Parížska katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, je jedným zo symbolov Paríža. Umiestnená na ostrove Île de la Cité na rieke Seine, je chránená organizáciou UNESCO a preslávil ju okrem iného román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. Ikonickú katedrálu ročne navštevovalo 12 miliónov ľudí až do 15. apríla 2019, keď ju spustošil ničivý požiar. Svet sledoval, ako plamene zachvátili parížsku katedrálu Notre-Dame.
Požiar katedrály Notre-Dame v roku 2019
V polovici apríla 2019 však katedrálu spustošil rozsiahly požiar. Plamene ju zničili za menej ako 24 hodín a jej obnova trvala niekoľko rokov. Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019.
Keď 15. apríla 2019 zachvátil parížsku katedrálu Notre-Dame požiar, oheň sa šíril po jej streche a zničil aj ikonickú drevenú vežičku z 19. storočia. Katedrála sa nezrútila, vydržali aj jej zvonice a svätyne. Pri neskoršej rekonštrukcii jej strechy použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Prezident Emmanuel Macron ihneď po požiari sľúbil obnovenie katedrály do piatich rokov, nakoniec sa opravy trochu natiahli.
V sobotu 7. decembra 2024 bude slávnostne znovuotvorená katedrála Notre-Dame v Paríži, symbol Paríža aj Francúzska. Na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame, známej aj ako Chrám Matky Božej, očakávali v Paríži po jej rekonštrukcii tento víkend (7. a 8. decembra). Oslavy, na ktorých sa zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, budú pokračovať až do 15. decembra.
V piatok na námestí pred katedrálou improvizovane vystúpil americký spevák Pharell Williams so svojím hitom Happy. Na slávnostné otvorenie dorazila aj napríklad prvá dáma Spojených štátov Jill Bidenová. Nechýbali ani bývalí francúzski prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy či britský princ William.
Priebeh rekonštrukcie
Po katastrofe sa okamžite spustili záchranné a zabezpečovacie práce. Po požiari sa objavili mnohé koncepcie rekonštrukcie katedrály. Po dlhom zvažovaní sa však úrady rozhodli obnoviť katedrálu do jej pôvodnej podoby, pričom toto rozhodnutie bolo ocenené pre rešpektovanie historickej integrity. Keď sa začalo s konkrétnymi opravami, kľúčovým cieľom bolo zachovať pôvodný vzhľad katedrály.
Rekonštrukcia zahŕňala dôkladnú obnovu 96-metrovej veže katedrály a zachovanie jej centrálneho zvona, ktorý sa rozozvučal počas parížskych olympijských hier. Toto úsilie podčiarkuje záväzok zachovať historický a kultúrny význam katedrály. Dôležitým momentom rekonštrukcie bolo opätovné vybudovanie strechy a veže katedrály.
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Predstavitelia projektu odhadujú, že na procese obnovy denne pracuje približne 1000 ľudí po celom Francúzsku. Jost ocenil prácu firiem a reštaurátorov, ktoré sa na renovácii Chrámu matky Božej v Paríži podieľajú.
Samotná obnova chrámu sa začala v roku 2021. Na konci leta 2022 sa začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby súčasné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej.
Vlani v máji boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej strešnej konštrukcie. Na to bolo starostlivo vybraných 1 200 dubov, ktoré tesári vypílili ručne. Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi takej veľkej, že kvôli tomu museli na niekoľko hodín prerušiť lodnú dopravu.
Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton. Z lode na chrám krov vyzdvihol žeriav.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Rekonštrukčné práce by mali pokračovať ešte dva až tri roky. Záverečné fázy renovácie zahŕňajú aj vyčistenie interiéru - ide o plochy s rozlohou približne 42-tisíc štvorcových metrov.
Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame
Použité technológie a materiály
Preto padlo rozhodnutie obnoviť poškodené časti pomocou pôvodných materiálov, ako sú napríklad drevo na streche, ktoré bolo nahradené rovnakým druhom francúzskeho duba. Pri rekonštrukcii sa používali aj moderné technológie, napríklad 3D skenovanie, ktoré pomáha detailne mapovať zničené oblasti a vytvárať presné plány obnovy. Vďaka týmto technológiám sa obnovili aj detaily, ktoré by inak boli veľmi ťažko rekonštruovateľné.
Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známy za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa. Ten opravil hodinový stroj Collin z roku 1867, ktorý v parížskej katedrále až do požiaru riadil pohyb ručičiek na štyroch ciferníkoch.
Financovanie rekonštrukcie
Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340-tisíc a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur. Náklady na obnovu vo výške 550 miliónov eur boli hradené čiastočne z darov, ktorými prispeli napríklad miliardár François-Henri Pinault alebo rodina Arnaultovcov.
Francúzska vláda vyhlásila, že sa katedrála musí obnoviť do piatich rokov, teda do roku 2024. Podľa agentúra ČTK vláda zároveň vyčlenila značné finančné prostriedky - viac ako 850 miliónov eur, pričom významnú časť financovania poskytli súkromní darcovia vrátane veľkých firiem ako L’Oréal a Kering, ale aj individuálnych prispievateľov. Očakáva sa, že celková suma na rekonštrukciu by mohla presiahnuť 1 miliardu eur, pričom bude potrebné pokračovať v získavaní dodatočných finančných prostriedkov v priebehu ďalších rokov.
Jost ocenil prácu firiem a reštaurátorov, ktoré sa na renovácii Chrámu matky Božej v Paríži podieľajú. Očakáva, že rozpočet rekonštrukcie bude nižší ako plánovaných 550 miliónov eur. Ďalších 150 miliónov zostane nevyužitých z obrovskej zbierky peňažných darov po požiari.
Prehľad financovania rekonštrukcie katedrály Notre-Dame:
| Zdroj financovania | Suma (odhad) |
|---|---|
| Darcovia z celého sveta | 846 miliónov eur |
| Francúzska vláda | 850 miliónov eur |
| Celkové náklady (odhad) | 1 miliarda eur |
Slávnostné znovuotvorenie
Slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame v Paríži sa konalo 7. decembra 2024. Už v sobotu 7. decembra 2024 bude slávnostne znovuotvorená katedrála Notre-Dame v Paríži, symbol Paríža aj Francúzska. Chrám zasvätený Matke Božej je vrcholným dielom francúzskej gotickej architektúry 13. storočia.
V zrekonštruovanej katedrále Notre-Dame v Paríži sa v nedeľu konala prvá omša. Za účasti 150 biskupov a viac ako 100 kňazov z francúzskeho hlavného mesta ju celebroval parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Ulrich na úvod bohoslužby posvätil nový obetný stôl navrhnutý dizajnérom Guillaumom Bardetom. Nahradil tak pôvodný, ktorý bol pred piatimi rokmi pri požiari chrámu zničený.
Nové rúcha, ktoré mali biskupi, kňazi a diakoni z Notre-Dame oblečené v sobotu na znovuotvorení katedrály i na prvej omši, vytvoril módny návrhár Jean-Charles de Castelbajac. Farby na bielych ornátoch evokujú vitráže Notre-Dame.
Slávnostného otvorenia sa môžu zúčastniť všetci. Rezervácie na omše pre verejnosť počas inauguračného týždňa od 8. do 15. decembra 2024 sú možné od 3. decembra 2024. Rezervácie vstupu do katedrály od 9. decembra 2024 o 15.30 sú možné deň vopred, teda 7.
Po nedávnom demontovaní lešenia je veža gotickej katedrály, ktorá sa pred piatimi rokmi zrútila, opäť viditeľná na parížskej panoráme. Sanktusník je identický s predchodcom z 19. storočí podľa návrhu architekta Eugena Viollet-Le-Duca.
Päťročný termín opätovného otvorenia Chrámu Matky Božej bol dodržaný napriek predpovediam, že to môže trvať desaťročia. Teraz sa v nedeľu 8. decembra toto úchvatné dielo znovu otvára verejnosti. Pred požiarom ho navštevovalo okolo 13 miliónov ľudí ročne.
Čo sa zmenilo, je aj systém vstupu. Davy ľudí sú organizované. Na všetko dohliadajú zamestnanci katedrály a ľudia navyše prechádzajú aj cez kontrolné detektory.
Rekonštrukcia Notre-Dame nie je len technický projekt, ale aj symbol obnovy, kultúrneho dedičstva a národného zmierenia. Katedrála je jednou z najnavštevovanejších pamiatok na svete a jej obnova má veľký význam pre francúzsku národnú identitu. Notre-Dame bude aj naďalej neodmysliteľnou súčasťou parížskej panorámy, no po obnove bude okrem náboženského a historického miesta aj modernejším centrom pre kultúru a vzdelávanie. Obnova Notre-Dame ukazuje, aké dôležité je zachovať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie, pričom nezanedbáva ani potrebu integrovať moderné technológie a prístupy.
Ako rekonštrukcia Notre Dame nenápadne zmenila budovu | DW News
Významné osobnosti podieľajúce sa na rekonštrukcii
Za úspechom rekonštrukcie stojí aj práca jedného nadšenca, ktorý katedrále zasvätil svoj život. Belgický historik umenia Andrew Tallon (12. marec 1969 - 16. november 2018) vytvoril rozsiahlu databázu pozostávajúcu z obrázkov, textov a máp dokumentujúcich architektúru a život vo Francúzsku v 12. a 13. storočí. Databáza obsahuje približne 30 000 obrázkov vo vysokom rozlíšení a stovky 360-stupňových pohľadov na viac ako 200 katedrál.
Na zmapovanie interiéru a exteriéru použil Tallon laserové skenery. So snímaním Notre-Dame začal v roku 2010 spolu s Paulom Blaerom. Polohu skenera pritom odborníci zmenili celkovo päťdesiatkrát s cieľom zachytiť všetky detaily. Andrew Tallon zhromaždil vyše miliardy dát.
Lindsey Cooková, bývalá kolegyňa Andrewa Tallona, uviedla: „Andrew bol katedrálou fascinovaný už v mladom veku. Jeho prácu odlišovala snaha o rozsiahlu laserovú štúdiu. Ešte stále zbierame plody jeho práce z rokov 2010 - 2012.“ Súbor zozbieraných dát bol podľa nej pre rekonštrukciu mimoriadne cenný.
Medzi ďalšie významné osobnosti patria:
- Philippe Villeneuve: Francúzsky architekt, ktorý bol vymenovaný za hlavného architekta obnovy po požiari.
- Jean-Louis Georgelin: Bývalý generál francúzskej armády, ktorý bol v roku 2019 vymenovaný za šéfa vládnej komisie zodpovednej za obnovu Notre-Dame.
- Pierre-Antoine Gatier: Architekt zodpovedný za rekonštrukciu strechy a veže katedrály.
História katedrály Notre-Dame
Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Zodpovedný za výstavbu katedrály bol parížsky biskup Maurice de Sully. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, teda po 182 rokoch, čím sa stala jednou z najdlhšie stavaných katedrál.
Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225.
Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná. O jej záchranu sa pričinil aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára.
Do osudu katedrály o tri desaťročia neskôr výrazne zasiahol spisovateľ Victor Hugo, ktorý práve do nej zasadil dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži (1831). Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus.
Katedrálu Notre-Dame zachvátili plamene večer 15. apríla 2019. Požiar pamiatky zo zoznamu UNESCO, ktorú preslávil aj román Victora Huga Zvonár u Matky Božej, podľa BBC hasilo okolo 600 ľudí asi 15 hodín. Požiar vyvolal po celom svete vlnu solidarity. Príčina požiaru doteraz nebola úplne objasnená, oheň mohla spôsobiť závada v elektroinštalácii či ohorok cigarety. Na centrálnej vežičke sa vtedy dlhodobo vykonávali reštaurátorské práce.
Katedrála Notre-Dame privítalo pred požiarom ročne asi 12 miliónov návštevníkov. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.
tags: #katedrala #notre #dame #nadchadzajuce #udalosti