Trnava, mesto s bohatou históriou a silnými katolíckymi koreňmi, ponúka množstvo kostolov a pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Pri pohľade z Mestskej veže sa naskytá pohľad na tri dominanty mesta: Kostol sv. Heleny, Katedrálu sv. Jána Krstiteľa a Baziliku sv. Mikuláša. V tomto článku sa pozrieme na interiéry týchto a ďalších významných kostolov v Trnave, ktoré môžete obdivovať aj zvnútra.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Bazilika svätého Mikuláša
Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša, nazývaná niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol.
V roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle a dokončený v roku 1421. Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky.
Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Trnava a tunajší kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili, sú pochovaní pod kostolom.
Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory.
V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.
V kostole sa nachádza viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.
V rokoch 1739 až 1741 k jeho severnej časti pristavali osembokú barokovú kaplnku, v ktorej sa nachádza obraz žehnajúcej Panny Márie známej ako „Matka Božia Trnavská“. K úcte Matky Božej sa v chráme každoročne v dňoch 13.-21.novembra koná verejnosti dobre známa Trnavská Novéna.
Bazilika sv. Mikuláša je aj miestom konania medzinárodného festivalu organovej hudby pod názvom Trnavské organové dni, ktoré sa tu konajú každoročne na prelome augusta a septembra. V roku 2008 bol chrám vyhlásený arcibiskupom Jánom Sokolom za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy a pápež Benedikt XVI. ho koncom roka 2008 vyhlásil za baziliku minor. V roku 2011 pri nej bolo založené spoločenstvo Familia Tyrnaviensis.
Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11. storočia.
Bohoslužby
- Počas týždňa: 16:00 a 18:30
- Sobota: 7:30, 10:00 (pútnická sv. omša)
- Nedeľa: 9:00 (lat.), 10:30 (detská), 18:30
- Pondelok - piatok: 7:30
- Sobota: 10:00
Katedrála svätého Jána Krstiteľa
Katedrála sv. Jána Krstiteľa patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy a je prvou ranobarokovou stavbou väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov. Ešte nedokončený kostol vysvätili v roku 1637.
Jednoloďový dvojvežový chrám je orientovaný na západ a má dĺžku 61 m a šírku 28 m. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb.
Dominantou kostola je hlavný oltár, ktorý je najväčší ranobarokový oltár strednej Európy, a zároveň je najvyšším oltárom na Slovensku. Je bohato zdobený zlátenými a polychrómovanými ornamentami, tromi oltárnymi obrazmi a tromi desiatkami plastík. Významnou súčasťou kostola je línia obrazov, ktoré zachytávajú príbeh života sv. Jána Krstiteľa. V kostole sa nachádza aj dvojpodlažná hudobná tribúna. Pod kostolom sú umiestnené krypty, kde sú uložení štyria členovia rodu Esterházyovcov. Na stene presbytéria sú inštalované ich posmrtné štíty - mortuáriá.
V minulosti kostol slúžil aj vzdelávaniu. Od roku 1977 je univerzitný kostol katedrálou arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Sväté omše
- Nedeľa: 7:30, 9:30, 11:30
Kostol svätého Jakuba
Prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy.
Zaujímavosťou je, že kostol je orientovaný presbytériom na západ a vchodom na východ, smerom k mestu. Pôvodnú symetriu priečelia kostola s vežou narušila prístavba kaplnky sv. Antona z roku 1699. Po požiari koncom 17. storočia a následnej rozsiahlej oprave bol kostol slávnostne posvätený 1. septembra 1714.
Hlavný oltár, už s architektonickými prvkami klasicizmu a obrazom sv. Jakuba staršieho, z roku 1794, od trnavského majstra Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu, dal vyhotoviť biskup Mikuláš Kondé. Interiér kostola má klasicistický ráz. Na chóre je umiestnený dvojmanuálový, tridsať registrový organ s pedálom. Organ z roku 1905 je umiestnený v organovej skrini z roku 1885 a je dielom renomovanej organárskej firmy Gebruder Rieger, opus 1177.
V roku 1947 boli barokové fresky a steny kostola premaľované výjavmi zo života sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho. V podzemí lode chrámu je rozsiahla krypta, v ktorej sú uložené telesné ostatky mnohých kňazov, rehoľníkov i významných Trnavčanov minulých čias. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka. Každoročne v júni poriada rehoľa slávnosti - Trojdnie sv. Antona. Pri tejto príležitosti je sprístupnený výstup na vežu kostola i zostup do krypty.
