Gréckokatolícky kostol v Drienici: História a vývoj

Gréckokatolícka farnosť v Drienici má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celého regiónu. V tomto článku sa pozrieme na dôležité míľniky a osobnosti, ktoré formovali túto farnosť.

Pohľad na Drienicu od kostola.

Vznik a vývoj Gréckokatolíckej cirkvi

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom pred 378 rokmi vznikla v Užhorode Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.

Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov.

Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.

Všetci kňazi z celej eparchie museli postupne odsúhlasiť závery synody. Dekanátne stretnutia, na ktoré boli kňazi pozvaní, poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1726

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický.

Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.

Chrámy a bohoslužby

Základy pôvodného chrámu položil František Zambory. Výdavky spojené so stavbou hradili veriaci. Sami si chrám aj postavili. Pôvodný chrám bol drevený a stál nižšie ako terajší, jeho oltár bol zhruba len 30 - 35 m nad miestnou komunikáciou.

V roku 1800 sa veriaci rozhodli postaviť si novú kamennú „cerkov“. Prostriedkov bolo málo, (v obci bolo len 11 záprahov a do 400 obyvateľov). Až za pomoci sabinovského občana L.R. bola stavba v r. 1811 ukončená.

Prvá veľká oprava a údržba chrámu sa konala v rokoch 1891 - 1900. V jej prvej etape sa vymenila pôvodná bridlicová dlažba za cementovo-keramické dlaždice. Tie slúžia dodnes. V druhej etape došlo i k rekonštrukcii chrámu.

V roku 1900 dodávateľ Rétayés Benedekt, Budapešť inštaloval ikonostas. Bol postavený hlavný oltár, žertvenik; zakúpili sa svietniky, koberec ku oltáru, nové bohoslužobné rúcha. Vymenili sa staré drevené okná za nové, boli vymaľované obrazy na klenbách stropu.

1922 - boli u zvonára Františka v Egri odliate 453 kg “sv. Michal” a 152 kg “sv. Jozef”. 1956 - postavený kamenný kríž - pamätník občanom padlým v 1. a 2. svetovej vojne.

Na pravom hornom okraji obce pod mohutnými lipami stojí murovaná kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Evanjelistovi. V r. 1828 ju postavili Melczerovci. V roku 1895 bola od základov zrenovovaná. V roku 1999 Ján Melczer s rodinou a súrodencami vykonal jej generálnu opravu. 12. septembra 1999 biskupský vikár o. Pavol Repka kaplnku vysvetil. Od r. 1999 sa tu každoročne slúži svätá liturgia.

V cirkevných dejinách obce a regiónu zohral významnú úlohu Oltár-Kameň. Konali sa tu bohoslužby pre veriacich osád Baranie a Ambrušovce. schádzali sa tu kresťania zo sabinovskej i bardejovskej strany Čergovského pohoria. Po 2.sv. vojne sa na Oltár -Kameni prestali konať bohoslužby. Tradícia bola znovu oživaná v r. 2000 vysviackou sv. Jána Krstiteľa.

Pozývame Vás na tradičnú liturgickú slávnosť pri kaplnke, tzv. Oltár Kameň, ktorá sa nachádza v blízkosti hory Lysá (1068 m n. m.), na hlavnom hrebeni pohoria Čergov. Tohto roku bude táto slávnosť príspevkom našej farnosti k Jubilejnému roku našej Prešovskej archieparchie - 200 rokov (1818) od jej zriadenia a 50 rokov (1968) od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Využime príležitosť v krásnom horskom prostredí poďakovať sa Pánu Bohu za jeho nesmierne dary, ktoré nám bohato rozdáva. Liturgická slávnosť bude v nedeľu 15. júla 2018 s týmto programom: 10.15 h modlitba sv. ruženca náboženské pútnické piesne 11.00 h slávnostná svätá liturgia s myrovaním Posedenie pri spoločnom občerstvení (každý z toho, čo si navzájom ponúkneme).

V sobotu 14. júla 2018 sa stretneme pri kaplnke pri upratovaní a výzdobe - privítame každého.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Drienica:

• 1726 - 1750 Michal Janovič
• 1749 - 1769 Šimon Janovič
• 1769 - 1800 Michal Rajeský (Rojkovič)
• 1800 - 1806 Ján Vitkovský
• 1806 - 1812 Peter Janovič
• 1814 - 1854 Michal Štefančik
• 1854 - 1855 Gregor Beskid
• 1855 - 1879 Štefan Rojkovič
• 1879 - 1879 Anton Nevický (*1850)
• 1879 - 1902 Michal Repák
• 1902 - 1903 Eugen Repák - zo Stročína
• 1903 - 1904 Július Zubrický de Wieniawa
• 1904 - 1911 Štefan Andraško
• 1913 - 1916 Ján Korotnoky
• 1917 - 1930 Vojtech Salamon
• 1930 - 1950 Irenej Mankovič
• 1968 - 1972 Štefan Haluška
• 1972 - 1973 Vojtech Babják
• 1973 - 2003 Juraj Zimovčák
• 2003 - 2012 Ján Krehlík
• 2012 - 2017 Milan Mojžiš
• 2017 - 2018 Anton Mojžiš
• 2018 - 2020 Milan Mojžiš
• 2020 - ?
• 1919 - 1922 Pavel Peter Gojdič - bl. preš.

Školstvo

Školská reforma Márie Terézie Ratio educationis z r. 1777 ustanovila založiť pri každej fare pre roľnícky ľud základnú školu s tromi vyučovacími predmetmi : čítanie, písanie, rátanie. Pôvodná budova školy bola drevená, pod jednou strechou s kantorským bytom.

