Svätý Kríž: História a Výstavba

Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov.

Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. V mladšej dobe železnej žili u nás keltské kmene, z ktorých rímsky spisovateľ C. Tacitus lokalizuje na územie stredného Slovenska Kotínov. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia.

Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárnemu názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“.

Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom. Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“. O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum.

Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“.

Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Kríž. Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom.

K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. februára 1246. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž postavenie mestečka.

Žiar nad Hronom - letecký pohľad

Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie)

V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. januára 1606. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel.

Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou.

O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali.

1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Sigbert Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Kríži.

Biskupské sídlo v 18. storočí

Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.

Svätý Kríž počas I. ČSR a Slovenského štátu

Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám.

S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.

Významné udalosti v Svätom Kríži

• 1075: Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku.
• 4. februára 1246: Udelenie výsad zemepanského mestečka.
• 8. januára 1606: Kremničania sa uchýlili do kaštieľa vo Sv. Kríži.
• 15. storočie: Pôsobenie Jána Jiskru z Brandýsa.
• 1644: Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv. Kríža.
• 1. novembra 1678: Vojská Imricha Tökölyho porazil generál Rabatt.
• 20. november 1703: Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II. Rákocziho.
• 27. októbra 1708: Bitka pri Sv. Kríži.

Richtári a starostovia obce

Do roku 1944 bol vedúcim predstaviteľom obce richtár, v rokoch 1944 - 1990 to bol predseda Miestneho národného výboru (MNV), od roku 1990 je to starosta obce.

• Richtári obce v rokoch 1870 - 1944: Ján Jonata, Martin Bugár st., Ján Kašša, Ján Sklenka, Štefan Bojo, Štefan Prochotský, Ján Kurať st., Ondrej Kollárik, Július Predáč, Ján Kurať ml.
• Predsedovia MNV v rokoch 1944 - 1990: Michal Stračina, Andrej Revák, Július Krajči, Štefan Osvald, Gašpar Kubík, Štefan Čabák, Martin Mlynčok, Július Mikuš, Ľudovit Mlynčok, Gustáv Hanus, Imrich Stračina, Ľudovít Slašťan, Dušan Rajčan st.
• Starostovia obce v rokoch 1990 - do dnes: Igor Vankulič, Dušan Rajčan st., Stanislav Rigo

Aktivity a rozvoj obce

• Pivovar zaznamenaný v roku 1715.
• Mlyn pracoval od roku 1715 do roku 1955.
• Kamenárstvo pracovalo v rokoch 1726 až 1964.
• Kováčstvo v obci bolo od roku 1840 do roku 1975.
• Teheľňa na Pekárni bola postavená v r. 1929 a pracovala do r. 1956.
• Píla na začiatku 20. storočia a pokračuje dodnes.
• Stavba železnice Hronská Dúbrava - Vrútky v rokoch 1870 - 72.
• Elektrifikácia obce v rokoch 1939 - 41.
• Postavenie futbalového ihriska Na Pažitiach v roku 1945 a nového ihriska v lokalite Kúty v roku 1951.
• Zavedenie miestneho rozhlasu, verejného osvetlenia a regulácia potoka v roku 1951.
• Otvorenie kultúrneho domu dňa 24. 5. 1954.
• Založenie JRD dňa 22. 9. 1957.
• Postavenie obchodu Jednota a zhotovenie požiarnej nádrže v roku 1958.
• Stavba cesty Žiar n./H.- Kremnica vedľa obce a položenie penetrácie miestnych komunikácií v rokoch 1963 - 69.

Erb mesta Žiar nad Hronom

Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.

Žiar nad Hronom 3. augusta (TASR) - Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. "Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný. Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970.

V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb. Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž. Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej. Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.

Drevený artikulárny evanjelický kostol

Po celom Slovensku je roztrúsených 61 drevených chrámov. Medzi ne patrí aj majestátny a nádherný artikulárny evanjelický kostol, ktorý sa nachádza v obci Svätý Kríž - Lazisko.

Pohľad na exteriér kostola

Kostol pochádza z roku 1729. V roku 1729 ho postavil majster Jozef Lang. Vzhľadom na to, že v tej dobe bolo priveľa evanjelikov, kostol bol rozšírený tesárskym majstrom v r. 1774 Jozefom Langom, ktorý pracoval bez akýchkoľvek projektov a náčrtov, pretože nevedel ani čítať ani písať.

Takzvané artikulárne kostoly, akým je aj evanjelický artikulárny kostol vo Svätom Kríži, boli postavené na základe tzv. artikúl, t. j. zákonných článkov cisára Leopolda I. z konca 17. storočia. Vystavaný bol v roku 1693, v obci Paludza, keď cisár Leopold povolil protestantom stavať drevené kostoly. Podmienkou bolo, že musel byť postavený mimo obce a len z dreva. Nesmel mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Kostolná veža bola postavená v roku 1781 po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Veža je vysoká 19 metrov.

Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Pôvodne sa tento kostol, postavený po roku 1693 a rozšírený v roku 1774, nachádzal v obci Paludza, no po jej zatopení pri výstavbe Liptovskej Mary (1974 - 1982) bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Tá je od okresného mesta Liptovský Mikuláš vzdialená približne 9 km. Keď sa rozhodlo o zatopení dedín pod Liptovskú Maru, v roku 1974 kostol presťahovali. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Presťahovanie začalo v roku 1974 a slávnostná posviacka zrekonštruovaného kostola bola 22.08.1982.

Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť. Artikulárny kostol bol dňa 23.3. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Architektúra a interiér

Kostol patrí k najväčším dreveným chrámom v Európe a predstavuje skvost ľudovej architektúry na Slovensku. Kostol bol postavený pre 5000 členov cirkevného zboru a bezpochyby tak patrí medzi najväčšie drevené stavby v strednej Európe. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne.

Pohľad na interiér kostola

Architektúra Kostol je postavený na pôdoryse kríža. Pôdorys kostola má tvar kríža a jeho dĺžka je 43 m. Dĺžka kostola spolu s vežou je 43 m a zmestí do neho 6000 ľudí. Na návštevníka však zapôsobí predovšetkým svojim unikátnym barokovým interiérom - nájdete tu napr. Okrem toho že chrám nás očarí už zvonka, jeho interiér na nás zapôsobí barokovým zariadením, ktorý je vytvorený z dreva. V jeho interiéri je drevené barokové zariadenie: barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista, unikátna kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe podopretá barokovým anjelom, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, luster z benátskeho skla a organ.

Chrám zdobí pozoruhodný drevený barokový oltár. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Zaujímavá je aj kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe. Nachádza sa na najlepšom akustickom a optickom mieste chrámu. Maľby s biblickou tematikou zdobia chórové empory po celom chráme. Maľby sú výrazovo jednoduché , ale o to farebne pestrejšie. Organ postavil J. Podmanický z Banskej Štiavnice. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster je zhotovený z benátskeho skla z r. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia.

Drevené kostoly ako špecifikum sakrálnej architektúry majú dodnes svoje nepopierateľné čaro, no predovšetkým veľký historický význam a neoceniteľnú kultúrno-duchovnú hodnotu.

„Slováci môžu považovať svoj artikulárny kostol vo Veľkej Paludzi za jeden zo svojich národných pamätníkov. Je to azda najväčšie mechanické dielo z dreva, zaiste maximálne priestranné, aké bolo v 18. storočí preklenuté, i posledný veľký umelecký prejav slovenskej drevenej cirkevnej architektúry…, v ktorom po konštruktívnej stránke vrcholí vývin slovenskej drevenej architektúry. Rozmernosť tohoto najväčšieho dreveného chrámu v našej republike (i v Európe, pozn. Juráš) zaručuje tejto stavbe z 18. storočia aj trvalý záujem po stránke rýdzo stavebno-inžinierskej napriek akejkoľvek vyspelosti matematického základu dnešných i budúcich drevených konštrukcií“.

Otváracie hodiny pre verejnosť:

Drevený artikulárny evanjelický a. v. kostol vo Svätom Kríži je od 01.09.2025 otvorený nasledovne:

05.05 - 07.05.2025 bude kostol zatvorený, respektíve otvorený na telefonické vyžiadanie najneskôr deň pred návštevou kostola. Telefonovať a objednávať sa návštevníci môžu na číslo 0918 927 383.

Kostolík sa nachádza úplne na konci obce Svätý Kríž. Okolo neho vedie vyšliapaný chodník, odporúčame sa po ňom prejsť, obzriete si podrobne celú unikátnu stavbu.

Svätý Kríž - obec

Dedina začala vyrastať na území medzi potokmi Črmnô a Ľubelá. V roku 1262 ju Belo IV. vymenil za Nedožery, lebo v chotári sa našlo zlato. V roku 1281 ju však daroval Serafínovi z Okoličného. V 13. storočí už bol na jej území kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara, osídlenie v údolí potoka Črmnô sa postupne rozšírilo a vytvorili sa tu osady.

Najstaršia listina vzťahujúca sa na krížsky majetok je z roku 1262, tvorilo ho niekoľko osád: Priechod, Stráňany, Záhorovište, Črmnô, Cinovisko a Motkovisko. Názov obce sa v priebehu storočí menil. V roku 1277 sa nazývala Chermele, neskôr Chermona, Cherumna, Chrmna, Sancta Crux až v roku 1920 Svätý Kríž, do ktorého sa spojili okolité osady a vytvorili dnešnú obec.

Ako v minulosti obec vyzerala? Napríklad v roku 1784 mala desať domov a 79 obyvateľov, bola poľnohospodárskou osadou a do roku 1945 na jej území boli aj dva mlyny.

tags: #svaty #kriz #vystavba