Bohoslužby a duchovný program
- Počas týždňa: 6:00 a 18:00
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 10:00 a 18:00
- Pravidelná celodenná adorácia: každý utorok
- Štvrtok po večernej sv. omši: spoločná modlitba vešpier a adorácia do 19:30
- Prvá nedeľa v mesiaci: o 10:00 sv. omša
Kostol svätého Jozefa
Kostol sv. Jozefa vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka. Nad portálom bol umiestnený kamenný erb štedrého podporovateľa stavby, titulárneho biskupa Jána Okoličányho, ktorý kostol aj vysvätil. Nad hlavným oltárom dominuje maľba zobrazujúca sv. Jána z Mathy a sv. Félixa z Valois, zakladateľov rehole trinitárov, ako vykupujú otrokov. Maľbu vyhotovil rakúsky freskár Franz A. Maulbertsch.
Loď má štyri polia lunetovej klemby. Medzi piliermi sú kaplnkovité výklenky s barokovými oltármi: Sv. Kríža, Božského Srdca Ježišovho, sv. Jána Nepomuckého, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Matky Božej Régensburskej, kde nad menzou sú uložené relikvie svätých košických mučeníkov, jezuitov: sv. Štefana Pongráca a sv. Melichara Grodeckého.
Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa v pseudorenesančnom slohu, ktorú zdobí kaplnka Lurdskej Panny Márie.
Bohoslužby a duchovný program
- Počas týždňa: 7:00 a 17:00
- Nedeľa: 8:00, 11:00 (sv. omša pre deti) a 17:00
- V stredu a nedeľu počas akademického roka: 19:30 sv. omša pre vysokoškolákov
- Celodenná adorácia: každý štvrtok
- Každý prvý piatok: 13:00 sv. omša pre ctiteľov Božského Srdca Ježišovho v kaplnke sv. Jozefa
Kostol svätej Anny
Kostol sv. Anny je barokový kostol a najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre. Ako posledný postavený vo vnútri hradieb uzatvára kapitolu trnavskej barokovej sakrálnej architektúry. Kostol je zasvätený sv. Anne a je zároveň kláštorným kostolom rehole sestier uršulínok. Je prepojený s dejinami sestier uršulínok, ktoré prišli do Trnavy roku 1724.
Po zakúpení vlastných pozemkov sa začali v roku 1728 kopať základy uršulínskeho kláštora a o rok (1729) bol posvätený základný kameň kaplnky, ktorú dočasne využívali, pokým nevystavali riadny kostol. Stavbu komplikovali susedské spory. Kostol sa staval v rokoch 1774-1776. Konsekrácia kostola bola roku 1805. Po oboch stranách kostola bol postavený kláštor.
Jednoloďový priestor kostola a svätyne je zaklenutý nižšími kupolami. Kostol má oválny a svätyňa štvorcový pôdorys. Klenbu svätyne zdobí maľba štyroch evanjelistov. Hlavný klasicistický oltár a oltárna maľba zobrazujúca sv. Annu je dielom maliara Jozefa Zanussiho z roku 1789. Ďalším dielom tohto maliara je aj obraz Krista na Olivovej hore.
Na pravej strane kostola sa nachádza bočný oltár Panny Márie prenesený z niekdajšej jezuitskej univerzity a darovala ho Mária Terézia. Pod oltárom v jemne a bohato zdobenej cínovej truhle sú pozostatky troch svätých košických mučeníkov: Marka Križina, Štefana Pongráca, Melichara Grodeckého. Pod chórom sa nachádza oltár z 18. storočia zasvätený Panne Márii Mariacelskej. Socha Panne Márie je kópiou zázračnej sochy v rakúskom Mariazelli. Na ľavej strane je baroková kazateľnica z konca 18. storočia. Pod kostolom sa nachádza krypta sestier uršulínok.
Bohoslužby
- Nedeľa: 7:00, 10:00 (gréckokatolícka sv. Liturgia)
- Pondelok - sobota: 6:45
Kostol svätého Jozefa (Kalvínsky)
Kostol sv. Jozefa je ranobarokový jednoloďový kostol, ktorý je typom protestantských sieňových kostolov bez veže. Za touto stavebnou charakteristikou sa skrýva mnoho pohnutých desaťročí zápasu o slobodu vyznania.
V roku 1560 bol do Trnavy povolaný prvý kalvínsky kazateľ. Kalvínska náboženská obec mala k dispozícii najskôr drevenú modlitebňu. Murovaný kostol začali stavať bez povolenia mesta na mestskom pozemku v roku 1635, avšak v dôsledku opakovaných zákazov bol dokončený až v roku 1646. Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho mesto a arcibiskup Juraj Selepčéni - Pohronec odovzdali rádu pavlínov. Koncom storočia bývalý kalvínsky kostol zasvätili sv. Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista.
