Svätý Ján Evanjelista: Symboly a Atribúty

Slovo "svätý" je v kresťanstve veľmi často používané, no čo vlastne znamená? Svätý znamená oddelený - oddelený od sveta, od svetského spôsobu života a zmýšľania, a vyčlenený pre Boha.

V starozákonnej dobe boli sväté nádoby a náradie, ktoré sa používali v chráme. Boli len na tento účel určené. V súčasnej novozákonnej dobe sme všetci povolaní k svätosti prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Keď uveríme, že Ježiš je ten pravý a jediný Mesiáš, poslaný od Boha Otca, ktorý zomrel za moje a tvoje hriechy na kríži, bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, keď ho prijmeme a odovzdáme mu svoj život a vyznáme ho za svojho Pána a Spasiteľa, oddeľujeme sa od sveta pre Boha - stávame sa svätými.

Boh to od nás očakáva a k tomu nás vyzýva: Buďte svätý, lebo ja som svätý. Byť svätý znamená vedieť komu si uveril a podľa toho žiť. Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale posväteniu.

Evanjelisti, každý jeden, má svoj vlastný symbol - človeka, leva, býka a orla. Prečo práve tieto symboly?

Tieto obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista. Vo svojom pojednaní Adversus Haereses (Proti herézam XI) prehlasuje sv. Irenej: Prvý živý tvor bol ako lev symbolizujúci účinné pôsobenie, vládu a kráľovskú moc. Druhý bol ako býk naznačujúci obetu a sviatostný poriadok. Tretí mal tvár človeka - zjavný popis jeho príchodu v podobe človeka. Štvrtý bol ako lietajúci orol poukazujúci na dar Ducha, ktorý sa okrídlený vznáša nad Cirkvou. A preto sú evanjeliá v súlade s týmito znakmi, medzi ktorými tróni Kristus Ježiš.

Svätý Ján… je vyobrazený spolu so stúpajúcim orlom. Evanjelium začína vznešeným prológom a “stúpa”, aby preniklo tajomstvo Boha, vzťah medzi Otcom a Synom a vtelením: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.” (Jn 1,1-5). A neskôr dodáva: “A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. ” (Jn 1,14). Evanjelium svätého Jána, na rozdiel od iných evanjelií, vnára čitateľa do najhlbšieho učenia nášho Pána - napríklad skrze dlhé rozpravy, ktoré Ježiš vedie s Nikodémom a samaritánkou, ako aj nádherné učenie o Chlebe Života a dobrom Pastierovi. Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.

Jeden z najčastejších motívov stredovekých nástenných malieb sú symboly štyroch evanjelistov, ktoré často dopĺňajú veľkú maľbu Krista - Maiestas Domini. Kresťanská tradícia zobrazuje evanjelistov pomocou symbolov štyroch bytostí na základe videnia proroka Ezechiela.

Stalo sa v tridsiatom roku, štvrtý (mesiac), piaty deň mesiaca, keď som bol medzi zajatcami pri rieke Chobar, otvorili sa nebesia a videl som nebeské videnie. Piaty deň mesiaca - bol to piaty rok od zajatia kráľa Joachima - prehovoril Pán ku kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri, rieke Chobar; tam sa vzniesla nad neho Pánova ruka. - Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu - zo stredu ohňa - čosi ako výzor lesklého kovu. Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka, každá mala štyri tváre a každá štyri krídla. Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu. Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla. Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou. … a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi.

Svätý Matúš … je reprezentovaný božským človekom, pretože evanjelium zdôrazňuje vstup Ježiša do tohto sveta predstavením rodovej línie - “Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.” (Mt 1,1) a jeho inkarnácia (vtelenie) a narodenie: “S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.” (Mt 1,18). Sv. Irenej dopĺňa “A tak toto evanjelium je evanjeliom Jeho ľudskosti.

Svätý Marek … je doprevádzaný okrídleným levom a tým odkazuje na proroka Izaiáša, keď začína svoje evanjelium slovami: “Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: “Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.” (Mk 1,1-2) Hlas na púšti pripomína človeku revúceho leva a prorocký duch zoslaný na zem je vyobrazený krídlami zvieraťa.

