Pápež Lev XIV. sa v Istanbule modlil spolu s pravoslávnym ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. v patriarchálnom Chráme sv. Juraja. Obaja potom podpísali spoločné vyhlásenie a hovorili medzi štyrmi očami.
Potvrdili záväzok usilovať sa o jednotu kresťanov a hľadať spôsoby, ako by ich cirkvi mohli sláviť Veľkú noc v spoločnom termíne.
„Je naším spoločným želaním pokračovať v procese hľadania možného riešenia, aby sme mohli každý rok sláviť sviatok sviatkov spoločne,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré pápež a patriarcha podpísali na stretnutí v Istanbule.
Krupówki, hlavná ulica v Zakopanom
Vyzvali zároveň všetkých kresťanov, aby sa zasadzovali za prekonanie cirkevných rozkolov. Prisľúbili pokračovať v dialógu „smerom k vytúženému obnoveniu plného spoločenstva medzi našimi sesterskými cirkvami“.
Pápež Lev XIV. prijíma štólu počas ceremónie podpisu spoločnej deklarácie. Podľa DPA sa snažili naznačiť priblíženie medzi východnou a západnou cirkvou. Pontifex povedal, že rozdelenie medzi kresťanmi je prekážkou ich svedectva.
Žiadali tiež ukončenie tragédie vojny a zdôraznili, že konflikty a násilia ničia životy nespočetných ľudí. „Osobitne odmietame akékoľvek zneužívanie náboženstva a Božieho mena na ospravedlňovanie násilia,“ píše sa vo vyhlásení.
Spoločné vyhlásenie Leva XIV. a Bartolomeja I.
„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ Ž 106, 1
V predvečer sviatku svätého Ondreja, ktorý bol ako prvý z apoštolov povolaný za učeníka, bol bratom apoštola Petra a je patrónom Ekumenického patriarchátu, my, pápež Lev XIV. a ekumenický patriarcha Bartolomej, z celého srdca vzdávame vďaky Bohu, nášmu milosrdnému Otcovi, za dar tohto bratského stretnutia.
Nasledujúc príklad našich ctihodných predchodcov a načúvajúc vôli nášho Pána Ježiša Krista, pokračujeme s pevnou odhodlanosťou kráčať cestou dialógu, v láske a pravde (porov. Ef 4, 15) smerom k vytúženému obnoveniu plného spoločenstva medzi našimi sesterskými Cirkvami.
Uvedomujúc si, že jednota kresťanov nie je iba výsledkom ľudského úsilia, ale darom, ktorý prichádza zhora, pozývame všetkých členov našich Cirkví - klerikov, rehoľníkov, zasvätené osoby i veriacich laikov -, aby s vrúcnosťou hľadali naplnenie modlitby, ktorú Ježiš Kristus predniesol Otcovi: „aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril“ (Jn 17, 21).
Spomienka na 1700. výročie Prvého nicejského ekumenického koncilu, slávená v predvečer nášho stretnutia, bola mimoriadnym okamihom milosti. Nicejský koncil, ktorý sa konal v roku 325 po Kristovi, bol prozreteľnostnou udalosťou jednoty.
Cieľom tejto spomienky však nie je iba pripomenúť si historický význam koncilu, ale povzbudiť nás, aby sme zostali stále otvorení tomu istému Duchu Svätému, ktorý prehovoril cez Niceu, keď čelíme početným výzvam našej doby.
Vyjadrujeme hlbokú vďačnosť všetkým predstaviteľom a delegátom iných Cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktorí sa chceli zúčastniť na tomto podujatí. Okrem toho, že uznávame prekážky, ktoré bránia obnoveniu plného spoločenstva medzi všetkými kresťanmi - prekážky, ktoré sa usilujeme riešiť cestou teologického dialógu -, musíme zároveň priznať, že tým, čo nás spája, je viera vyjadrená vo vyznaní viery z Nicey.
Je to viera, ktorá zachraňuje v osobe Syna Božieho, pravého Boha z pravého Boha, jednej podstaty (homoousios) s Otcom, ktorý pre nás a pre našu spásu prijal telo a prebýval medzi nami, bol ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia a príde znova súdiť živých i mŕtvych.
Prostredníctvom príchodu Božieho Syna sme uvedení do tajomstva Najsvätejšej Trojice - Otca, Syna a Ducha Svätého - a sme pozvaní stať sa v osobe Krista a skrze neho deťmi Otca a spoludedičmi s Kristom vďaka milosti Ducha Svätého. Posilnení touto spoločnou vierou môžeme čeliť výzvam, ktoré pred nami stoja, so vzájomnou úctou a môžeme spoločne pracovať na konkrétnych riešeniach s úprimnou nádejou.