V r. 1905 gréckokatolícka cirkev vystavila murovanú budovu s jednou učebňou a kabinetom. Osobitne bol postavený kantorský - učiteľský dvojizbový byt s kuchyňou. V r.1962-1963 Okresný stavebný podnik v Sabinove vykonal generálnu opravu budovy.

Na škole od jej vzniku sa vyučovalo rôznymi jazykmi. Do vzniku ČSR miestnym dialektom a po maďarsky. Od r. 01.09. 1960 po slovensky. Súčasnosť Cirkevná základná škola bl. P.P. Gojdiča.

Na škole počas jej existencie pôsobila plejáda učiteľov. Od založenia školy do r. 1945 Ján Kmec, Ján Kormaník, Michal Kormaník, Michal Maľcovský, Michal Haluška, Ján Andraščík, Ján Pristáš, Štefan Pristáš, Michal Pristáš, Ján Pristáš ml., Andrej Pristáš, Ján Demjanovič. Ďalšími správcami - riaditeľmi školy boli : Štefan Prusák, Andrej Mikluš, Alexander Hodobay, Ján Székely, Juraj Maľcovský, Mgr. Alexander Babjak, Mgr. Anna Olejárová, Mgr.

Matriky Gréckokatolíckej cirkvi

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s informáciami o matrikách gréckokatolíckych farností a ich dostupnosti v Štátnom archíve v Prešove:

Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.

Obec Drienica

Obec Drienica leží pod južnými svahmi Čergovského pohoria, v hornej časti potoka Šomka, prítoku Torysy. Leží štyri km severne od Sabinova. Miestna komunikácia sa v Sabinove napája na cestu 1. triedy č. 68, ktorá kopíruje prastarú, neskôr kráľovskú cestu údolím Torysy z Potisia do Poľska. Nadväzuje na železničnú trať č. 188 Košice - Prešov - Plavec, s pokračovaním na štátnu hranicu.

Komunikácia v hornej časti obce plynulo prechádza do rekreačno-športového strediska areálu Drienica - Lysá hora. Dominujú v ňom zimné športy, vynikajúce podmienky sú pre letnú a zimnú turistiku, je možné si vybrať zo širokej ponuky ďalších oddychových aktivít. Oblasť je prepojená turisticky značkovanými chodníkmi s horským strediskom Čergov. Tu nadväzuje na starú bardejovskú cestu, idúcu z Ľutiny údolím potoka Ľutinka cez Majdan, Podbaranie, Ambrušovce, Čergov, Hertník do Bardejova.

Z Čergova, idúc po hlavnom hrebeni za horským sedlom Priehyba, natrafíme na starú horskú kráľovskú cestu, idúcu z Ľutiny okolo Hanigovského zámku cez hrebeň do Poľska.(I) Na Čergove je odbočka na obec Hradisko a Prešov. Zaujímavá je aj návšteva zaniknutých lesných osád Ambrušovce a Baranie. V druhej z nich sa možno priamo z prameňa osviežiť dúškom znamenitej horskej vody. Administratívne je obec začlenená do okresu Sabinov, kraj Prešov, v rokoch 1960 -1996 do okresu Prešov, kraj Východoslovenský.

Obec Drienica do r. 1953 pozostávala z dvoch častí - historickej Šomy na hornom konci a z osady Pred Šoma, ktorá patrila Sabinovu. Hranicu tvoril drevený môstik, ktorým cesta križovala prúdnicu potoka Šomka, dnes oproti domu č. 175 Jozefa Mačišáka.

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 445 m. Výškové rozpätie chotára sa pohybuje od 375 do 1068 m (kóta Lysej hory). Chotár leží na rozčlenenej nižšej vrchovine centrálno-karpatského flyšu a na masívnej hornatine vonkajšieho flyšu. Chotárom pretekajú Čierny potok, potok Šomka, prameniace v Čergovskom pohorí, a jarok Kapolna, prameniaci v chotárnej časti Stročinec.

Obec leží v údolí potoka Šomka. Roztratené modravé drevenice, učupené vo venci záhrad po oboch brehoch potoka, so slamenými strechami, drobnými okienkami mihotavých svetiel petrolejok, sa v rieke času pretavili na moderné novostavby so všetkým komfortom 21. storočia.

Pre nadšencov turistiky a objavovania uvádzame, že na východ od Hanigoviec bola v roku 1411 doložená existencia hory, zvanej „Brána - Abranhegye”. V blízkosti nej, na jednej z uvedených ciest, zrejme musela existovať brána - zásek. Horu sa zatiaľ nepodarilo lokalizovať.

Potok Šomka bol pôvodne plytký jarok. Ako hovoria kroniky, po obrovskej potope v noci z 24. na 25. augusta 1813 sa jeho koryto podstatne prehĺbilo. Ale až po záplavách 20. júla 1920 bola obec povodňou vážne poškodená. Stará cesta do Sabinova, vinúca sa korytom potoka alebo po jeho okrajoch, celkom zmizla, sa v máji 1947 započalo s výstavbou terajšej komunikácie (ukončenej v r. 1952) a v jeseni 1947 s veľkou reguláciou potoka (ukončenej vr.

Na vyšnom konci za obcou, v Blaščákovej záhrade, je ešte stále možné nájsť zvyšky starého mlyna, ktorý bol funkčný do konca štyridsiatych rokov minulého storočia. Jeho posledným vlastníkom bol Ján Motura, predtým barón Huszár. Po 2. svetovej vojne ho spravoval Ján Blaščák. V 1. polovici 19. storočia vlastníkom mlyna bolo mesto Sabinov, spolu s ďalším malým mlynom v osade Pred Šoma.

tags: #greckokatolicky #kostol #v #drienici