História a význam Kostola Sedembolestnej Panny Márie

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako spomienka a pre Slovákov to nie je len deň pracovného pokoja, ale aj sviatok, ktorý sa na našom území slávi zrejme už od roku 1245. Zaujímavé je, že len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť.

Práve vtedy bol totiž u nás zasvätený prvý kostol Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska a 15. septembra bol zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 vyhlásený za deň pracovného pokoja.

„Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch,“ povedala nám hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová s tým, že tradične sa v tomto čase koná celonárodná mariánska národná púť v Šaštíne, v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX, v tom čase sa slávil tretiu nedeľu v septembri. Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Ďalší pápež, Pius VII., následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril tento sviatok na celú Katolícku cirkev. Pius X. v roku 1913 ustanovil jeho slávenie na 15. september.

Slováci dlhé stáročia prechovávali úctu a dôveru k Sedembolestnej Božej Matke. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1245, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servitov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panne Márii a táto úcta prenikla aj na naše územie. Tento kult sa však u Slovákov začal prijatím kresťanstva od vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. Kult Sedembolestnej šírili v Uhorsku najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje ale hovoria, že tento titul by mal patriť františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult Sedembolestnej u nás zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast kostolov zasvätených Sedembolestnej na území Slovenska sa začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol ich počet 130. Významné je však uctievanie Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge.

Sedembolestná Panna Mária alebo po latinsky aj Mater Dolorosa je titul Panny Márie, ktorý jej prináleží ako matke Božieho Syna Ježiša Krista a vzťahuje na bolesti, ktoré musela počas svojho života vytrpieť. Pôvod tejto špeciálnej úcty je na kresťanskom Východe. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.

Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša.

Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu, keď navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, vo svojej homílii povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?“ Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii nám adresoval tieto slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska.

Sedembolestná Panna Mária je uctievaná pre sedem bolestí, ktoré prežila:

1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka,
3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme,
4. keď Ježiša zajali a odsúdili,
5. keď Ježiš zomieral na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Na Slovensku je kult Sedembolestnej Panny Márie spojený najmä s mestom Šaštín. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach je jednou z najvýznamnejších bazilík na Slovensku a je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1964. Baziliku každoročne navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov, predovšetkým na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra). Hlavným dôvodom, prečo stojí za návštevu, je jeho architektonická krása a duchovný význam. Bazilika je významným centrom kresťanského života na Slovensku, a to najmä pre katolíkov. Každý rok sa tu koná národná púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je patrónkou Slovenska. Táto udalosť priláka tisíce veriacich z celého Slovenska a zo zahraničia. Baziliku navštívil aj pápež Ján Pavol II.

Architektonicky je bazilika nádherným príkladom neskorobarokovej architektúry s prvkami klasicizmu. Jej výstavba sa začala v roku 1736. Prvopočiatky tohto pútnického miesta však siahajú až do roku 1564, kedy bola zhotovená socha Sedembolestnej Panny Márie na podnet manželky grófa Imricha Czobora z vďaky za vyslišanie prosby o obrátenie manžela a za uzdravenie ich manželstva. Socha bola umiestnená na mieste prvého zázraku a neskôr na tomto mieste bola postavená trojhranná kaplnka, ktorá stojí pri bazilike dodnes. Bazilika má majestátnu kopulu a dve veže, ktoré dominujú panoráme mesta. Veže boli dostavané v roku 1864 na 300. výročie pútnického miesta.

Návšteva baziliky vám poskytne nielen duchovné obohatenie, ale aj možnosť obdivovať krásu slovenskej sakrálnej architektúry a umenia. Vnútri baziliky nájdete cenné umelecké diela a relikvie, vrátane sochy Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je predmetom veľkej úcty veriacich. Celý interiér baziliky je bohato zdobený freskami, sochami a inými umeleckými dielami. Celková stavba sa viaže k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej soška je umiestnená na hlavnom chrámovom oltári. V celej šírke priečelia baziliky sa nachádza nápis - Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina.

