Farnosť Klokočov Michalovce: História a Významné Pútnické Miesto

Obec Klokočov leží na severnom okraji Michalovského okresu a na južnom úpätí pohoria Vihorlat. Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 12 kilometrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1358.

Klokočov je najvýznamnejším pútnickým miestom pre gréckokatolíkov na Zemplíne a zároveň aj najstarším miestom púti všetkých slovenských gréckokatolíkov. Nielen na Zemplíne je obec Klokočov v Michalovskom okrese známa mariánskym pútnickým miestom. Každoročne ju navštívi množstvo veriacich.

Bazilika minor Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove

Úcta k Ikone Bohorodičky

Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.

Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť.

Klokočovská ikona spomedzi ostatných obrazov teda ronila slzy ako prvá v roku 1670. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska. Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii obrazu. Keď sa táto udalosť odohrala, bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí. Zišli sa tu, pretože počuli o slzení ikony Bohorodičky na ikonostase pri cárskych dverách, namaľovanej na drevenej doske, ktoré trvalo niekoľko dní.

Ľudia v chráme ani nespozorovali, že do dediny vošlo maďarské kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojsko s krikom vbehlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v očiach Bohorodičky uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia videli, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala.

Nevie sa, či vojak, vyľakaný, odstúpil od ikony, či prítomní ľudia mu zastali cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne stalo sa to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Tu sa začalo putovanie tejto ikony.

Najprv bola odnesená do Prešova, odtiaľ ju Žofia Báthoryová preniesla do Mukačeva. Odtiaľ sa dostala do Viedne, do Turecka a v roku 1705 opäť do Mukačeva. Po dobytí hradu v r. 1711 sa dostala zasa do Viedne. Pre mesto Prešov bola maliarom Krammerom namaľovaná kópia, ktorá bola umiestnená v biskupskej rezidencii. Ikona, ktorá sa teraz nachádza v Klokočove je druhou kópiou pôvodnej ikony a v r. 1948 bola biskupom Vasiľom Hopkom korunovaná.

Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici.

Púte a Odpusty

Tisíce pútnikov, mladých aj starších na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky už viac ako tristo rokov prichádzajú k tejto ikone uctiť si ju, ale najmä obnoviť a prehĺbiť svoju vieru. Načerpať tu nové sily do každodenného života a vyprosiť si od Božej Matky veľa milostí. Veriaci na toto miesto prichádzajú už stovky rokov.

Najväčšia odpustová slávnosť Košickej eparchie v Klokočove, konaná uplynulý víkend mala dva tematické momenty: ochranu ľudského života a túžbu po nebeskej vlasti. Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom.

Okrem tradičného "uspenského" odpustu sa tu pravidelne konajú slávenia fatimských sobôt. Tematicky je odpust zameraný na mládež.

V sobotu podvečer sa po veľkej večierni ku sviatku Zosnutia Bohorodičky veriaci zapojili do archijerejskej sv. liturgie, ktorú slávil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. V homílii vladyka rozobral tri dôvody, pre ktoré bola naša nebeská Matka vzatá s telom i dušou do neba. „Sú to jej víťazstvá: nad hriechom, nad žiadostivosťou a nad smrťou.“

Vladyka varoval pred ľahostajnosťou voči otupenému svedomiu, ktoré už nevníma zlo a vyhovára sa na celkovú kultúrnu atmosféru dnešného života. Takto sa nedá zvíťaziť nad hriechom. Naopak pri pohľade na duchovnú krásu Márie je potrebné odvážne vzdorovať hriechu a využiť opravdivé pokánie na jeho odstránenie.

Rodičov vystríhal pred tlakom lobistických skupín a pozval ich k tlmočeniu pravdy svojim deťom o vzniku ľudského života z lásky i rozdielneho poslania muža a ženy pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.

V nedeľu ráno bola sviatočná utiereň a po nej archijerejská liturgia, ktorú slávil vladyka Milan Lach z Prešova. V homílii poukázal na prednosť biblickej Márie, ktorá si vybrala lepší podiel ako jej sestra Marta, keď pozorne počúvala Pána a dala sa ním viesť.

Hlavnú archijerejskú liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák z Bratislavy. Homíliu predniesol košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober. V nej predstavil život ako púť do domu Otca, na ktorej nás sprevádza svojou duchovnou asistenciou presvätá Bohorodička. Jej príklad krásneho záveru života - uspenia nás utvrdzuje vo viere vo vzkriesenie a život večný.

O. arcibiskup spomenul aj dejiny klokočovskej ikony, ktorej kópia neustále priťahuje pútnikov k Matke. V praktickej časti sa zameral na ohrozenia súčasnej rodiny a vyzval prítomných, aby cez úctu k Panne Márii upevňovali svoje zväzky. Taktiež vyzval k odvahe hlásiť sa k svojej cirkvi a postaviť sa na obranu ľudského života v každej situácii.

Množstvo ľudí, zohriatych letných slnkom, sa „zohrialo“ aj vnímaním Máriinej ochrannej ruky. Záverečné myrovanie umocnilo krásu cirkevného spoločenstva, jeho jednotu a odhodlanie žiť svoju vieru rýdzejším spôsobom v nádeji na stretnutie s Máriou v nebi.

Pomáhame rodinám i jednotlivcom v životných situáciách, kedy je nevyhnutná duchovna podpora a podpora iných. Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia.

Vo farnosti, pod ktorú patria aj obce Kusín a Kaluža, pôsobí už druhý exorcista. "Spolu vytvárame priestor pre tých, ktorí hľadajú pomoc v duchovnom živote," uviedol Čintala s tým, že realizujú modlitby za uzdravenie a oslobodenie, ktoré vyhľadávajú nielen ľudia z okolia, ale aj zo vzdialených oblastí Slovenska.

Gréckokatolícky chrám v Klokočove z roku 1835 stojí na mieste, kde bola pôvodná drevená cerkev. Tá bola v minulosti podľa duchovného vypálená. V novom chráme sa okrem iného nachádza aj stropná maľba znázorňujúca spomínanú legendu.

Podľa slov starostky sa obec prispôsobila zvýšenému záujmu o náboženský turizmus a pomáha pri technicko-organizačnom zabezpečení akcií. Doplnila, že v tejto súvislosti má samospráva v spolupráci s farským úradom záujem vybudovať pútny dom, aby sa zvýšila kvalita služieb pre návštevníkov.

V rámci desaťročia duchovnej obnovy Slovenska od 16.

Tabuľka: Významné udalosti v Klokočove

tags: #farnost #klokocov #michalovce