa konajú najromantickejšie z centrálnych viedenských vianočných trhov v štvrti Spittelberg.
Potom sa vráťte k 7Stern Bräu a pokračujte rovno. Prídete do výborného detského obchodu Daantje. Ak máte vlastné deti, či majú deti vaši známi, nájdete tu pre ne vskutku zaujímavé dizajnové kúsky. Hotel Gilbert na Breite Gasse 9 patrí k čerstvým elegantným prírastkom na úrovni 4 hviezdičiek vo Viedni.
Mariahilfer Strasse mnohí obchádzajú oblúkom ako obchodnú ulicu plnú pascí na turistov, ktorá nemá čo ponúknuť. Robia chybu. Odkedy mestská vláda prerobila ulicu na pešiu zónu, atmosféra sa tu výrazne zmenila. A dá sa tu aj dobre najesť. Milovníkom sushi odporúčame trendy reštauráciu Sushi Dots.
Šiesty obvod Mariahilf
Pokračujeme však ďalej, do šiesteho obvodu s názvom Mariahilf. Meno nesie podľa kostola, ktorý ešte dnes nájdeme na Mariahilfer Strasse. Približne v strede Mariahilfer Strasse, pri obchode ZARA či stanici Neubaugasse pretnite ulicu na juh a pokračujte nadol. Prídete k akváriu Haus des Meeres. Samotné akvárium je super, nachádza sa na niekoľkých poschodiach a zabaví, samozrejme, najmä deti, ale mimoriadne zaujímavá je aj história tejto stavby.
Keď Adolf Hitler bojoval neúspešný boj s celým demokratickým svetom, rozhodol sa brániť kľúčové mestá Tretej ríše pomocou takzvaných FLAK-Turmov, teda veží protileteckej obrany. V Berlíne, v Hamburgu a vo Viedni dal v centre miest postaviť nezničiteľné veže, ktoré poskytovali jednak vyvýšenú plochu, z ktorých mala Hitlerovská armáda brániť mesto, a zároveň sa v nich skrývali bunkre pre obyvateľov miest. Vo Viedni sa takéto veže zachovali tri. V jednej sídli práve Múzeum mora, druhá stojí v Arenbergparku (relatívne blízko Belvedera) a tretia v parku Augarten za Dunajským kanálom. Štyri metre hrubé betónové múry a poloha medzi obytnými domami znemožnila spojencom tieto bizarné pozostatky Hitlerovskej vlády odstrániť a tak dnes stoja vo Viedni ako memento temných rokov nacizmu.
Haus des Meeres, akvárium vo Viedni.
Naschmarkt
Alebo sa vydáte na Naschmarkt na víkendový trh so starožitnosťami či k stánkom plným exotických vôní. Naschmarkt je mestský trh s dlhou tradíciou. Prvé trhy sa tu konali už v 16. storočí a od čias Márie Terézie tu mal svoje sídlo najväčší viedenský trh. Názov Naschmarkt môže pochádzať zo slova Asche (popol - pred vznikom trhu sa sem vyvážal popol z celej Viedne), Eschenholz (z ktorého sa vyrábali fľašky na mlieko, ktoré v počiatkoch dominovalo na pultoch obchodníkov), alebo naschen (maškrtiť - podľa exotických plodín, ktoré sa do Viedne dostávali práve cez Naschmarkt).
Trh ležal na brehoch niekdajšej rieky Viedeň. A to je ďalšia zaujímavosť mesta. Táto rieka má len 34 kilometrov, pramení pri Kaiserbrunnbergu vo Viedenskom lese a vo Viedni sa vlieva do Dunaja. Jej dravý tok spôsoboval často mestu veľké problémy. Koncom 19. storočia bola zregulovaná a slávny architekt Otto Wagner vybudoval v jej niekdajšom koryte Viedenskú mestskú železnicu, ktorá dodnes stopercentne slúži a uľahčuje život v meste.