Sme presvedčení, že pripomienka tohto významného jubilea môže vnuknúť nové a odvážne kroky na ceste k jednote. Medzi svoje rozhodnutia zaradil Prvý nicejský koncil aj kritériá na určenie dátumu Veľkej noci spoločného pre všetkých kresťanov.
Ďakujeme Božej prozreteľnosti, že tento rok celý kresťanský svet slávil Veľkú noc v ten istý deň. Je našou spoločnou túžbou pokračovať v hľadaní riešenia, ktoré by nám umožnilo sláviť sviatok sviatkov spoločne každý rok.
S nádejou i modlitbou dúfame, že všetci kresťania, „vo všetkej múdrosti a duchovnom chápaní“ (Kol 1, 9), budú úprimne pracovať na tom, aby sme dospeli k spoločnému sláveniu slávneho zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.
Tento rok si zároveň pripomíname aj 60. výročie historického spoločného vyhlásenia našich ctihodných predchodcov pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora, ktorým zrušili vzájomné exkomunikácie z roku 1054.
Vzdávame vďaky Bohu, pretože tento prorocký čin podnietil naše Cirkvi kráčať „v duchu dôvery, úcty a vzájomnej lásky cestou dialógu, ktorá ich s Božou pomocou privedie opäť - na väčšie dobro duší a pre príchod Božieho kráľovstva - k plnému spoločenstvu viery, bratskej zhody a sviatostného života, ktoré medzi nimi existovalo počas prvého tisícročia dejín Cirkvi“ (Spoločná deklarácia pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora I. o odstránení zo spomienky a z prostredia Cirkvi rozsudkov exkomunikácie z roku 1054, 7. decembra 1965).
Zároveň povzbudzujeme tých, ktorí sú ešte zdržanliví voči akejkoľvek forme dialógu, aby načúvali tomu, čo Duch hovorí Cirkvám (porov. Zjv 2, 29), a aby nás súčasné okolnosti dejín pobádali prinášať svetu obnovené svedectvo pokoja, zmierenia a jednoty.
Presvedčení o dôležitosti dialógu vyjadrujeme svoju trvalú podporu práci Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, ktorá v súčasnej fáze skúma otázky, historicky považované za zdroj rozdelenia.
Popri nenahraditeľnej úlohe teologického dialógu v procese zbližovania našich Cirkví odporúčame aj ďalšie nevyhnutné prvky tohto procesu, medzi ktoré patria bratské kontakty, modlitba a spoločná práca vo všetkých oblastiach, v ktorých je spolupráca už možná. Dôrazne povzbudzujeme všetkých veriacich našich Cirkví, najmä klerikov a teológov, aby s radosťou prijímali doteraz dosiahnuté plody a úsilie venovali ich ďalšiemu rozvíjaniu.
Cieľ jednoty kresťanov zahŕňa aj zásadný a životodarný príspevok k pokoju medzi všetkými národmi. Spoločne s vrúcnosťou pozdvihujeme svoje hlasy a prosíme o Boží dar pokoja pre náš svet. Žiaľ, v mnohých jeho regiónoch naďalej konflikty a násilie ničia životy nespočetných ľudí.
Obraciame sa na tých, ktorí nesú občiansku a politickú zodpovednosť, aby urobili všetko pre to, aby sa tragédia vojny okamžite skončila, a všetkých ľudí dobrej vôle prosíme, aby podporili túto našu prosbu.
Osobitne odmietame akékoľvek zneužívanie náboženstva a Božieho mena na ospravedlňovanie násilia. Veríme, že autentický medzináboženský dialóg, ďaleko od synkretizmu a zmätku, je nevyhnutný pre spolužitie národov patriacich k rôznym tradíciám a kultúram.
V duchu 60. výročia deklarácie Nostra aetate vyzývame všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby spoločne budovali spravodlivejší a solidárnejší svet a starali sa o stvorenie, ktoré nám Boh zveril. Len tak bude môcť ľudská rodina prekonať ľahostajnosť, túžbu po nadvláde, chamtivosť po zisku a xenofóbiu.
Hoci sme hlboko znepokojení súčasnou medzinárodnou situáciou, nestrácame nádej. Boh neopustí ľudstvo. Otec poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás zachránil, a Boží Syn, náš Pán Ježiš Kristus, nám daroval Ducha Svätého, aby nás urobil účastnými na svojom božskom živote, zachovával a chránil posvätnosť ľudskej osoby.
Prostredníctvom Ducha Svätého vieme a zakúšame, že Boh je s nami. Preto v modlitbe zverujeme Bohu každého človeka, najmä tých, ktorí sú v núdzi, hladujú, trpia osamelosťou alebo chorobou.