Svätý Lukáš … je zobrazovaný spolu s okrídlený býkom. Tieto zvieratá sa v chráme používali ako obeta. Napríklad, keď bola Archa zmluvy prinesená do Jeruzalema, každých šesť krokov obetovali býčka a vykŕmené teľa. Svätý Lukáš začína svoje evanjelium oznámením o narodení sv. Jána Krstiteľa jeho otcovi, kňazovi Zachariášovi, ktorý vtedy slúžil v chráme (Lk 1). Pripája aj podobenstvo o márnotratnom synovi, keď otec nechá zabiť vykŕmené teľa, nielen na oslavu návratu syna, ale aj ako obraz radosti, ktorú prežívame pri zmierení skrze nášho najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa ako kňaz ponúka sám v obetovaní, aby nám boli odpustené naše hriechy.

Evanjelista Ján začína rozprávanie zmienkou o časovom údaji: „Večer, v ten istý prvý deň v týždni.“ Týmto spôsobom prepája nasledujúci príbeh s udalosťami, ktoré sa už odohrali v tento deň: Mária Magdaléna našla prázdny hrob, Peter a Ján bežali k hrobu a vzkriesený Pán sa zjavil Márii Magdaléne. Stále sme teda v atmosfére nedele - dňa Pánovho vzkriesenia. Jánovo evanjelium vzniklo koncom 1. storočia po Kr. Dôraz, ktorý evanjelista kladie na „prvý deň“ môže vyplývať aj z toho, že v tom čase už kresťanské spoločenstvá sa pravidelne stretávali v nedeľu na slávenie eucharistie. My, samotní veriaci, sa zamyslime nad tým, čím sa stala nedeľa pre nás v súčasnosti. Stratila pre nás svoju výnimočnosť a ponížili sme ju na úroveň ostatných dní. V skutočnosti sme však ponížili seba samých, našu kresťanskú vieru a svedomie.

Zmienka o zatvorených dverách má niekoľko dôvodov. Vyjadruje strach apoštolov. Ešte ráno Peter a Ján našli Ježišov hrob prázdny (porov. Jn 20, 1 - 10). Čo ak budú obvinení z toho, že to práve oni ukradli jeho telo? Čo ak budú po Ježišovi hľadať aj jeho prívržencov, aby vykorenili toto učenie už v jeho zárodku? Evanjelista Ján však v zatvorených dverách dáva vyniknúť inej skutočnosti. Vzkriesený Pán prišiel k apoštolom cez zatvorené dvere.

Pozdrav vzkrieseného Pána má slávnostný charakter spojený s Božím zjavením. Zmŕtvychvstalý Kristus nebol oživený na spôsob Lazára. Nepatrí už tomuto svetu, a predsa jeho vzkriesenie je reálne a skutočné. Pozdrav „pokoj vám“ bol v tej dobe bežným židovským pozdravom „šalom alechem“. Avšak už v textoch Starého zákona nachádzame úryvky, ktoré dosvedčujú slávnostný charakter oslovenia spojený s Božím zjavením. Kniha sudcov uvádza prípad Gedeona, ktorý keď videl Pánovho anjela, veľmi sa preľakol a bál sa že zomrie. Vtedy mu Pán povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“ (Sdc 6, 23) Gedeon na pamiatku tohto Božieho zjavenia postavil oltár, ktorý nazval „Pán je pokoj“ (porov. Sdc 6, 24). Podobne môžeme povedať aj pre náš evanjeliový úryvok, že Pán neodovzdáva nejaký pozdrav, ale seba samého, lebo On je Pokoj.

Pozdrav „pokoj vám“ nevyjadruje želanie v zmysle „nech je pokoj medzi vámi“, „želám vám pokoj“. Je to uistenie a potvrdenie v zmysle „pokoj je medzi vami“, „pokoj vám prinášam“.