Šaštín patrí medzi najstaršie obce na Slovensku, prvá zmienka o jeho existencii pochádza z r. 1218. Obec od konca 15. storočia patrila bohatým zemepánom Czoborovcom a presne k tomuto obdobiu sa viaže aj vznik samotného pútnického miesta v Šaštíne. Imrich Czobor, a Angelika Bakičová mali v manželstve vážnu krízu. Angelika nebola spokojná s bohémskym životom svojho muža a ten ju počas spoločnej cesty vyhodil z koča. Ona na ceste padla na kolená k stromu, na ktorom bol obraz Sedembolestnej a prosila Pannu Máriu o pomoc. Sľúbila, že ak sa jej manžel polepší, postará sa, aby nejaký umelec vyhotovil krásnu sochu Sedembolestnej Matky. Jej modlitba bola vyslyšaná a Angelika teda dala z hruškového dreva vyrezať sochu. Ľudia sa, samozrejme, o tom, čo sa tu stalo, dozvedeli a tiež sa prichádzali k soche pomodliť. Zázrakov pribúdalo a biskup Imrich Eszterházy musel dokonca ustanoviť odbornú komisiu na prešetrenie zázračných uzdravení, ktoré sa mali spájať so sochou. Komisia ich našla až 726.

Vývoj pútnického miesta v Šaštíne:

• 1564 - Začiatok pútnictva. Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej.
• 1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a tu bola do začiatku 18. storočia.
• 1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši.
• 1732 - sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave.
• 1736 - 1760 - pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu.
• 1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
• 1771 - bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného.
• 1786 - cisár Jozef II. zrušil rehoľu paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska.
• 1864 - konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Celý chrám zrenovovali a 8. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX.
• 1914 - počas 1. svetovej vojny zobrali z veží zvony, okrem najmenšieho.
• 1924 - rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni. Opravili starý farský kostol na námestí, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
• 1927 - pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
• 1941- oprava svätyne a celej budovy. Viedenskí Slováci darovali plastickú krížovú cestu.
• 1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal.
• 1964 - pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom na baziliku minor.
• 1975 - farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr.
• 1987 - baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
• 1990 - koncom februára prichádzajú znova do Šaštína saleziáni a pokračuje oprava baziliky. 22. apríla pápež Ján Pavol II. pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou.
• 1991 -pokračujú renovačné práce vnútra baziliky.
• 2017 - rehoľa pavlínov po 231 rokoch opäť prichádza do Šaštína.

Ak sa do Šaštína nemôžete dostaviť osobne, rehoľa paulínov vám ponúka možnosť online modlitby. Stačí, ak na webovej stránke vyplníte formulár so svojim úmyslom a za vašu prosbu sa bude modliť spoločenstvo veriacich a prípadne aj návštevníci webovej stránky či samotnej baziliky v Šaštíne.

Architektúra baziliky

Stavba sa viaže k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej milostivá soška je na hlavnom chrámovom oltári. V roku 1736 sa začali práce na výkopoch a na spevnení pôdy. Plán stavby vychádzal z projektu veľmi súceho architekta - pavlinského kňaza P. Mateja Vépiho. Pôvodný rozsiahlejší plán sa však pre finančné nedostatky neuskutočnil. V roku 1756 bol interiér chrámu z väčšej časti dohotovený a začalo sa s výmaľbou svätyne a chrámovej lode, ktorú zhotovil významný maliar Jozef J. Chamant.

V roku 1765 boli v pôvodných vežiach umiestnené zvony. Opravy hlavného priečelia sa uskutočnili v r.1813, opravy striech v rokoch 1851-52. V roku 1987 začali veľmi rozsiahle práce na bazilike. Ide o obnovu, opravy a reštauračné práce na strechách, nové zastrešenie a obnova dvoch veží, nová elektrifikácia ako aj reštauračné práce na sochách a maľbách.