Vyprosujeme pre každého člena ľudskej rodiny všetku milosť a požehnanie, aby „ich srdcia boli posilnené a aby boli dokonale spojení v láske a tak dospeli k plnému pochopeniu na poznanie tajomstva Boha“ (Kol 2, 2), ktorým je náš Pán Ježiš Kristus.
Fanar 29. novembra 2025
S katolíckou komunitou v Turecku
Popoludní Lev XIV. slávil v Istanbule omšu pre katolícku komunitu v Turecku. Tú tvorí približne 33-tisíc veriacich, ktorí sú v 85-miliónovej prevažne moslimskej krajine maličkou menšinou, pripomenula DPA.
Pápež zhruba 4000 účastníkov omše na miestnom štadióne vyzval, aby nadväzovali putá s ľuďmi iného vierovyznania. S poukázaním na tri mosty v Istanbule, ktoré spájajú Európu a Áziu, požiadal o budovanie troch „mostov jednoty“ - s ďalšími katolíkmi, inými kresťanmi a veriacimi iných náboženstiev.
„Chceme kráčať spolu, vážiac si, čo nás spája, búrať múry predsudkov a nedôvery, podporovať vzájomné poznanie a úctu, aby sme všetkým dali silné posolstvo nádeje,“ citovala pápeža agentúra AP.
Tichá návšteva Modrej mešity
Predtým Lev XIV. navštívil istanbulskú Modrú mešitu. Po tom, čo sa v médiách objavili otázky, či sa pápež v tejto istanbulskej mešite modlil, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni vo vyhlásení opísal návštevu ako tichú, určenú na zamyslenie.
„Pápež strávil svoju návštevu mešity v tichu, v duchu rozjímania a počúvania, s hlbokým rešpektom k tomuto miestu a viere tých, ktorí sa tam zhromažďujú na modlitbu,“ uviedol Bruni.
AP tvrdí, že predchádzajúce návštevy pápežov v mešite vždy vyvolávali otázky, či sa budú modliť na islamskom mieste uctievania alebo ho navštívia len ako prejav úcty voči moslimom.
Pápež v Modrej mešite. Foto: TASR/AP
Imám Modrej mešity, známej aj ako Mešita sultána Ahmeda, Asgin Tunca tvrdí, že pozval Leva na modlitbu, ten však odmietol.
Na tomto historickom mieste privítal pápeža šéf tureckého riaditeľstva pre náboženské záležitosti (diyanet). Lev vstúpil do mešity bosý v súlade s islamským zvykom a podľa agentúry Reuters sa počas svojej 20-minútovej návštevy usmieval a žartoval s jedným zo svojich sprievodcov - muezínom mešity, ktorý vedie každodenné výzvy na modlitby.
Lev na rozdiel od svojich dvoch predchodcov nemá v pláne návštevu neďalekej mešity Hagia Sofia. Toto niekdajšie múzeum premenili na mešitu v roku 2020.
Omša vo Volkswagen aréne
V sobotu popoludní slávil pápež Lev XIV. svätú omšu vo Volkswagen aréne. Išlo o slávnosť z Prvej adventnej nedele, ktorou sa začína nový liturgický rok a čas prípravy na Vianoce.
Vo svojej homílii zdôraznil, že Cirkev je „vrchom pevne postaveným na vrchole hôr“, povolaným vyžarovať svetlo svätosti a nádeje, a veriacich povzbudil, aby v adventnom čase budovali „tri mosty“ jednoty: vnútri Cirkvi, v ekumenických vzťahoch a v dialógu s veriacimi iných náboženstiev.