Ježišovo dýchnutie na apoštolov je spomienkou na Boží dych života, ktorý sa spomína v Knihe Genezis pri stvorení Adama: „Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Dych teda predstavuje symbol odovzdávania života. V niektorých komentároch biblisti poukazujú na staroveké presvedčenie, že dych svätého človeka mal nadprirodzené účinky a dokázal uzdraviť alebo znehybniť človeka. V prípade Ježiša Krista ide o odovzdanie moci apoštolom odpúšťať hriechy, tzn. ide o moc, ktorá má sviatostné účinky.

Všimnime si, že vo vete je použitý pasívny tvar slovesa: „budú mu odpustené“, „budú mu zadržané“. Pasívny tvar v Svätom písme často slúži na vyjadrenie toho, že podmetom činnosti je Boh. Boh je ten, kto odpúšťa hriechy.

Život svätého Jána Evanjelistu

Svätý Ján mal zvláštne miesto po boku Ježiša Krista. Bol jeho obľúbencom, ako jediný z apoštolov stál pod jeho krížom a nakoniec bol poverený opatrovaním Panny Márie. Preto býva označovaný ako miláčik Pána. Po Ježišovej smrti, v časoch krutého prenasledovania kresťanov, bol Ján ukrutne mučený. Na príkaz rímskeho cisára Domiciána bol vhodený do kotla s vriacim olejom, ale z nádoby smrti sa zázrakom stal občerstvujúci kúpeľ. Cisár sa zľakol a nezraneného apoštola poslal do vyhnanstva. Ján potom spísal štvrté kanonické evanjelium, preto sa mu hovorí Evanjelista, a aj kontroverznú knihu Zjavenie, ktorá je známa pod názvom Apokalypsa.

Svätý Ján bol najmladším spomedzi apoštolov. Bol synom Zebedeja a bratom Jakuba s prímením Starší. Bol učeníkom, „ktorého Ježiš miloval“. Narodil sa pravdepodobne v Betsaide. Jeho otec bol rybárom, zrejme zámožnejšie situovaným, pretože zamestnával viacerých ľudí. Keď Ježiš povolal Jakuba a Jána, oni hneď zanechali všetko a šli za ním. Počas svojho pôsobenia ich Kristus nazval „Synovia hromu“, kvôli tomu, že chceli zoslať oheň z neba na dedinčanov, ktorí ich neprijali. Ich matka raz prosila Ježiša, aby mohli oni dvaja sedieť v Božom kráľovstve po pravici a ľavici Boha. Ján bol jediným učeníkom, ktorý zostal s Ježišom až do poslednej chvíle jeho života tu na zemi. Jemu zveril Pán svoju Matku. Podľa tradície sa po vzkriesení Ján usadil v Efeze aj s Máriou, Ježišovou Matkou. Napísal štvrté evanjelium, tri listy a Apokalypsu (Zjavenie apoštola Jána). Založil viacero prvokresťanských spoločenstiev v Malej Ázii. Ako jediný z apoštolov nezomrel mučeníckou smrťou, hoci ho na rozkaz cisára Domiciána hodili do suda s vriacim olejom. Potom musel odísť do vyhnanstva na ostrov Patmos. Zomrel až okolo roku 100 v Efeze vo vysokom veku.

Svätec sa pre svoje literárne nadanie stal patrónom všetkých teológov a spisovateľov, ale aj kníhkupcov, kníhtlačiarov, viazačov kníh, výrobcov papiera a mnohých ďalších. Je ochrancom priateľstva.

Medailér David Kružliak umiestnil na reverznú stranu mince polopostavu svätého Jána s dvomi typickými atribútmi. Prvým je orol, ktorý symbolizuje Jánovu vzletnú a vysokú teológiu. Druhým je kalich odkazujúci na legendu o otrávenom víne, ktoré Jánovi nedokázalo ublížiť.

