Môj Otec je Duch: Vysvetlenie Ducha Svätého

O Duchu Svätom sa nepíše len ako o Duchu Božom, ale aj ako o Duchu Kristovom. V texte čítame, že ak má niekto Ducha Božieho, má v sebe Krista. Napriek tomu, že je to zároveň Duch Boží. Prečo? Lebo Otec, Syn a Duch sú jedno.

O Duchu, ktorého má poslať, hovorí Ježiš o Duchu ako o sebe: "Prídem k vám."

Vysvetlenie, kto je Duch Svätý, je ťažké. Aj pre mnohých kresťanov je tento „ctihodný vták“ veľkou neznámou. Veľkou neznámou bol aj v prvotnej Cirkvi. Ak je Duch Svätý Božím darom, mali by sme sa pokúsiť aspoň čosi z tohto tajomstva pochopiť.

Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je jeho. V texte čítame, že ak má niekto Ducha Božieho, má v sebe Krista. Napriek tomu, že je to zároveň Duch Boží. Prečo? Lebo Otec, Syn a Duch sú jedno.

V skutočnosti je to pôsobenie iného ducha, ducha antikrista, ktorého činnosť smeruje k umenšeniu významu Kristovej osoby (1 J 4:2-3). Aj keď Duch Svätý je nesmierne dôležitý, nikdy by v našom myslení nemal mať výsadné postavenie na úkor Krista, ktorého by zatienil.

Jednota Otca a Syna

Filip chcel vidieť Otca, nie niekoho, kto sa mu iba podobá, alebo ho verne reprezentuje. Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. Filip chcel, aby mu Ježiš ukázal Otca. A Ježiš mu na to, že On je Otec. Môže existovať ešte silnejší dôkaz jedinosti Krista s Otcom ako je toto?

Ježiš si uvedomoval, že potrebujú jeho učeníci útechu, a sľúbil: ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami na veky, toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná.

Duch Boží a Duch Kristov

Podobne v druhom verši je jasne vyjadrené, že keď v nás prebýva Duch Boží, prebýva v nás Kristus. To nejde ničím zmazať. Žiadnou výhovorkou ani tvrdením o obraznej reči, čo je tradičný spôsob klamania Svedkov Jehovových. ....Takže neplatí, že Duch Boží a Duch Krista sú dve rozdielne veci. V texte sa o nich hovorí ako o jednej veci: "akže Duch Boží prebýva vo vás.

To nejde ničím zmazať. Žiadnou výhovorkou ani tvrdením o obraznej reči, čo je tradičný spôsob klamania Svedkov Jehovových. ....Takže neplatí, že Duch Boží a Duch Krista sú dve rozdielne veci. V texte sa o nich hovorí ako o jednej veci: "akže Duch Boží prebýva vo vás.

Keď Kristus hovoril o Otcovi že je jediný pravý Boh, nemyslel tým seba. "Na to mu povedal Filip: Pane, ukáž nám Otca, a bude nám dosť. Otec je hlava v trojjedinosti Boha, preto logicky je väčší ako Kristus a jeho vôľa sa musí diať (podobne ako hlava v našom tele je viac, ako naše ruky). Ruky(Kristus) sa prihovárali k hlave(Otcovi).

Čiže opäť by z toho bola zjavná tá jedinosť Otca s Kristom. ...Nie, nedá sa tomu vyhnúť žiadnym prekrúcaním textu mili Svedkovia Jehovovi.

Hovorí o ňom ako o sebe, že on (Kristus) príde k nám. To je rozdiel. Podobne v druhom verši je jasne vyjadrené, že keď v nás prebýva Duch Boží, prebýva v nás Kristus.

Pošle ho od Otca, ale ZÁROVEŇ je napísané, že tým príde sám Kristus. Keby ho len dostal, nikdy by sa o ňom nehovorilo aj ako o Duchu Kristovom. Stále by to bol Duch Otca. Lenže o ňom sa hovorí aj ako o Duchu Kristovom, či dokonca ako o samotnom Kristovi. (Rim 8:9-10) ....Takže záver je jasný: Pretože Duch, o ktorom sa píše ako o Duchu Božom a Duchu od Otca sa zároveň píše aj ako o Duchu Kristovom, je Kristus jedno s Otcom a je to Boh.

