Na Slovensku sa nachádza množstvo nielen prírodných, ale aj architektonických pamiatok. Medzi významné pamiatky sakrálnej architektúry patria aj artikulárne drevené kostolíky, teda kostolíky, ktoré boli postavené bez jediného klinca. Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia.
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku.Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície.Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly.
Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu. Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici.
Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. storočia.
Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku - Drevené kostoly Karpatského oblúka
Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb.Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.”
V 17. až 18. storočí sa na našom území následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža.
Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali. Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.
Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať. Najstaršie kostoly pochádzajú zo 16.storočia a v niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
UNESCO pamiatky
Medzi kostoly zapísané v zozname UNESCO patria:
- Gréckokatolícke kostoly:
- V Ruskej Bystrej
- V Ladomírovej
- V Bodružale
- Rímskokatolícke kostoly:
- V Tvrdošíne
- V Hervartove pri Bardejove
- Evanjelické kostoly:
- V Kežmarku
- V Hronseku
- V Leštinách
Charakteristika drevených kostolov
Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil. Obyčajne boli postavené nad dedinou, na ťažšie prístupných miestach. Jedinečná je ich konštrukcia. Na ich stavbu bol použitý najbežnejší a najdostupnejší materiál - drevo. Z neho bol vytvorený celý exteriér i interiér.
Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.
Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Mapa rozmiestnenia drevených kostolov na Slovensku
Príklady drevených kostolov východného Slovenska
Okrem spomínaných kostolov UNESCO sa na východnom Slovensku nachádza množstvo ďalších zaujímavých sakrálnych stavieb. Medzi ne patria:
- Brežany: Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša z roku 1727.
- Dobroslava: Drevený chrám sv. Paraskievy z roku 1705.
- Frička: Kostol archanjela Michala z 18. storočia.
- Hrabová Roztoka: Kostol sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia.
- Hunkovce: Drevený chrám Zosnutia Bohorodičky z konca 18. storočia.
- Jedlinka: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1763.
- Korejovce: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1764.
- Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom z druhej polovice 18. storočia.
- Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého z 18. storočia.
- Krivé: Drevený chrám sv. Lukáša z roku 1826.
Každý kostol je jedinečný, hoci majú niektoré spoločné črty. Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.
Poloha Slovenska v strednej Európe, na križovatke vplyvov rôznych kultúr, je jedným z dôvodov vzniku originálnych objektov ľudovej architektúry svetového významu.
Prehľad vybraných drevených kostolov
| Obec | Zasvätenie | Rok postavenia |
|---|---|---|
| Brežany | Sv. Lukáš | 1727 |
| Dobroslava | Sv. Paraskievy | 1705 |
| Frička | Archanjela Michala | 18. storočie |
| Hrabová Roztoka | Sv. Bazila Veľkého | Polovica 18. storočia |
| Hunkovce | Zosnutia Bohorodičky | Koniec 18. storočia |
| Jedlinka | Ochrany Bohorodičky | 1763 |
| Korejovce | Ochrany Bohorodičky | 1764 |
| Kožany | Stretnutia Pána so Simeonom | Druhá polovica 18. storočia |
| Krajné Čierno | Sv. Bazila Veľkého | 18. storočie |
| Krivé | Sv. Lukáša | 1826 |
Východné Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať.
tags: #dreveny #kostol #dobroslava