Farnosť bola v tom čase súčasťou Jágerskej diecézy. Svedčí o tom aj jeden z najstarších dokumentov viažucich sa k histórii Košickej Novej Vsi a objektu kostola sv. Ladislava.

Ide o zápis z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1771 vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy. Píše sa v ňom: „Na usadlosti Košická Nová Ves (Cassa - Ujfalu) je farský kostol. Ten bol postavený z kameňov dozaista v roku 1297. Oprava sa previedla v roku 1510, kto však postavil tento kostol, sa nevie. Kostol bol zasvätený sv. Ladislavovi, uhorskému kráľovi. Nový kostol stojí inak, naprieč, ako ten starý, stredoveký.
Stredoveký kostol
Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikli fotografie stredovekého kostola. Na nich je zaznamený vzhľad kostola, ktorý neskôr zanikol. Fotografie ukazujú stavbu architektonicky jednoduchú, rustikálne pôsobiaci dedinský kostol s výraznými nárožnými opornými piliermi. Oproti dnešnému kostolu mal liturgicky správnu stavebnú orientáciu - svätyňa bola obrátená na východnú stranu. Stál naprieč ulice a vchod doň bol zo západnej strany. Na fotografiách nemá vežu, o tú prišiel asi už v 17. storočí, buď pri nejakej pohrome, alebo pri artikulárnom obmedzovaní protestanských kostolov (takým istý čas skutočne bol). Zvyšky veže sú viditeľné na dochovaných fotografiách jeho západnej strany.
Kostol mal svätyňu, za ňou menšiu loď a nakoniec väčšiu loď - tak to ukazujú fotografie. Svätyňa s menšou loďou sú pravdepodobne pôvodným najstarším kostolom, snáď tým spomínaným už v roku 1297, ku ktorému pristavali neskôr, keď sa obec zaľudnila, rozšírila a zbohatla, ďalšiu väčšiu loď s vežou nad vstupom. Neexistencia veže u kostola na fotografiách je dokladom toho, že stála na západnej strane a odstránili ju pri dostavbe novšej lode v roku 1510. Na oknách kostola sú badateľné viaceré prestavby a na viditeľných zvyškoch veže z čias dostavby je neskoršie barokové ukončenie strešnej atiky. Je to jediný pokus ako okrášliť stavbu. Kratšie okno na južnom konci kostola dosvedčuje existenciu chóru v interiéri.
Fotografie z konca 19. storočia ukazujú malú drevenú vežičku na hrebeni strechy a ošarpaný vzhľad fasády. Novšie fotografie už vežičku neukazujú, ale kostol je pekne vybielený. Svoju podobu stavba menila až do konca svojej existencie a farníci ju starostlivo udržiavali.
Na konci stredoveku sa v Košickej Novej Vsi realizovala významná stavebná akcia, zväčšenie pôvodného kostola z dôb vzniku obce. Starý kostol už svojou kapacitou nevyhovoval, a je tiež možné, že stále bohatšej a ľudnatejšej obci sa už nezdal primerane reprezentatívny. K doterajšej hmote stavby pristavali novú, väčšiu loď s masívnymi opornými piliermi. V roku 1494 odliali nový zvon. Investovalo sa aj do nového zariadenia interiéru. Meno staviteľa úprav kostola sa nezachovalo.
Rozšírenie kostola prebehlo okolo roku 1510 a bolo nesporne nákladnou akciou, ktorú pre svoju dedinu financovala podľa dobových záznamov priamo košická mestská rada. Priestor okolo kostola bol ohradený múrom a slúžil v minulosti ako cintorín. Zmizol bez stopy. Pod kostolom bola kedysi hrobka, tá však spustla počas protihabsburských povstaní aj s kostolom.
Súčasne s kostolom bola založená fara. Košická Nová Ves už na začiatku 13. storočia mala vlastného farára. Rozsiahle nehnuteľnosti fary ležali v južnom intraviláne obce.