Žiaden anjel nebol nazvaný Jahve. JEHOVA dáva,odmeňuje,....syn berie,dostáva! Nakoľko Všemohúcemu Bohu "patrí všetko", a tak delí tým,ktorí si to zaslúžia!

Je jasné, že Jehova je v trojici ten, kto je hlava, preto od neho vychádza iniciatíva, vedenie, riadenie. On je ten, kto Krista odmeňuje, posiela, atď....

Duch Svätý ako Tešiteľ

Ježiš sa tu zmienil o Božom svätom duchu, ktorý bol vyliaty na jeho učeníkov 50 dní po jeho vzkriesení. Boží/Otcov/ duch ich okrem iného utešoval v skúškach a posilňoval ich, aby naďalej konali Božiu vôľu. „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení útechou, ktorou nás samých potešuje Boh.“ - 2.

Nepíše sa iba o úteche Krista, ale o Duchu Božom, ako doslova o Duchu Kristovom. Ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nieje jeho. Ale ak je Kristus vo vás, atď... mať "ducha Kristovho", alebo mať "Kristovú myseľ"/ako hovorí Písmo / je jedno a to isté. Je to ťažké pochopiť? Povedzme, že by text hovoril o Božej mysli. "..akže myseľ Božia prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá myseľ Kristovu, ten nieje jeho. .....Opäť by sme tu teda videli myseľ božiu spoločnú s mysľou Kristovou, ktorá má prebývať v nás.

Kristus hovoril o Duchu Božom ako o sebe. Lenže okrem toho všetkého tiež povedal, že tým, že príde Tešiteľ príde k nám zároveň Kristus. A ďalej, že ten, kto v sebe toho Ducha má, má v sebe Krista.

Keď k tomu vyliatiu došlo, prišiel k veriacim tiež sám Kristus. Pretože tohoto Ducha o Otca zdieľajú spoločne. Lebo sú jedno.

Biblické dôkazy o Duchu Svätom

Najdôležitejšia pasáž, ktorá to podporuje je Ján 14:16-17. Ježiš ho nazýva „iným Radcom“ v 14:16, „A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy“ (14:26; 15:26; 16:7). Keď ho Ježiš nazýva Radca alebo Tešiteľ, jedná s Nim ako s osobou, nie ako silou. V J 14:17, Ježiš hovorí, „Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“ Potom vo verši 25 vraví, „Toto som vám povedal, keď som bol s vami.“ Ježiš tu prirovnáva Ducha k sebe samému a v podstate vraví, „Som tu s vami a potom bude s vami Duch.“ „Teraz ma poznáte ako telo a krv Syna Božieho. Duch Svätý je popísaný nielen ako hlas Božieho učenia, ale ako samostatný učiteľ.

Osoba, ktorá v nás prebýva a vedie a očisťuje nie je nikto iný ako Boh, Duch Svätý. Jednoduchým dôkazom pre toto tvrdenie je časté označenie „Duch Boží“. Duch je Boží nie preto, že Ho Boh stvoril, ale pretože zdieľa Božiu prirodzenosť vychádzajúcu z Boha (1. Kor 2:10-12). Keď je Syn od počiatku s Otcom (J 1:1-3), tak aj Duch Svätý musí byť od počiatku s Nimi oboma. Pretože podľa Rim 8:9-11 je Duch Krista ten istý ako Duch Boží. Ak by to neplatilo, potom by sme si mohli predstaviť čas, kedy Syn nemal Ducha alebo Otec nemal Ducha.

Podľa v. 16, výsledkom kázania je, že sa pohania stanú posvätenými Duchom Svätým. Moc Ducha Svätého vyviera z Božej milosti a otvára ľudské srdcia, aby prijali evanjelium (Sk 16:14). Ak sa tak stane, Duch začne tvoriť u veriacich Kristov charakter.

Aby sme pochopili prácu Ducha Svätého v živote pôvodnej cirkvi, musíme sa najprv pozrieť na život učeníkov pred zmrtvýchvstaním Krista, po zmrtvýchvstaní Krista a po zoslaní Ducha Svätého.