Za veľkého požiaru v roku 1683 bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1699 vytvoril Sebastián Jäger z Gleiwitzu hlavný oltár, o tri roky pribudla krásna kazateľňa, ktorá je dielom pavlínskeho frátra Gregora, a postupne bol interiér doplnený o päť barokových bočných oltárov. V roku 1701 pristavali na severnej strane kaplnku Panny Márie Loretánskej a neskôr pribudla aj malá drevená vežička.
Sväté omše
- Denne: 9:00
Kostol svätej Heleny
Kostol sv. Heleny je najstarším dodnes stojacim kostolom Trnavy. Ide o pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí a predpokladá sa, že mu predchádzal starší kostol. Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení.
Prvou časťou stavby, pôvodným kostolom, bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď kostola. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom a rebrovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria je gotická vežička s kružbovými oknami. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula so sochami.
Jednoduchý hlavný oltár v pseudogotickom slohu pochádza z konca 19. storočia. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700, v strede so sochou Božského srdca a po stranách s neskorogotickými oltárnymi krídlami z obdobia okolo roku 1500. V severnej kaplnke sa nachádza bočný oltár s obrazom Panny Márie Loretánskej z rokov 1725-1728.
V roku 1766 dali do veže zvon sv. Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv. Heleny. Je súčasťou areálu stredovekého špitála prestavaného v klasicizme. Toto sociálno-charitatívne zariadenie vzniklo na južnom okraji mesta pri Dolnej mestskej bráne ešte v 13. storočí.
Bohoslužby a duchovný program
- Počas týždňa: 6:15
- Nedeľa: 8:00
- Gréckokatolícka liturgia: počas týždňa: utorok a štvrtok o 17:00
Poznámka: Slúži aj ako gréckokatolícky chrám a tiež ako policajný kostol.
Kostol svätej Kláry
Výstavba Kostola sv. Kláry siaha do obdobia počiatkov mesta, na začiatok 13. storočia. Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239, teda ešte počas života sv. Kláry, zakladateľky rehole. Sestry, neskôr nazývané klarisky, usádzali sa tam, kde už pôsobili bratia františkáni. Za múrmi kláštora v úplnom odlúčení od okolia prežili zvyšok svojho života rozjímaním, modlitbou či drobnými ručnými prácami.
Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou bol v 14. storočí čiastočne upravený, neskôr, v 17. storočí, bol zväčšený o časť s refektárom na prízemí a s oratóriom na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné.
Okrem vyššie uvedených kostolov sa sväté omše konajú aj na nasledujúcich miestach:
- Kaplnka Sv. Kríža (nemocnica): Nedeľa o 9:00, prvý piatok o 16:00
Mapa kostolov v Trnave
Najnovšie archeologické objavy
Najnovšie výsledky záchranného archeologického výskumu na Námestí SNP v Trnave priniesli prekvapivé poznatky o stredovekých a novovekých stavebných aktivitách na niekdajšom predmestí Trnavy. Archeologický výskum realizuje Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením docenta Erika Hrnčiarika.
Objav základov stredovekého kostola
Za najprekvapivejší objav možno pokladať identifikáciu základov zaniknutého stredovekého kostola. Táto stavba bola unikátna najmä svojou polohou, keďže ide o miesto nachádzajúce sa pred hradbami mesta. Základy kostola boli vybudované z lomového kameňa, ktorý postupne prechádzal do tehlového nadzákladového muriva. V Trnave sa tento spôsob zakladania stavieb (kameň+tehla) využíval v stredoveku len na nákladné a veľmi luxusné stavby (kostoly a meštiacke domy).
Kostol je tiež zaujímavý svojím tvarom. Ide o polygonálnu (viacuholníkovú) gotickú stavbu, ktorá na rozdiel od podobných budov nemala tzv. operáky. No jej múry dosahovali hrúbku až 96 cm, preto predpokladáme, že jej interiér bol zaklenutý klenbou, ktorá sa atypicky opierala o bočné steny, keďže kostol nemá operáky. Informácie o identifikácii sakrálnej stavby v priestore Námestia SNP chýbali.
„Nález sakrálnej stavby v predbrání Dolnej brány možno na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha. Jeho výstavbu treba dávať do súvislosti s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste, ktorá najneskôr od poslednej štvrtiny 13. storočia hneď za mestskou Dolnou bránou, no už vo vnútri mesta, malo v správe starobylý špitál sv. Kríža s kostolom sv. Heleny a menším kláštorným zariadením. Poukazuje na to práve patrocínium sv. Ulricha, ktorý bol benediktínskym mníchom a neskôr biskupom v Augusburgu, odkiaľ sa aj prostredníctvom benediktínov šírila jeho úcta v Európe," hovorí prof.