Wagner plánoval prekryť celý tok rieky z centra až k palácu Schonbrunn, no vzhľadom na ukrutné náklady sa podarilo zakryť len dvojkilometrový úsek. A práve tam dnes leží srdce trhu Naschmarkt. Pritom aj táto časť mesta mohla vyzerať inak. Ešte v sedemdesiatych rokov sa takmer zrealizovali plány na predĺženie diaľnice až do centra Viedne na úkor tunajšieho trhu.
Budova viedenskej secesie
Pri ústí Naschmarktu na viedenský vnútorný mestský okruh leží pozoruhodná budova so zlatou kupolou. Ide o budovu viedenskej secesie. Umelci ako Klimt či Moser, či žiak už spomínaného Otta Wagnera Olbrich sa v roku 1897 odtrhli od tradičnej umeleckej akadémie, odmietajúci jej historizmus a konzervativizmus. Vtedy isto netušili, že zakladajú umelecký smer, ktorým bude Viedeň žiť ešte o viac než storočie, a ich práce sa stanú súčasťou obrazu Viedne vo svete. A práve budova so zlatou kupolou, pred ktorou teraz stojíte, slúžila od roku 1898 ako výstavná sieň nového umeleckého smeru.
Je príznačné pre Viedeň, že mesto poskytlo pozemok zdarma aj pre v tom čase nekomfortný a provokačný umelecký smer. Budova odkazuje svojou architektúrou na vzhľad neďalekého kostola Karlskirche.
Karlskirche
Jasné, niekedy sa človeku chce sedieť pri káve a čítať noviny v štýle starých Viedenčanov, ale občas si chcete len kopnúť shot a ísť ďalej. A na to je výborný tip stánok Knockbox na Treitlstrasse na rohu Technickej univerzity. Práve ku Karlskirche smerujú naše ďalšie kroky. Veď spolu so Stephansdomom patrí k religióznym symbolom a zrejme najznámejším stavbám Viedne a ide o jednu z najslávnejších barokových stavieb severne od Álp.
Pohľad na kostol Karlskirche v noci.
Idea na postavenie Karlskirche vznikla počas morovej epidémie v roku 1713. Rakúsky cisár Karol VI. sa počas modlitby v Stephansdome zaviazal postaviť nový veľký kostol. Meno nesie podľa Karlovho patróna Karla Borromäusa, ktorý patrí k svätcom boja s morovými epidémiami. O rok sa mor skončil a známy architekt Johann Bernhard Fischer mohol začať so stavbou na brehu vtedy nezregulovanej rieky Viedeň. Stavbu dokončil jeho syn v roku 1739.
Inak, vedeli ste, že Karlovo námestie bolo ešte do roku 1899 vodnou plochou? Zmenila to až spomínaná regulácia rieky Viedeň. Viedeň tak prišla, napríklad, aj o Alžbetin most cez rieku Viedeň, ktorý dal pre svoju Sissi postaviť František Jozef.
Následne sa vo Viedni dlhé desaťročia horlivo diskutovalo o budúcnosti vzniknutého priestoru. Diskusiu, ktorá sa začala ešte za čias Františka Jozefa a kde k architektom pripravovaného priestoru patril aj Otto Wagner, ukončilo mesto až po neuveriteľných 80 rokoch v roku 1977 rozhodnutím o prijatí návrhu švédskeho záhradného architekta.
Schwarzenbergov palác
Pokračujeme k ďalšej barokovej perle Viedne - Schwarzenbergov palác na rovnomennom námestí bol postavený v roku 1697 v bezprostrednej blízkosti zámku Belvedere, ktorý v tom čase stavali pre princa Eugena Savojského. Fontánu pred ním nechal postaviť cisár František Jozef v roku 1873. Pamätník za fontánou je zas prejavom úcty k 17 000 vojakom Červenej armády, ktorí padli v roku 1945 pri oslobodzovaní Viedne.