Okrem iného povedal: „S pohľadom upretým k vrchu prisľúbenia, obrazu nebeského Jeruzalema, ktorý je našou matkou a cieľom (porov. Gal 4, 26), vložme všetko úsilie do pestovania a posilňovania zväzkov, ktoré nás spájajú, aby sme sa vzájomne obohacovali a boli pred svetom dôveryhodným znamením všeobecnej a nekonečnej lásky Pána.“
Omša vo Volkswagen aréne. Foto: TASR/AP
„Tá istá viera v Spasiteľa nás spája nielen medzi sebou, ale aj so všetkými bratmi a sestrami patriacimi k iným cirkevným spoločenstvám. Zažili sme to včera pri modlitbe v İzniku. Aj to je cesta, po ktorej kráčame už dlhý čas a ktorej veľkým podporovateľom a svedkom bol svätý Ján XXIII., pevne spätý s touto krajinou vzájomnou láskou. Preto keď prosíme slovami pápeža Jána, aby ‚sa naplnilo veľké tajomstvo tej jednoty, o ktorú Kristus Ježiš s najvrúcnejšími modlitbami prosil nebeského Otca v predvečer svojho obetovania‘ (Príhovor pri otvorení Druhého vatikánskeho koncilu 11. októbra 1962 8.2), obnovujeme dnes svoje áno jednote, ‚aby všetci boli jedno‘ (Jn 17, 21), ut unum sint.“
„Preto chceme kráčať spolu, vážiť si to, čo nás spája, búrať múry predsudkov a nedôvery, podporovať vzájomné poznanie a úctu, aby sme všetkým priniesli silné posolstvo nádeje a pozvanie stať sa ‚tvorcami pokoja‘ (Mt 5, 9).“
„Priatelia, urobme z týchto hodnôt predsavzatia na adventný čas a ešte viac pre celý náš osobný i spoločný život. Naše kroky sa pohybujú po moste, ktorý spája zem s nebom a ktorý pre nás rozprestrel Pán. Majme vždy oči upreté na jeho brehy, aby sme milovali celým srdcom Boha i bratov, kráčali spoločne a aby sme sa raz všetci stretli v Otcovom dome.“
Celá homília Svätého Otca vo Volkswagen aréne
Drahí bratia a sestry,
slávime túto svätú omšu v predvečer sviatku, keď si Cirkev pripomína svätého Ondreja, apoštola a patróna tejto krajiny. Zároveň vstupujeme do Adventu, aby sme sa pripravili znova prežiť na Vianoce tajomstvo Ježiša, Božieho Syna, „splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom“ (Nicejsko-carihradské vyznanie viery), ako to pred 1700 rokmi slávnostne vyhlásili otcovia zhromaždení na koncile v Nicei.
V tomto kontexte nám liturgia ponúka v prvom čítaní (porov. Iz 2, 1 - 5) jednu z najkrajších stránok Knihy proroka Izaiáša, v ktorej zaznieva pozvanie adresované všetkým národom vystúpiť na vrch Pána (porov. v. 3), na miesto svetla a pokoja. Chcel by som teda, aby sme sa zamysleli nad tým, čo znamená byť Cirkvou, a pristavili sa pri niektorých obrazoch tohto textu.
Prvým je obraz „vrchu vyneseného nad všetky vrchy“ (porov. Iz 2, 2). Pripomína nám, že ovocie Božieho pôsobenia v našom živote nie je darom len pre nás, ale pre všetkých. Krása Siona, mesta na vrchu, symbolu spoločenstva znovuzrodeného vo vernosti, sa stáva znamením svetla pre mužov a ženy každého pôvodu a pripomína nám, že radosť z dobra je nákazlivá.
Nachádzame to potvrdené v životoch mnohých svätých. Svätý Peter sa stretol s Ježišom vďaka nadšeniu svojho brata Ondreja (porov. Jn 1, 40 - 42), ktorý sa spolu s apoštolom Jánom nechal k Pánovi priviesť horlivosťou Jána Krstiteľa. Svätý Augustín sa po mnohých rokoch dostal ku Kristovi vďaka vrúcnej kázni svätého Ambróza - a podobných príbehov je mnoho.
Je to pre nás pozvanie, aby sme vo viere obnovili silu nášho svedectva. Svätý Ján Zlatoústy, veľký pastier tejto Cirkvi, hovoril o príťažlivosti svätosti ako o znamení výrečnejšom než mnohé zázraky.
Hovorieval: „Zázrak sa stane a pominie, ale kresťanský život zostáva a neustále buduje“ (Komentár k Evanjeliu podľa Matúša, 43, 5). A dodával: „Dajme pozor na seba, aby sme boli osožní aj druhým“ (tamže).
Drahí, ak chceme byť skutočnou pomocou pre ľudí, ktorých stretávame, dajme pozor na seba, ako nám to odporúča evanjelium (porov. Mt 24, 42): pestujme svoju vieru modlitbou a sviatosťami, žime ju dôsledne v láske, odhoďme - ako nás vyzýva svätý Pavol v druhom čítaní - skutky tmy a oblečme si zbroj svetla (porov. Rim 13, 12).
Pán, ktorého očakávame v sláve na konci časov, prichádza každý deň a klope na naše dvere. Buďme pripravení (porov. Mt 24, 44) úprimnou snahou žiť v dobrote, ako nás to učia mnohé príklady svätosti, ktorými je bohatá história tejto krajiny.
Druhým obrazom z proroka Izaiáša je svet, v ktorom vládne pokoj. Prorok ho opisuje takto: „Takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať...