História Gréckokatolíckeho Kostola v Medzilaborciach a Okolí

Mesto Medzilaborce, ležiace na severovýchode Slovenska pri poľských hraniciach, je významným centrom rusínskej a ukrajinskej kultúry. Aj keď mesto silne ovplyvnila socialistická architektúra, k historickým pamiatkam patrí najmä menej nápadný gréckokatolícky kostol z 18. storočia.

V Medzilaborciach sa nachádza pravoslávny Chrám svätého Ducha, zhotovený v staroruskom renesančnom slohu. Chrám stojí na mieste pôvodného dreveného kostolíka, ktorý bol zničený počas 2. svetovej vojny. V roku 1963 sa zaradil medzi národné kultúrne pamiatky.

Chrám svätého Ducha v Medzilaborciach

Gréckokatolícka Cirkev a Jej Utrpenie

Za celých dvetisíc rokov sa neraz pokúšali jednotlivci aj skupiny vytrhnúť Boha z ľudského srdca. Prenasledovali veriacich, usmrcovali kňazov, rúcali chrámy. A predsa nemohli rozvrátiť Cirkev, lebo sám Kristus povedal: „a brány pekelné ju nepremôžu.“ Odohrávali sa rôzne tragédie a to nielen kňazov, ale celých gréckokatolíckych rodín.

Po administratívnom protiústavnom zrušení gr.kat. cirkvi v Československu v apríli 1950 boli násilne vyvezení z fár a kláštorov tí gr.kat. kňazi, ktorí sa nezriekli vernosti rímskemu pápežovi a nepridali k Pravoslávnej cirkvi.

Keď 10.04.1968 došlo k rehabilitácii Gr.kat. cirkvi v ČSSR a k uznaniu tejto obnovy aj ÚV KSČS pod vedením p. Alexandra Dubčeka , a najmä po vyhlásení vládneho nariadenia z 13.06.1968, číslo 70, Zb. z. ČSSR o hospodárskom zabezpečení Gr.kat. cirkvi štátom, pokúsil sa vdp. O. Mikuláš Čudaky o návrat na svoje pôvodné pôsobisko do M. Zaužic, odkiaľ bol nezákonným spôsobom odstránený.

Vzťahy Medzi Katolíckou a Pravoslávnou Cirkvou

Na malé ozrejmenie je potrebné aspoň trochu osvetliť začiatky nepokojov medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, spočiatku medzi východom a západom. Do polovice 11. storočia bola kresťanská cirkev viac - menej jednotná, aj keď rozpory medzi jej východnou a západnou časťou začali už po prenesení hlavného mesta Rímskej ríše z Ríma do Konštantínopolu v roku 330. Od konca 9. storočia sa rozpory prehĺbili.

V oblasti dogmatiky sa viedli vášnivé spory o spojenie Filioque. Išlo tu o rozdielnosť názorov, či Duch Svätý pochádza od Otca (ex Patre), ako to hovorilo nicejsko - carihradské vyznanie viery, alebo od Otca a Syna (ex Patre Filoque), ako to vyznával Rím. Ďalším dôvodom sváru bola otázka primátu svätého Petra apoštola a jeho následníkov - rímskych pápežov.

Cirkev je spojená aj s tými, čo sú pokrstení a poctení menom kresťan, ale nevyznávajú úplnú vieru alebo nezachovávajú jednotu spoločenstva pod vedením Petrovho nástupcu. Veď všetci tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou.

Pravoslávna cirkev učí, že jedinou hlavou celej kresťanskej cirkvi je Ježiš Kristus a neuznáva žiadne viditeľné hlavy na zemi. Cirkev kresťanská je telom Krista a všetci jej členovia - i patriarchovia - sú ako kresťania len jej údmi.

Katolícka Cirkev učí, že Kristus ako hlava Cirkvi má na zemi zástupcu v podobe pápeža, ktorý je jeho nástupcom aj zástupcom. Je však isté, že moc zväzovať a rozväzovať, ktorú dostal Peter, bola daná, ako je známe, aj kolégiu apoštolov, spojenému so svojou hlavou. Preto pápež je stálym a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov, ako aj množstva veriacich.

Prešovská Eparchia

Gréckokatolícka cirkev mala zachovaný svoj obrad na Východnom Slovensku už mnohé roky a počet veriacich stále rástol z roka na rok. Ukazovala sa však potreba ustanoviť nové biskupstvo. 22. septembra 1818 prehlasuje pápež Pius VII bulou Relata semper kanonické zriadenie prešovskej eparchie.

Územie biskupstva sa rozprestieralo na šiestich úplných župách - Abauj, Borsov, Gemer, Spiš a Turňa. Zo Zemplínskej župy severná časť, t.j. dekanáty: Hostovický, Humenský, Medzilaborecký, Stropkovský a Vranovský. Južný Zemplín ostal i naďalej v mukačevskej eparchii.

