Viedeň, mesto s bohatou históriou a kultúrou, zohrávala významnú úlohu aj v živote mnohých slovenských kňazov. Ich pôsobenie v tomto meste ovplyvnilo nielen ich vlastné životy, ale aj slovenské a cirkevné dejiny. Tento článok sa zameriava na život a dielo niektorých z nich, ich štúdium, prácu a vplyv na spoločnosť.
Kostol sv. Karla Boromejského vo Viedni
Karol Rimely: Kanonik a pedagóg
Karol Rimely, známy aj ako Carolus Rimely, bol významný slovenský kňaz, ktorý pôsobil vo Viedni. V rokoch 1836-1838 študoval na gymnáziu v Ostrihome a v rokoch 1838-1840 bol seminaristom v Seminári sv. Imricha (Emericanum) v Bratislave. Od roku 1840 študoval filozofiu v Trnave a od roku 1842 teológiu vo Viedni, kde ho 21. júla 1846 vysvätili za kňaza.
Začas pôsobil ako pomocný kaplán v Dömösi, od roku 1849 v Blatnom Potoku a v Budíne-Kristínavárosi. Od roku 1850 bol študijným prefektom vo viedenskom Pázmaneu. Neskôr, od roku 1852, prednášal v bohosloveckom seminári v Ostrihome cirkevné dejiny a právo. V roku 1860 ho vymenovali za zástupcu riaditeľa, potom za dočasného riaditeľa Pázmanea a 16. marca 1867 za kanonika Bratislavskej kapituly. V rokoch 1868-1876 vyučoval maďarský jazyk a literatúru následníka trónu Rudolfa aj princezné Gizelu a Klotildu. V roku 1870 sa stal titulárnym opátom, 28. apríla 1889 bratislavským mestským farárom a v roku 1892 pápežským prelátom. 23. decembra 1893 zomrel.
Karol Rimely uverejňoval kázne, historické články a štúdie v maďarských periodikách. Knižne vydal okrem iného:
- Egyházi beszéd Szent István király ünnepére (Kázeň na sviatok sv. Štefana, kráľa, Viedeň 1861)
- Egyházi beszéd, melyet szent István, Magyarország első apostoli királyának ünnepén Bécsben a nt. Kapuczinus atyák templomában 1865. kisasszony hava 20. mondott (Kázeň na sviatok sv. Štefana, prvého kráľa, apoštola Uhrov v kapucínskom kostole, Viedeň 1865)
- Geistliche Antrittsrede gerichtet aus Anlass seiner feierlichen Installation an die Gläubigen seiner Diöcese am 14. September 1893 (Reč pri príležitosti svojho inštalovania veriacim svojej diecézy dňa 14. septembra 1893, Budapešť 1893, v maďarčine vyšla pod názvom Egyházi beszéd, melyet ünnepélyes beigtatása alkalmából megyéje híveihez intézett. 1893. szept. 14.)
Jozef Špirko: Historik a pedagóg
Ďalším významným slovenským kňazom, ktorého život bol spojený s Viedňou, bol Jozef Špirko. Narodil sa 4. apríla 1896 v Rybníčku, samote medzi Spišským Podhradím a Spišskými Vlachmi. Študoval v Levoči na rímskokatolíckom gymnáziu a maturoval na premonštrátskom gymnáziu v Rožňave. Spišský biskup Alexander Párvy ho poslal do viedenského Pázmanea, kde úspešne absolvoval teológiu.
Ordinovaný bol 25. júla 1920. Počas druhej svetovej vojny ho Nemci zaistili pre spojenie s povstalcami a vyšetrovali ho v Žiline. V roku 1944 ho predviedli pred nemecký vojenský súd v Levoči, pretože dal odviezť cenné exponáty z diecézneho múzea. Odsúdili ho na trest smrti, no vojak nechal odsúdenca ujsť. O rok nemecká polícia opäť vyšetrovala J. Špirka - tentoraz kvôli údajnej spolupráci s partizánmi. Na jeseň 1950 sa J. Špirko ocitol medzi obžalovanými v zinscenovanom procese s biskupom J. Vojtaššákom. Vyšetrovali ho v Leopoldove, väznili v Sládečkovciach. Prepustili ho však bez súdu. J. Čársky ho prijal do košického biskupstva a ustanovil za správcu fary vo Fričovciach.
Jozef Špirko sa angažoval v robotníckom i roľníckom hnutí. Radil odborárom v robotníckych organizáciách a sedliakom pomáhal pri zakladaní výrobných, nákupných a výkupných družstiev. Podnikol viaceré študijné exkurzie do zahraničia a zúčastnil sa na kurzoch sociológie, pastorácie a teológie v Paderborne, Mníchove a inde. Ako historik v dejinách Spiša ukazoval tvorivý podiel slovanského a slovenského živlu a kriticky revidoval tendenčné tézy maďarskej a nemeckej historiografie o Spiši.
Jeho prvým veľkým vedeckým zámerom bolo zhrnúť bohatú umeleckú minulosť Spiša v architektúre, maľbe a sochárstve. Pre viaceré prekážky spracoval a svojím nákladom vydal r. 1936 len prvú časť, Umelecko-historické pamiatky na Spiši. l.diel: Architektúra (Spišská Kapitula, 1936). K ďalším zväzkom, o piktúre a skulptúre, zozbieral iba surový materiál. Jeho najnáročnejšie dielo sú dvojzväzkové Cirkevné dejiny s osobitným zreteľom na vývin cirkevných dejín Slovenska (Martin, 1943).
