Babylonský boh slnka Šamaš a jeho vplyv na dejiny

Babylonskému panteónu dominovalo sedembožstvo, sedmica bohov, ktorých stotožňovali so siedmimi telesami slnečnej sústavy pozorovateľnými voľným okom. Sín, Nabu, Inanna, Šamaš, Nergal, Marduk, Ningirsu boli duchovnými inteligenciami Mesiaca, Merkúra, Venuše, Slnka, Marsu, Jupitera, Saturna. Títo bohovia mali podľa predstáv babylonskej astrológie rozdelenú aj vládu nad jednotlivými stupňami zverokruhu, ktorého delenie na 360 stupňov pochádza taktiež z Mezopotámie. Ten boh, ku ktorého domu na oblohe sa prikláňala zemská os, bol vládnucim duchom času. Každých 72 rokov teda vládol ako duch času iný zo siedmich bohov. Za 7 x 72 = 504 rokov sa vystriedal celý kruh bohov, takže vždy po 504 rokoch prišlo na rad jedno a to isté božstvo. 72 rokov predstavuje platónsky deň, 504 rokov platónsky týždeň. Na tejto koncepcii bol založený posvätný kalendár babylonských kňazov.

Keď v roku 747 pr. n. l. nastúpil na trón babylonský kráľ Nabú-násir, dali porozbíjať hlinené tabuľky na znak, že začína nový vek, vek Barana. Menším duchom času, ktorý ovláda (odzadu) prvý stupeň Barana, sa vtedy stal Šamaš, Slnko. Po ňom nasledovali Nergal, Marduk, Ningirsu, Sín, Nabu, Inanna, Šamaš...

Chammurapiho zákonník, dôležitý zdroj informácií o babylonskej spoločnosti a práve.

Cieľ a metodológia štúdie

Cieľom bolo preveriť, či starobabylonskému kalendáru zodpovedajú nejaké skutočné rytmy v dejinách. Budeme skúmať tri zo siedmich babylonských božstiev: Ningirsu, mezopotámsky Saturn, bol mestským ochranným božstvom Lagaša, kde sa sústreďovali vynikajúci dejepisci. Nabu, boh planéty Merkúr, bol patrónom lekárstva a mal svätyňu v Borsippe. Inannu, Venušu, bohyňu lásky, vášne a krásnych umení uctievali v Uruku.

Analyzovali sme súbor 229 slávnych básnikov (57 arabských, 40 perzských, 78 čínskych, 54 japonských) žijúcich medzi rokmi 1200 pr. n. l. až 1900 n. l. Ďalej súbor 72 slávnych dejepiscov (46 grécko-rímskych, 26 čínskych) a 70 slávnych lekárov (44 grécko-rímskych, 18 čínskych, 8 indických) žijúcich medzi 700 pr. n. l a 1400 n. l. Zoznamy slávnych osobností sme čerpali z Kroeberovej knihy „Konfigurácie kultúrneho rastu“ (1969). Je to jedna z najobsiahlejších a najuznávanejších štúdií v tejto oblasti. Kroeber taktiež kvalitatívne ohodnotil stupeň významnosti každého génia - tí najlepší z najlepších, ako Hippokrates, Herodotos, Homér boli označení hviezdičkou. To sme vzali do úvahy takým spôsobom, že hviezdičkou označení géniovia sa počítali za dvoch.

Použili sme Fisherov periodogram, aby hľadal „naslepo“ nejaké významné dĺžky periód T. V druhom kroku sme použili Halbergov kosinor na testovanie prítomnosti jednej dominantnej periódy τ (grécke písmeno tau). Tá bola vybratá s ohľadom na výsledok periodogramu.

Kim byli Sumerowie i Akadowie? Mezopotamia w IV i III tysiącleciu p.n.e. - Dr hab. Marek Stępień

Výsledky a interpretácia

Periodogram zistil v každom súbore prítomnosť jedinej dominantnej periódy, ktorá bola štatisticky významná. Z tohoto dôvodu sme zvolili 500-ročnú periódu pre výpočet kosinoru. Bola signifikantná vo všetkých troch prípadoch (p < 0.05) a vysoko signifikantná v prípade medicíny a dejepisu (p < 0.001). Prvá kulminácia (akrofáza) odhadovaného skóre dejepiscov po začiatku letopočtu bola zistená okolo roku 42, lekárov okolo roku 153 a básnikov okolo roku 201.

Môžeme konštatovať, že posvätný kalendár babylonských kňazov sa empiricky potvrdil. A to aspoň čiastočne: pre antický a čínsky dejepis, antickú, čínsku a indickú medicínu a pre dejiny arabskej, perzskej, čínskej a japonskej poézie. Sociokultúrnu dynamiku v uvedených oblastiach a krajinách možno naozaj najlepšie aproximovať približne 500-ročnou periodickou funkciou. Vynikajúci dejepisci sa objavovali v obdobiach tradične pripisovaných Ningirsuovi, veľkí lekári v obdobiach patróna medicíny Nabuhu. A vlny špičkovej poézie sa vracali pravidelne každých 500 rokov v obdobiach bohyne lásky, Inanny, Venuše.

Mapa starovekej Mezopotámie s vyznačením dôležitých miest.

Uvedomme si, že tieto dejinné rytmy sú nielen samy osebe štatisticky vysoko významné, ale sú navyše aj potvrdením predikcie starej prinajmenšom tritisíc rokov. Babylonské kňazstvo vedelo o príchode veľkých kultúrnych vĺn dávno predtým, než sa odohrali. Je to ďalší dôvod na to, aby sme prehodnotili náš vzťah k mýtom.Aké sú príčiny tejto periodicity zostáva otvorenou otázkou na diskusiu. Jej príčiny nemožno hľadať len vo vnútornej dynamike daných kultúrnych telies. V iných našich prácach (Páleš & Mikulecký, 2002a, 2002b, 2003) sme totiž ukázali, že tento rytmus existuje aj v kultúrach, ktoré sú navzájom izolované, a odohráva sa synchrónne. Malo by ísť skôr o nejaký globálny, celozemský alebo kozmický faktor. Ťažko si však predstaviť, že by nejaké fyzikálne pole (napríklad periodické výkyvy geomagnetického indexu alebo slnečnej aktivity) mohlo mať také kvalitatívne diferencované účinky na sociokultúrnu sféru, aby v jednom období podnecovalo rozkvet poézie a inokedy zase rozkvet dejepisectva alebo medicíny.
Božstvo Planéta/Sféra Charakteristika Obdobie rozkvetu
Ningirsu Saturn Dejepisectvo cca 42 n.l.
Nabu Merkúr Medicína cca 153 n.l.
Inanna (Venuša) Venuša Poézia cca 201 n.l.

Vaša prevrátenosť! ... Pravdivé poznanie minulosti je kľúčom k pozitívnemu evolučnému vzostupu ľudskej civilizácie. Už od našich najmenších je vhodné ich viesť k tomuto princípu, zdôrazňovať im dôležitosť pravdivosti. Práve preto sme sa rozhodli postupne pripravovať aj knihu pre rôzne generácie s názvom Mýty a Legendy z Celého Sveta, ktorá prináša mnoho pravdivých udalostí z dávnej minulosti rôznych civilizačných kultúr a umožňuje pochopenie princípov archetypov príčin a dôsledkov v histórii ľudskej civilizácie, ktoré sa opakujú ako určité vlny tvorivosti a nevyvážených dejov.

tags: #babylonsky #boh #slnka