Ján pochádzal z rodiny galilejského rybára. Jeho meno je hebrejského pôvodu a znamená Boh je milostivý. Predpokladá sa, že bol v príbuzenskom pomere s Ježišom, jeho matka mohla byť sesternicou Panny Márie. Z jeho životopisu je ešte známe, že najprv ho pritiahol svojím učením svätý Ján Krstiteľ. No akonáhle spoznal Ježiša, od prvého stretnutia ho nasledoval a dostalo sa mu tej cti, že ho spolu s Ondrejom Ježiš vyzval slovami :"poďte so mnou a urobím z vás rybárov ľudí." Aj keď bol najlmadší medzi apoštolmi, nezaostával v čnostiach a zbožnosti. Čím však vynikal, to bolo úprimné priateľstvo a láska k Božskému učiteľovi. Ján však vstúpil do dejín ako neohrozený ohlasovateľ slova Božieho. Dlho ostával v Jeruzaleme a pracoval na obrátení Židov. Neskôr odišiel do Malej Ázie, odkiaľ ho vypovedali na ostrov Patmos. Tu začal písať majstrovské dielo Apokalypsu - Knihu zjavenia, neskôr k nej pridal aj svoje evanjelium. Vyjadroval sa veľmi originálne, jeho reč je iba málo epická, prevládajú skôr rôzne symboly a tajomstvá. Ján sa sústreďuje na božskú podstatu Spasiteľa a tak má jeho evanjelium prívlastok "duchovné". Predstavuje vrchol kresťanského zjavenia neobyčajnou hĺbkou a výškou tajomstiev.

V zvykosloví tohto tretieho vianočného dňa sú zaujímavé zvyky vo vinohradníckych oblastiach. Uskutočňuje sa "svätenie Jánovho vína." Po požehnaní kňaz podáva veriacim kalich s vínom, ktorý označuje ako lásku svätého Jána. V ľudovej tradícii boli silne zakorenené aj rôzne veštby, za účelom predpovede úrody a počasia.

V krajoch, kde sa nachádzali ovocné sady, posvätili v tento deň jablká. Šupy z nich odložili a príležitostne nimi okiadzali boľavé zuby.

Aj s koledníkmi akokeby sa roztrhlo vrece. Koledovali malé deti, ale dom od domu chodievali aj odrastlejšie dievčatá, chudobné ženy a pastieri. Vinšovníci priali všetko dobré, veľa zdravia a lásky. Každý ich obdaroval ako mohol, či už koláčkom, jabĺčkom, kto mohol aj drobniačkom.

Tabuľka symbolov evanjelistov:

Symboly Evanjelistov

Ako rozpoznať kresťanských svätcov a symbolika v sakrálnom umení:

Pri pohľade na výzdobu kostolov na rôznych miestach Európy si môžete všimnúť, že tváre tej istej postavy nesedia a v konečnom dôsledku sú všetci rovnakí. Takmer vždy ide o starého pána s bradou, alebo ženu v rúchu. Prečo je to tak? Prečo dávni majstri maliari a sochári pracovali s takýmto výzorom a ako si môžu byť historici a religionisti istí tým, ak hovoria, že ide o sochu sv. Marka, sv. Dionýza, či sv. Petra? Kresťanskí svätci sú v umení zobrazovaní od čias raného stredoveku, no maliari a sochári nemali možnosť vychádzať z presných portrétov, keďže títo ľudia už nežili. Namiesto toho sa pri vyobrazeniach používali symboly, ktoré sú charakteristické pre konkrétneho svätca. Tieto symboly pomáhali veriacim rozoznať, o koho ide.

Historici, etnológovia, religionisti a kulturológovia identifikujú svätcov na základe symbolov. Známe vyobrazenie ženy s kráľovskou korunou, so žezlom a dieťaťom na rukách je známym vyobrazením Panny Márie a Ježiša. Maľby maliarov nemohli poznať tváre týchto svätcov, ale riadili sa zadaním. Umelecké diela v kostoloch slúžili nielen ako duchovné pripomenutia svätcov, ale aj ako náučný prostriedok pre veriacich, ktorí často nevedeli čítať. Obrázky svätcov s ich symbolmi umožňovali rozpoznať svätca na prvý pohľad.