Krst Duchom Svätým sa však nedá ohraničiť na jeden bod v kresťanskom živote, na jeden moment. Podľa Jánovho evanjelia je krst širokým, všeobecným označením Ježišovho konania, keď nás ponára do plnosti Ducha. Ak nie si znovuzrodený veriaci, jednou z možností ako popísať to, čo potrebuješ je - potrebuješ byť pokrstený Duchom Svätým. Potrebuješ byť Kristom ponorený do osoby Ducha Svätého, vstať z mŕtvych a stať sa veriacim.

Cieľom všetkých duchovných darov je oslava nášho Boha skrze Ježiša Krista. To znamená, že Božím zámerom v udeľovaní viery a duchovných darov je, aby bola Jeho sláva vyjavená.

Duch Svätý v živote kresťana

Keď apoštoli očakávali Ducha Svätého boli zjednotení vo vytrvalej modlitbe. Bolo to tušenie jeho príchodu a už v tomto tušení Duch Svätý konal tento zázrak zjednotenia: vytváral spoločenstvo. A potom, keď Duch Svätý prišiel, zázrak bol dovŕšený - zrazu rozumeli reči každého jednotlivca. Ľudia, doteraz rozdelení, sa zbližovali a chápali, čo tí druhí myslia. Duch Svätý nikdy nie je osobným darom, vždy chce vytvárať vospolnosť.

My máme byť zmýšľania Kristovho, máme byť druhým Kristom. Kedy sa to deje? Vtedy, keď sme pri ňom fyzicky blízko, ako boli napr. apoštoli? Pre nás to nie je jednak možné a potom apoštoli neboli dobrými nasledovníkmi Ježišovými, hoci boli pri ňom. Až vtedy sa takými stali, keď prijali jeho Ducha. Cesta k Otcovi vedie cez Krista a cesta ku Kristovi cez Ducha Svätého.

Kristov Duch nám hovorí, že Boh mi je Otcom! Kristus prijímal každého, nikoho neodmietal. Začnem byť taktný a otvorený ku každému človekovi. A treťou úrovňou zmeny bude môj vzťah k veciam. Kristus žil v duchu pravdy a táto ho robila slobodným. Táto vnútorná sloboda nám dáva schopnosť používať veci tohto sveta bez toho, že by sme im otročili.

Duch Svätý je ten, ktorý nás robí svedkami. Máme byť ako Kristus svedkami pravdy, ktorá je vernosťou Božej láske. Ak chceme niekoho presvedčiť o náboženských pravdách, poučovanie, dokazovanie, nahováranie, debatovanie nepomôže. Ten, kto chce získať pre náboženskú pravdu sa má sústrediť menej na debatu, a viac na svedectvo, menej na rozumkovanie, a viac na Ducha Svätého.

Ak máš smäd, príď ku mne a napiješ sa. To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uveria. "Chce sa niekto napiť? "Pociťovať smäd je znamením, že nám niečo chýba, že telo túži po tekutinách. Po niečom bez čoho nemôže žiť. Podobne je to aj so srdcom človeka, ktoré túži, je smädné po živej vode Ducha Svätého.

Videli sme, že najprv potrebujeme byť prázdni a očistení. Je potrebné uvedomiť si aj to, že každý pohár má inú kapacitu. Je dôležité si uvedomiť, že Ducha Svätého už máme: prijali sme ho pri sviatosti krstu a birmovke. Vy sa pripravujete na službu iným ľuďom. Bez pôsobenia Ducha Svätého im budete dávať iba ľudskú múdrosť a rýchlo sa vyčerpáte. Ak má vaša služba priniesť bohaté ovocie, bez Ducha Svätého to nepôjde.

Svätá Trojica: Jeden Boh v troch osobách

Biblia jasne učí o Bohu Otcovi, Bohu Snovi (Ježišovi) a Bohu Duchu Svätom. Každý z nich má Božskú podstatu, ale nie sú to traja bohovia, ale len jeden Boh. Boh je trojjediný: ide o tri osoby, ktoré zdieľajú jedinú Božskú podstatu.