Kostol sv. Ulricha preto môžeme interpretovať ako benediktínsky kostol pod správou benediktínov z kláštora pri kostole sv. Heleny v Trnave ako pohrebný kostol pre zomrelých klientov špitála, pretože pri samotnom kostole sv. Heleny nebol na tento cieľ dostatočný priestor. Benediktíni v Trnave boli až do roku 1424, kedy ich mestská rada z mesta vyhnala a všetky ich majetky, špitál a kostoly sekularizovalo a spravovalo ďalej podľa svojho patronátneho práva.
Podľa písomných správ v blízkosti kostola sv. Ulricha ležali aj viaceré poľnohospodárske pozemky trnavských mešťanov, z užívania ktorých vyplácali farským oltárnictvam príslušné poplatky. Za kostolom sa podľa písomných správ nachádzal aj rybník, známy z prameňov ako rybník Dolnej brány (piscina porte inferioris). Súčasťou náboženského života v stredovekom meste bolo aj osobitné bratstvo mešťanov zasvätené úcte k sv.
Zvyšky zaniknutého stredovekého cintorína
V okolí kostola sa archeologickým výskumom podarilo identifikovať aj zvyšky zaniknutého stredovekého cintorína. Pri jeho odkrývaní pomáhali aj študenti klasickej archeológie, pre mnohých z nich to bolo po prvýkrát, čo sa stretli s ľudskými pozostatkami, ktoré mohli pod odborným dohľadom doc. E. Preskúmali šesť hrobov, z ktorých sa podarilo presnejšie určiť pohlavie u troch osôb. Šlo o staršiu ženu, ktorá podľa stôp na chrbtici mala zrastené stavce, čo jej asi spôsobovalo problémy pri chôdzi a dve mladšie osoby ženského a mužského pohlavia. Zosnulých pravdepodobne pochovali len v pohrebnom rubáši, bez akýchkoľvek prídavkov. Cintorín spolu s kostolom zanikol na konci stredoveku.
V tejto súvislosti sa tímu z Trnavskej univerzity podarilo identifikovať ďalší na Slovensku ojedinelý nález tzv. renesančného záchytného parkoviska. Šlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú vyše troch metrov, ktorá sa nachádzala na sever od cesty smerujúcej k Dolnej bráne. Táto plocha pravdepodobne slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách. Trnavčania totiž v určitú hodinu zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť. Preto pohoniči, ktorí prišli neskoro alebo skoro ráno mohli zaparkovať svoje vozy na vydláždenej ploche a čakať, kým sa brána znova ráno otvorí. Doposiaľ sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretávame a ide o unikát v našom prostredí.
Evanjelický kostol
Atypická stavba evanjelického kostola bola realizovaná podľa projektu architekta Jozefa Marka v roku 1924. Celý interiér sa orientuje smerom ku kazateľnici, a preto je pôdorys chrámu polkruhovitého tvaru. Vnútro kostola tak pôsobí ako amfiteáter s pódiom. V roku 1910 odkúpil evanjelický cirkevný zbor na výstavbu plánovaného kostola a veľkého polyfunkčného domu pozemok z južnej strany hradieb, na ktorom sa nachádzal Alžbetin hotel s veľkou záhradou. Projekty na stavbu boli síce vyhotovené už v roku 1914, no 1. svetová vojna zámer prekazila a výstavba kostola podľa plánov architekta Josefa Mareka sa začala až v roku 1923.
Evanjelický kostol je centrálna funkcionalistická stavba s hlavnou štvorbokou vežou a dvoma podružnými schodiskovými vežičkami. Stredobodom interiéru je kazateľňa a oltár s organom v pozadí, ku ktorým sú orientované amfiteatrálne usporiadané lavice aj polkruhová empora. Tri zvony pre kostol darovala trnavská zvonolejárska rodina Fischerovcov. Až v roku 1928 sa začala aj výstavba susedného funkcionalistického polyfunkčného domu, navrhnutého Jurajom Charváthom.
Z pôvodnej zástavby evanjelici v areáli ponechali poschodovú empírovú stavbu opretú zadnou stranou o hradobný múr, kde dodnes sídli farský úrad. Už v polovici 16. storočia sa v Trnave k myšlienkam reformácie hlásil značný počet mešťanov. Nakoniec aj napriek neustálym prekážkam zo strany magistrátu si evanjelici predsa len v roku 1615 vybudovali kostol a faru so školou v jednom z domov na Františkánskej ulici a užívali ho do roku 1671. Koniec účinkovania reformovaných cirkví v Trnave nastal v roku 1709 po porážke Rákociho stavovského povstania, keď na dlhý čas stratili možnosť formovať tu svoje cirkevné obce.
Evanjelický kostol je prvý chrám vybudovaný mimo historického centra Trnavy, v priestore zasypanej vodnej priekopy mestského opevnenia.