Napríklad svätý Florián, patrón hasičov, je často zobrazovaný s vedrom vody, ktorým hasí horiaci dom. Tento symbol odkazuje na legendu, že Florián uhasil veľký požiar modlitbou a malým množstvom vody.

• Význam: Patrón hasičov, symbolizuje ochranu pred požiarmi a schopnosť hasenia.
• Význam: Patrónka chudobných a nemocných, ruže symbolizujú jej láskavosť a milosrdenstvo. Najmä v súvislosti s legendou, že z chleba, ktorý niesla chudobným, sa zázračne stali ruže. Chýbal tak dôkaz, že tajne pomáhala chudobným, vďaka čomu sa vyhla trestu. Žila v 13. Symbol: Biely kôň a rímske vojenské brnenie, prípadne kôň a muž v rímskom brnení.
• Význam: Svätý Martin je známy svojou dobrotou, keď sa podelil o svoj plášť s chudobným. Je patrónom chudobných. Keďže sa stal neskôr biskupom, môže byť zobrazovaný aj ako biskup s insígniami. Zomrel v roku 397 ako 80 ročný.
• Význam: Patrón rybárov, staviteľov mostov, námorníkov, hodinárov a prvý pápež.
• Význam: Svätý Juraj je patrónom viacerých spolkov a krajín, známy pre legendu, v ktorej porazil draka.
• Význam: Patrónka hudby a spevákov, básnikov a výrobcov hudobných nástrojov.
• Význam: Bol mučeníkom, uviazaným a upáleným na rošte. Preto je tento predmet jeho hlavným symbolom a často je pri ňom zobrazený.
• Význam: Bola umučená tým, že jej vytrhli zuby.
• Význam: Je patrónkou baníkov, architektov, dievčat, tesárov, delostrelcov a ďalších. O jej živote vieme len vďaka legendám. Nepoznáme historicky podložené informácie. Legenda hovorí o veži, v ktorej dala dorobiť tretie okno ako symbol Svätej Trojice. Pochádzala z Malej Ázie a vybrala si kresťanstvo napriek silnému nesúhlasu otca a jej okolia. Veža s troma oknami má teda svoj zmysel. Za tento čin a dôvod, prečo vzniklo tretie okno, mala byť chytená a popravená. Jej ostatky neskôr putovali niekoľkými významnými mestami Európy od Konštantínopola cez Benátky.
• Význam: Apoštol Ján Evanjelista je autor štvrtého evanjelia. Patril k dvanástim apoštolom a ako jediný z nich zomrel prirodzenou smrťou vo vyhnanstve, hoci predtým prežil mučenie. Keďže je autorom evanjelia známeho ako to „podľa Jána“, hovoríme mu Evanjelista. Je vyobrazovaný spolu s knihou (evanjeliom), alebo s perom, ako píše do knihy, prípadne na zvitky papiera, alebo ako ukazuje na napísané znaky na listoch, stránkach knihy a pod. Symboly v sakrálnom umení majú hlboký význam a umožňujú rozpoznávať a chápať jednotlivých svätcov. Tieto znaky nie sú náhodné, ale vychádzajú z príbehov a tradícií, ktoré sa o svätcoch šírili. Vďaka týmto symbolom mohli umelci z rôznych čias a miest vytvárať jednotné a zrozumiteľné zobrazenia postáv, ktoré v kresťanskom svete zohrávali kľúčovú rolu.

Apoštol Ján Evanjelista je vyobrazovaný spolu s knihou (evanjeliom), alebo s perom, ako píše do knihy, prípadne na zvitky papiera, alebo ako ukazuje na napísané znaky na listoch, stránkach knihy a pod.

Symboly v sakrálnom umení majú hlboký význam a umožňujú rozpoznávať a chápať jednotlivých svätcov. Tieto znaky nie sú náhodné, ale vychádzajú z príbehov a tradícií, ktoré sa o svätcoch šírili. Vďaka týmto symbolom mohli umelci z rôznych čias a miest vytvárať jednotné a zrozumiteľné zobrazenia postáv, ktoré v kresťanskom svete zohrávali kľúčovú rolu.

tags: #svaty #jan #evanjelista #symbol