Na lepšie pochopenie Trojice sa používa niekoľko ilustrácií: Voda (H₂O) - môže existovať ako tekutina, ľad alebo para, no stále ide o tú istú látku. Vajíčko - pozostáva zo škrupiny, bielka a žĺtka, no stále je to jedno vajíčko.

Aj keď slovo Trojica v Biblii nenájdeme, koncept troch Božských osôb sa objavuje na viacerých miestach. Boh je jeden: "Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný.“ Vieme,… že okrem jedného Boha niet iného. Tri Božské osoby v akcii: Pri Ježišovom krste sa objavujú všetky tri osoby.

Ak chceš žiť naplno život kresťana, potom potrebuješ Ducha Svätého. Evanjelium nespočíva v tom, že by nám Ježiš dal nový zákon, ale v tom, že nám dal svojho Ducha, aby žil v nás. Dal nám ho nato, aby sme ho nielen poznali, ale aj žili jeho životom, životom nie podľa tela, ale podľa Ducha. Duch Svätý nás uschopňuje žiť život viery, lásky a služby podľa Božej vôle. Duch mení naše túžby, kritériá a hodnoty. Už nie sme otrokmi svojich telesných žiadostí.

Keď učeníci prijali Ducha Svätého, došlo u nich k radikálnej zmene vo viacerých oblastiach. Duch Svätý im odhalil význam Ježišových slov a priviedol k dôkladnému poznaniu pravdy o ňom. Vyliatie Ducha zmenilo učeníkom srdcia: začali sa správať ako Ježiš. Kristus už v nich žil prostredníctvom svojho Ducha. Už sa neusilovali o to, aby iba prijímali, ale rozhodli sa rozdávať sa pre iných. Služba iným ľuďom sa im stala celkom prirodzenou.

Možno si kladieš otázku: môžem aj ja prijať dar Ducha Svätého? Čo mám pre to urobiť? Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. V prvom rade musíš mať smäd. Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa.

Aj Duch túži prísť do srdca každého človeka. Keď sa modlíme o naplnenie Duchom Svätým (modlitba, birmovka) on príde. Aký musí byť pohár? Pohár musí byť prázdny.

Duch Svätý v Starom Zákone

Duch Svätý sa v rôznych obmenách spomína naprieč celým Svätom Písmom (Bibliou), jeho Starým i Novým zákonom (zmluvou). Je v ňom v rôznych významoch označovaný ako ruach/pneuma (vzduch, vietor, duša, dych, vôňa, sila, ktorá oživuje), či Paraklétos (Tešiteľ, Orodovník, Pomocník).

Na tomto mieste chcem podotknúť že stvorenie sveta podľa súčasnej vedy (big bang, evolúcia atď.) si nijako neodporuje s biblickým opisom sveta. Pápež František v spomínaných katechézach o Duchu Svätom hovorí: „Boží Duch sa nám javí ako tajomná sila, ktorá posúva svet z pôvodného prázdneho, pustého a pochmúrneho stavu do stavu usporiadaného a harmonického. Pretože, Duch Svätý vytvára harmóniu, súlad v živote, harmóniu vo svete. Inými slovami, je to On, kto spôsobuje, že svet prechádza z chaosu do kozmosu, teda zo zmätku do niečoho krásneho a usporiadaného.

Tu je vyjadrené, že človek nie je tvorený len telom, ale má v sebe aj Boží dych života, Božieho ducha. V ďalších historických knihách Svätého Písma sa uvádza, že Boh niektorých ľudí osobitne obdaril svojim Duchom, za účelom plnenia rôznych dôležitých úloh v dejinách našej spásy, či už to boli vodcovské záležitosti, sudcovské záležitosti, ale aj umelecké, vojenské, prorocké a pod. Niekedy to bolo počas celého ich života, a niekedy len pre čas plnenia konkrétnej úlohy.

Pôsobenie Božieho Ducha sa spomína aj pri sudcoch Izraela, napr. u Otoniela, Gedeóna, Jefteho, či Samsona. Pôsobenie Božieho Ducha sa uvádza aj v živote niektorých Izraelských kráľov, napr. u Šaula, či u Dávida.