V období reformácie kostol chátral a k rozsiahlej oprave došlo až po jeho opätovnom prevzatí do majetku mesta Košice. V rokoch 1750, 1864, 1885 ho obnovili. V dobe, kedy ho nahradil dnešný kostol a keď mala Košická Nová Ves už vyše tisíc obyvateľov, nemohol pôvodný mnohokrát prestavovaný a upravovaný stredoveký kostol kapacitne vyhovovať potrebám obce.
Nový kostol
Úplne nový kostol postavili v roku 1925 podľa projektu košického staviteľa Jozefa Wirtha. Svätyňu má orientovanú na juhovýchod. Je postavený v novorománskom štýle. Na pôvodný kostol ostala pamiatka na východnej strane nového sakrálneho objektu, časť pôvodného gotického presbytéria (svätyne), ktorá tvorí uzáver a je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Okrem toho bolo zachovaných niekoľko pôvodných stavebných detailov. Interiérové detaily kostola boli dopĺňané aj neskôr, počas druhej svetovej vojny, až do začiatku socialistického režimu. V novostavbe sekundárne umiestnili neskorogotický portál s pretínavými prútmi z čias okolo roku 1510.Nová sakrálna stavba má centrálny pôdorys. Hlavná časť je zaklenutá krížovou klenbou. Bočné priestory majú valené klenby. Fasáda kostola má neorománske prvky. Nová veža je do výšky štítu masívna, v hornej polovici nápadne štíhla s neorománskymi zvukovými oknami a trojhrannými štítmi, na ktoré dosadá ihlancová strecha.
Kostol v roku 1945 vymaľoval figurálnymi nástennými maľbami Viktora Smolka. Hlavný oltár bol z rokov 1940 - 1944 a v dolnej časti mal travertínovú arkádu s postavami cherubínov. Nad ňou na vyvýšenom podstavci bola socha sv. Ladislava od F. Cibalu. Kazateľnica bola z roku 1948, mramorová s reliéfmi na parapete od F. Cibalu.
Z pôvodného zariadenia sa zachovala iba socha Madony zo začiatku 16. storočia od prešovského rezbára J. Weissa a nachádza sa v múzeu v Budapešti. Obraz sv. Jána Nepomuckého, v bočnej lodi, pochádza z polovice 18. storočia. Je to olejomaľba v pôvodnom rokokovom ráme.
Hneď prvou stavbou spojenou s novým kostolom bol spomienkový kríž, ktorý dal v roku 1927 postaviť pri ceste na Zdobu vtedajší novoveský richtár Ján Kandráč. V roku 1937 postavili priamo pri kostole mramorový kríž obyvatelia obce.
Rekonštrukcie
V rokoch 1971 - 1972 bolo postavené oplotenie pri kostole. V rokoch 1991 - 1995 bola postavená nová fara, inštalované podlahové kúrenie a zveľadené nádvorie okolo kostola. V rokoch 1999 - 2001 prebehla rekonštrukcia interiéru kostola, výstavba nového oltára, čiastočná interiérová výmaľba a generálna oprava organu. Demontovala sa kazateľnica, reliéfy, ktoré sa na nej nachádzali, sú umiestnené na pilieroch. Kostol potom vysvätil košický biskup Alojz Tkáč, ktorý sa po roku 1995, keď bola diecéza povýšená na arcidiecézu, stal prvým košickým arcibiskupom. V roku 2006 sa uskutočnila rekonštrukcia strechy sakrálneho objektu.
Súčasnosť
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v juhovýchodnej časti obce.

Prehľad rekonštrukcií a úprav Kostola sv. Ladislava
| Rok | Úprava/Rekonštrukcia |
|---|---|
| 1510 | Dostavba novej lode |
| 1750, 1864, 1885 | Obnovenie kostola |
| 1925 | Výstavba nového kostola podľa projektu Jozefa Wirtha |
| 1945 | Figurálne nástenné maľby od Viktora Smolka |
| 1971 - 1972 | Postavenie oplotenia |
| 1991 - 1995 | Výstavba novej fary, inštalácia podlahového kúrenia, zveľadenie nádvoria |
| 1999 - 2001 | Rekonštrukcia interiéru, výstavba nového oltára, oprava organu |
| 2006 | Rekonštrukcia strechy |