Likvidácia Gréckokatolíckej Cirkvi

Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi v Československu nebola dielom náhody. Bolo to abecedou marxizmu, ktorá hovorila, že proti náboženstvu treba bojovať. Cirkev bola prenasledovaná vo všetkých krajinách, kde zavládol komunistický režim.

Z príkladov, ako prebehla likvidácia únií v susedných krajinách vidíme, že sa sledovala akoby jedna modelová situácia, podľa ktorej sa uskutočňovali „dobrovoľné“ a „spontánne“ návraty gréckokatolíkov do pravoslávia.

Svoj podiel na likvidácií únií však nemali len štátne režimy, nebola to len čisto politická záležitosť, ale, žiaľ, pričinila sa o to i samotná pravoslávna cirkev.

Najkompetentnejší orgán pravoslávnych cirkví sa slávnostne a verejne osvedčil proti katolíckej Cirkvi s osobitným dôrazom na cirkev gréckokatolícku.

Gréckokatolícke Chrámy v Okolí Medzilaboriec

• Chrám Nanebovstúpenia Pána v Čertižnom: Majestátny kamenný chrám z roku 1928, ktorý spája viacero štýlov. Na susednom cintoríne sa nachádza hrob verejného činiteľa Ruského hnutia A. I. Dobrianského.
• Drevený chrám v Habure: Pôvodný drevený chrám postavili začiatkom 16. storočia. Dnes na tomto mieste stojí jeho verná kópia.
• Gréckokatolícka cirkev sv. Michala Archanjela v Borove: Barokovo-klasicistická stavba z roku 1775.
• Drevený kostolík v Miroli: Gréckokatolícky drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky stojí v obci od roku 1770.
• Drevený kostol sv. Mikuláša v Bodružale: Gréckokatolícky chrám lemkovského typu, zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach: Gréckokatolícka svätyňa z roku 1752.
• Drevený kostol v Nižnom Komárniku: Gréckokatolícky chrám bojkovského typu, postavený v roku 1938.
• Chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom: Drevený kostolík, ktorý postavili gréckokatolícki veriaci koncom 18. storočia.

Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružale

Farnosť Malé Zalužice

Obec Malé Zalužice bola gr.kat. filiálkou hažínskej farnosti od jej založenia až do roku 1946. V r. 1946 vladyka Peter Pavol Gojdič v snahe upevniť a rozšíriť kresťansko-katolícku vieru východného obradu zriadil v Malých Zalužiciach samostatnú gr.kat. farnosť ustanovením vdp. Mikuláša Čudakyho za kaplána vo farnosti Hažín so sídlom v Malých Zalužiciach s právomocou samostatnej zložky gr.kat. farnosti v Hažíne.

Po dlhých a mnohých rokovaniach na cirkevnej i štátnej úrovni o obnove Gr.kat. cirkvi v M.Zalužiciach bolo nakoniec rozhodnuté príslušnými orgánmi, že dňom 23.01.1969 zriaďuje sa v obci M.Zalužice, okr. Michalovce, samostatná Gr.kat. farnosť s filiálnými obcami : Veľlé Zalužice, Hažín, Lúčky a Čečehov okr. Michalovce.

Zoznam Farárov v Medzilaborciach

Gréckokatolícka cirkev, farnosť Medzilaborce, Ul. kpt. Sv. Bazila Veľkého:

• 1612 - 1612 Choma
• 1622 - 1622 Andrej
• 1726 - 1738 Teodor Tilovský
• 1738 - 1750 Marcel Markovič
• 1779 - 1801 Mikuláš Markovič
• 1802 - 1807 Teodor Belovič
• 1808 - 1830 Michal Bojčik
• 1830 - 1840 Andrej Kapišinský
• 1841 - 1882 Ján Sekerák
• 1883 - 1890 Július Smoligovič
• 1890 - 1927 Vladimír Rojkovič
• 1927 - 1938 Juraj Nevický (*1891)
• 1938 - 1940 Myron Podhájecký
• 1940 - 1943 Pankrác Hučko
• 1943 - 1945 Polykarp Gabriel Oleár
• 1946 - 1950 Hieronym Andrej Fedoroňko
• 1968 - 1971 Ladislav Nevický (*1918)
• 1971 - 1984 Ján Puškaš - exur. z Habury
• 1984 - 1985 Milan Chautur - terajší košický eparcha
• 1985 - 2006 František Krajňák
• 2006 - ?
• 2012 - 2012 Vladislav Petrík
• 2023 - ?

História gréckokatolíckej cirkvi v Medzilaborciach a okolí je bohatá a zložitá, poznačená historickými udalosťami a kultúrnymi vplyvmi. Napriek ťažkostiam a prenasledovaniu si gréckokatolícka cirkev zachovala svoju identitu a naďalej zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity.

tags: #greckokatolicky #kostol #medzilaborce