Keď sa v biblickej línii posunieme do Nového zákona, kde je už hlavnou postavou Ježiš, tam je už pôsobenie Ducha Svätého tak podstatné, že bez neho sa nič veľké a dôležité nedeje. Celý Ježišov život je založený na pôsobení Ducha Svätého, či už ide o jeho počatie v Máriinom panenskom lone, krst v Jordáne, jeho verejné účinkovanie i zavŕšenie jeho poslania spasiť (zachrániť) padnuté ľudstvo z moci hriechu a smrti.

Duch Svätý je označovaný aj ako Pomocník, Obhajca, Učiteľ a Tešiteľ - Paraklétos. Duch Svätý nás potešuje. Duch Svätý nám pomáha žiť v pravde a dáva nám prorocké slovo. Vyššie uvedené biblické verše hovoria o tom, že Ježišovo pôsobenie bolo založené na Duchu Svätom, ktorý na ňom spočíval.

Duch Svätý ako najvzácnejší dar, aký môžeme dostať, dar Boha samotného, prebývajúceho v nás. Ježiš odpovedal: ‚Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.

Duch Svätý v súčasnosti

Čo v našich životoch Duch Svätý spôsobuje? Predovšetkým to, že budeme schopní nasledovať Ježiša a porozumieť veciam, ktoré učil, ako i konať podľa nich. Ďalej budeme schopní žiť našu pravú identitu, teda to, že Boh je našim Otcom. Budeme mať k dispozícii najlepšieho pomocníka, radcu, toho, kto nás posilňuje, dodáva odvahu, povzbudzuje, vedie, napráva, učí, či potešuje.

Áno, Duch Svätý nám dosvedčuje, že sme Božie deti, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia. Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: ‚Abba, Otče.‘ Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.

Sloboda, ktorú pápež František vo svojich katechézach o Duchu Svätom vysvetľuje: „Slobodný človek, slobodný kresťan, je ten, ktorý má Pánovho Ducha. Ide o veľmi zvláštnu slobodu, úplne odlišnú od toho, čo sa bežne chápe. Nie je to sloboda robiť si, čo sa človeku zachce, ale sloboda slobodne robiť to, čo chce Boh! Nie sloboda konať dobro alebo zlo, ale sloboda konať dobro a konať ho slobodne, teda z príťažlivosti, nie z donútenia.

Dary a charizmy Ducha Svätého nie sú samoúčelné, ale slúžia na budovanie Cirkvi a jej členov. Aj apoštol Pavol, hoci odporúča ich horlivo hľadať, uvádza, že omnoho dôležitejšia je láska. Duch Svätý je ten, kto je absolútnou podstatou a súčasťou nášho kresťanského života.

Pápež František nás vo svojich katechézach pozýva k modlitbe v Duchu: „Kresťanská modlitba nie je akoby rozhovor človeka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opačnom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! Modlíme sa k Bohu prostredníctvom Boha. Modliť sa znamená vložiť sa do Boha a nechať Boha vstúpiť do nás… Modlite sa srdcom a nie perami, nebuďte [ako] papagáje.“

Porov. H. Mühlen, Mystická osoba. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je tak úzko zviazane s naším náboženstvom, že by sme ho mohli charakterizovať ako „Trojičné náboženstvo.“ Pán Ježiš nám zjavuje, kto je Boh, ako koná, ako sa správa, ako pracuje. Zjavuje Boha ako Spoločenstvo. Zjavuje, že Boh nie je osamelý, aj napriek tomu, že je jeden. Pán Ježiš nám zjavuje, že Boh je Vzťah. Boha možno zažiť a spoznať práve vo vzťahoch.

Toto Slovo je stále plodené a milované. A v tomto Slove sa Boh dáva svojmu stvoreniu. Skrze toto Slovo bolo všetko stvorené. Vidíme teda, že plodnosť v Bohu nezostáva len v ňom samom, ale v tejto Božej plodnosti je Spása sveta.

Duch Svätý je zážitkom Božieho priateľstva a lásky. Vieme, že každé ľudské slovo je nesené dychom človeka. Je doslova vydýchnuté. Božie Slovo je takisto vydýchnuté, ale nie ľudským dychom, ale Božím dychom a tým je Duch Svätý. Človek žije svojím dychom. A spôsobom božej existencie je Duch Svätý. Kedysi na počiatku pri stvorení Adama sa Boh nežne sklonil k človeku a vdýchol do jeho nozdier Dych života. Skrze tento Boží Dych do ľudskej bytosti vstúpilo súčasne aj božie Slovo. Toto je naša pôvodná prirodzenosť. Pravým človekom je ten, ktorý prijal Božie Slovo a žije v Duchu Svätom.