Schwarzenbergplatz s fontánou.
Za Schwarzenbergovým palácom sa už začína Slovákom dobre známy palác Belvedere. Viac o ňom niekedy nabudúce, ale ak tam zamierite, isto neobíďte Klimtov Bozk a pre posilnenie vám odporúčam buď turistickú ale príjemnú piváreň Salm Bräu s tradičnou kuchyňou, alebo trendy Stockl im Park (o kúsok ďalej, vstup z ulice Prinz Eugen-Strasse). A, samozrejme, myslite aj na parádne vianočné trhy.
Mestský park (Stadtpark)
Vrátime sa na Ring, vnútorný mestský okruh a pokračujeme k Mestskému parku. Obchádzame Koncertný dom, postavený v roku 1913 architektom Fellnerom. Mal slúžiť ako priestor pre široké masy na rozdiel od neďalekého tradičného Wiener Musikverein (spomínal som ho vyššie, konajú sa tam novoročné koncerty). Jeho súčasťou bola až do roku 1960 aj veľká ľadová plocha, musela ustúpiť výstavbe hotela Intercontinental. Poza najnovší prírastok v sérii luxusných viedenských hotelov Ritz Carlton (odporúčame náročným) sa dostávame do Mestského parku (Stadtpark).
Za portálom Wienflussportal (krásna secesná stavba z roku 1906) sa opäť vynorí z podzemia rieka Viedeň a sme v parku. Určite tu neobídete sochu kráľa valčíkov Johanna Straussa mladšieho (jej kópiu nájdete v Havane aj v Šanghaji), no odporúčame aj trojhviezdičkovú michelinskú reštauráciu Steirereck s modernými úpravami tradičnej viedenskej kuchyne.
Mestský park vznikol pred niekdajšou Karolínskou bránou, na voľnej ploche nazývanej glacis, ktorá oddeľovala mestské hradby od viedenských predmestí. Od čias cisára Jozefa II. sa stávala čoraz obľúbenejším miestom pre oddych Viedenčanov. Okolo roku 1800 tu stál, napríklad, stan, v ktorom po večeroch hrala turecká hudba. V roku 1818 dalo mesto zónu skrášliť sieťou alejí, kvetinovou výsadbou a pavilónom, z ktorého (ako je vo Viedni zvykom) sa veľmi rýchlo stala kaviareň.
V roku 1848 tu Johann Strauss prvýkrát predstavil verejnosti svoj slávny Radetzkého pochod. Na koncerty jeho syna chodilo podľa záznamov až šesťtisíc ľudí. Po strhnutí mestských hradieb a vytvorení Viedenského Ringu tu v roku 1862 vznikol Stadtpark.
Dobrý tip na ubytovanie na Ringu je hotel Grand Ferdinand. Rezervujte si izbu s výhľadom na Ring s raňajkami. Tie sú vskutku dobré. Výber zodpovedá úrovni 5* hotela, sedíte na terase s výhľadom na Ring a Stadtpark, v lete poteší aj bazén. Bude sa vám páčiť.
Okruh po Ringu vás ďalej vedie k Múzeu úžitkového umenia. Okolo jednej z viedenských univerzít potom už prídeme k mohutnej Vládnej budove, ktorá bola postavená v roku 1909 ako Ministerstvo vojny. Pred bránou jej stojí jazdecká socha maršala Radetzkeho. Dnes tu sídlia tri ministerstvá: práce, zdravotníctva a turizmu.
Nachodili sme sa dosť, priamo na vodách Dunaja kotví Badeschiff (Loď na plávanie), v lete sa tu môžete okúpať v...
Verím, že si z návštevy Viedne odnesiete len tie najlepšie zážitky. Nezabudnite navštíviť aj Škótsky Kláštor a spoznajte jeho históriu a prepojenie s Františkom I.
Interiér Dómu svätého Štefana (Stephansdom).