Západné - hlavné priečelie baziliky má stavebne zvýraznenú strednú časť s hlavným portálom. Viacetážové priečelie má v prízemí vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom - v celej šírke priečelia je nápis: Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina. Mohutné priečelie ukončujú dve vysoké veže. Povodne boli len po vážku strednej strechy. Veže sú delené profilovanými rímsami na tri časti. Okná sú polkruhovo zaoblené. Veže sú zakončené laternovými baňkami, nad ktorými sú ozdobné gule so vsadeným krížom. Po stranách hlavného vchodu sú polstĺpy ozdobené pestro vypracovanými hlavicami a barokovými vázami. Hlavná loď so sedlovou strechou má škridlovú krytinu, bočné kaplnky s pultovými strechami sú kryté plechom.

Svätyňa polkruhového uzáveru má strop vo forme štvrť kupoly, ktorá je prerušená tromi oválnymi oknami. Plán oltáru vypracoval Anton Hilebrant. Podľa jeho plánu bol oltár aj postavený v roku 1764 s menzou z červenkastého mramoru. Na tento oltár bola uložená milostivá soška Sedembolestnej. Oltár je jednoduchý a tvorí akoby pozadie s rozvinutou drapériou. Socha Sedembolestnej je 85 cm vysoká a 91 cm široká. Z oboch strán oltárneho stola sú na podstavcoch umiestnené sochy: vľavo sv. Ján apoštol pri nohách s orlom, vpravo Mária Magdaléna s nádobou na olej. Pohľady sôch sú upreté na Sedembolestnú.

Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Pri ľavej päte tohto oblúka sú na podstavci dve nové sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane podvežia s chórom. Pod pásom zuborezu sú zlátené nápisy, z ktorých nás upútajú slová z piesne “Patrónke Slovenska” : My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, tvoje preveliké bôle často v srdci mávame. Podvežové priestory sú zaklenuté.

Kazateľnica - je umiestnená na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená. Štyria anjelici nesú atribúty cirkevných otcov: pápežskú tiaru,, kardinálsky klobúk, biskupskú mitru a palicu.

Výmaľba chrámu - Rozsiahle práce na výmaľbe chrámu urobil cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Jeho maľby dokazujú majstrovské dielo. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého, a štyroch evanjelistov.

Na chóre bol povodne dvojmanuálový organ s 23 registrami, ktorý dala postaviť Mária Terézia v roku 1771. Nový organ, jeden z najväčších u nás vôbec, bol inštalovaný v roku 1950. Je 5 manuálový s 92 registrami. Na chóre za čias pôsobenia pavlínov pôsobila chrámová hudba a speváci.

Kaplnky - Po oboch stranách chrámovej lode sú tri a tri kaplnky.PRVÝ OLTÁR - zobrazuje Jána Bosca, zakladateľa saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária Pomocnica kresťanov a okolo chlapci. Autorom je Ernest Hochschertner.DRUHÝ OLTÁR - je zasvätený sv. Pavlovi, pustovníkovi. V popredí ženská postava drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Krackera z roku 1757.TRETIA KAPLNKA - s oltárom sv. Anny. Autorom je J. L. Kracker.PRVÁ SEVERNÁ KAPLNKA - je zasvätená svätej rodine.DRUHÁ KAPLNKA - je v nej oltárna maľba sv. Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. 1757.TRETIA KAPLNKA je zasvätená sv. anjelom strážcom. Maľba predstavuje archanjela Rafaela s Tobiášom.

Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami po oboch stranách chrámu vypĺňajú bočné vstupné priestory. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke, južný do kláštornej chodby. V bočných kaplnkách sú umiestnené aj pekne vypracované drevené spovedelnice.

Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do kláštora, baziliky a sakristie. V závere chodby je umiestnený na stene pekný masívny kríž. Na murive kostola je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia sv. kríža.

Na chóre bol povodne dvojmanuálový organ s 23 registrami, ktorý dala postaviť Mária Terézia v roku 1771. Nový organ, jeden z najväčších u nás vôbec, bol inštalovaný v roku 1950. Je 5 manuálový s 92 registrami.

Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka.

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #dlha