Teológovia sa ustavične snažili dozvedieť sa a objaviť niečo viac o tomto živote, z ktorého sa my všetci rodíme, z ktorého si my všetci nesieme Slovo a Ducha. Ponúknem Vám zaujímavú myšlienku, ktorú použil vdp. Bubák v jednej zo svojich kázni: V definícii Trojičnej dogmy, pochádzajúcej z koncilu vo Florencii (1442), ktorá rozvíjala princíp vzájomného prebývania osôb Najsvätejšej Trojice, toto vnútorné prebývanie sa označuje (a aj dovtedy označovalo) tradičným slovom circumincession (po grécky perichoresis). A práve toto grécke slovo: perichoresis (peri (gr.) = okolo, v blízkosti; khoreia = chorálny; „spoločný tanec“). Toto slovo znamená tancovať, alebo tanec. Tieto tri Osoby v jednom Bohu tancujú „ruka v ruke“, traja v jednom, tešiac sa jeden z druhého, tešiac sa zo svojich životov.

Ak je toto naozaj pravda a ak my sme božie deti, potom by to malo platiť aj o nás. Ak to je pravda, potom tanec musí byť jadrom Božej kultúry. Možno sa nám to zdá bláznivé, pretože už nie sme malé deti. A to je ale naša najväčšia chyba, lebo ak nebudeme ako deti, nevojdeme do Božieho kráľovstva, hovorí Pán Ježiš.

Ten istý Tešiteľ a Duch pravdy, ktorý bol prisľúbený ako ten, čo „naučí“ a „pripomenie“, ako ten, čo „vydá svedectvo“, ako ten, čo „uvedie do plnej pravdy“, je zvestovaný - podľa citovaných slov - ako ten, čo „ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd“.

V Ježišovej mysli má hriech, spravodlivosť a súd presne určený význam, odlišný od toho, aký by azda dakto chcel pripisovať týmto slovám nezávisle od hovoriaceho. Toto vysvetlenie tiež naznačuje, ako treba chápať to „ukáže svetu“, ktoré patrí k poslaniu Ducha Svätého.

„Hriech“ v tomto texte značí neveru, s akou sa Ježiš stretol medzi „svojimi“, počnúc nazaretskými spoluobčanmi. Značí odmietnutie jeho poslania, ktoré privedie ľudí až k tomu, že vynesú nad ním rozsudok smrti. Keď potom Ježiš hovorí o „spravodlivosti“, zdá sa, že myslí na tú konečnú spravodlivosť, akú mu ukáže Otec, keď zahrnie svojho Syna slávou zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia: „Idem k Otcovi.“ V kontexte takto chápaného „hriechu“ a „spravodlivosti“ „súd“ zasa značí, že Duch pravdy ukáže vinu sveta v odsúdení Ježiša na smrť kríža. Ukázať, čo je hriech a čo spravodlivosť, znamená ukázať spásu sveta, spásu ľudí. Zdá sa, že práve túto pravdu zdôrazňuje tvrdenie, že „súd“ sa vzťahuje iba na „knieža tohto sveta“ čiže na satana, na toho, ktorý od začiatku využíva dielo stvorenia proti spáse, proti zmluve a zjednoteniu človeka s Bohom: on je už od začiatku „odsúdený“.

Ak má Duch Tešiteľ ukázať svetu práve to, čo je súd, tak preto, aby v ňom pokračovalo Kristovo dielo spásy.

V ďalšej časti chceme sústrediť svoju pozornosť predovšetkým na to poslanie Ducha Svätého, ktorým je „ukázať svetu, čo je hriech“, ale súčasne aj zachovať celý kontext tejto Ježišovej výpovede vo večeradle. Duch Svätý, ktorý prijíma od Syna dielo vykúpenia sveta, sa tým podujím...

tags: #moj #otec #je #duch