Dr. Jozef Špirko začal pomerne neskoro vedeckú a publikačnú činnosť, až v štyridsiatke. Trvala vlastne len jedno desaťročie, od r. 1936 do r. 1947. V rozličných odborných a všeobecne kultúrnych časopisoch, okrem toho uverejnil množstvo článkov, referátov, kritík a recenzií, svedčiacich o šírke jeho záujmov a o systematickom sledovaní domácej a zahraničnej historiografickej produkcie.
Martin Sumec: Kňaz a pedagóg
Martin Sumec sa narodil 24. mája 1974 v Bratislave. Po ukončení formácie v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda a štúdiách na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol 12. júna 1999 v Bratislave vysvätený za kňaza vtedajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Po vysviacke nastúpil na prvé kaplánske miesto do farnosti Trnava-mesto-sv. Mikuláša (1999-2000). Potom pokračoval ako kaplán v Leviciach (2000-2001) a Novom Meste nad Váhom (2001-2002). V roku 2002 bol ustanovený za farského administrátora v Sokolovciach pri Piešťanoch.
V rokoch 2006-2009 pôsobil ako farský administrátor vo farnosti Veľké Zálužie, ktorá po územnej reorganizácii slovenských rímskokatolíckych diecéz v roku 2008 pripadla do Nitrianskej diecézy. Takto sa aj Martin Sumec stal kňazom Nitrianskej diecézy. Venoval sa sociálnej náuke Cirkvi, ktorú tiež prednášal na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (2006-2009). V roku 2010 Teologická fakulta Trnavskej univerzity vydala jeho skriptá pod názvom „Cirkev vo svetle sociálnych vzťahov“.
Od roku 2009 začal pôsobiť vo Viedenskej arcidiecéze s úmyslom študovať sociálnu etiku vo Viedni. Po príchode do Rakúska začal pôsobiť ako kňaz - moderátor farnosti Rannersdorf. Neskôr sa presťahoval do Viedenského nového mesta (Wiener Neustadt) a pôsobil ako kaplán (kurát) v tamojšej dómskej farnosti. Od roku 2011 mal na starosti duchovnú správu vo farnostiach Schmuckerau a St. Leopold vo vikariáte Unter dem Wienerwald (Vikariát Juh Viedenskej arcidiecézy). Od septembra 2013 pôsobil ako farár vo farnosti Edlach an der Rax a tiež vo farnosti Prein an der Rax, ktoré ležia v horskom prostredí (v pohorí Rax). 10. júna 2015 bol kardinálom Christophom Schönbornom OP inkardinovaný do Viedenskej arcidiecézy.
Martin Sumec rád športoval, zvlášť rád hrával futbal. Medzi farníkmi bol veľmi obľúbený. Zomrel u svojich rodičov v Bratislave vo štvrtok 11. marca 2021. V jeho bývalom pôsobisku, vo farskom kostole Ducha Svätého vo farnosti Edlach (územie Viedenskej arcidiecézy), budú v nedeľu 21. marca sláviť zádušnú svätú omšu za spásu jeho nesmrteľnej duše. So zosnulým kňazom sa rozlúčia jeho najbližší v utorok 23. marca o 10:00 pri pohrebných obradoch na Martinskom cintoríne v Bratislave (územie Bratislavskej arcidiecézy).
Pázmaneum: Slovenský seminár vo Viedni
Významným miestom pre slovenských kňazov vo Viedni bolo Pázmaneum, rímskokatolícky seminár, ktorý založil Peter Pázmaň v roku 1623. V tomto seminári sa vychovalo množstvo slovenských vlasteneckých katolíckych kňazov, medzi nimi aj Ján Baltazár Magin, Jozef Ignác Bajza, Andrej Radlinský, Martin Hattala, Michal Chrástek, Ferdinand Juriga a Jozef Tiso. Pázmaneum zohralo kľúčovú úlohu pri formovaní slovenskej inteligencie a národného povedomia.
Pázmaneum vo Viedni
Viedenská univerzita: Centrum vzdelania a kultúry
Viedenská univerzita, založená v roku 1365, bola ďalším dôležitým centrom pre slovenských študentov a kňazov. Mnohí Slováci tu študovali teológiu, filozofiu a iné odbory. Medzi významných absolventov patrili Ján Sambucus, rodák z Trnavy, a Maximilián Hell, rodák z Terchovej. Viedenská univerzita poskytovala Slovákom prístup k vzdelaniu a kultúre, čo prispelo k ich osobnému a profesionálnemu rozvoju.
V 16. storočí založil Ignác z Loyoly spoločnosť Ježišovu, ktorá prevzala úlohu hlavného univerzitného rádu po dominikánoch. Jezuiti dostali od cisára priestory kostola a kláštora karmelitánov na námestí Am Hof. V tomto období prišiel na univerzitu do Viedne študovať gréčtinu Ján Sambucus, rodák z Trnavy, vo veku 11 rokov.
Záver
Pôsobenie slovenských kňazov vo Viedni malo významný vplyv na ich životy, slovenské dejiny a cirkevný život. Karol Rimely, Jozef Špirko a Martin Sumec sú len niektorí z mnohých, ktorí prispeli k rozvoju slovenskej kultúry a vzdelanosti. Viedenské Pázmaneum a univerzita boli dôležitými centrami, kde sa formovali budúci kňazi a intelektuáli. Ich práca a odkaz sú dodnes živé a inšpirujúce.