Loreto je starobylé mariánske pútnické miesto svedčiace o úcte k Panne Márii. Ročne ho navštívi 4 až 5 miliónov návštevníkov s nádejou na telesné a duchovné uzdravenie. Na tomto pahorku sa nachádza pre veriacich kresťanov poklad - Svätý Dom (Santa Casa), v ktorom sa podľa tradície Panna Mária narodila, vyrastala, kde prijala návštevu anjela a kde so sv. Jozefom vychovávala Ježiša.
Bazilika v Lorete
Pôvod a história Loreta
Pomenovanie „Loretánske“ je z latinského Lauretanae - od slova Loreto. To bol pôvodne vrch v neobývanom kraji. Rástol na ňom divý vavrín, vytvárajúci vavrínový háj. Vavrín je po latinsky „laurea“ alebo „laurus“. Lauretum teda znamená vavrínový háj. Vrch s vavrínovým hájom bol majetkom panej, nazývanej Laureta. Už okolo roku 1100 bol v Lorete bohato dotovaný mariánsky kostol, s vlastnou duchovnou správou. Stal sa vyhľadávaným pútnickým miestom. Roku 1204 preniesli do Loreta z Trsatu v Dalmácii zázračný mariánsky obraz, portrét Matky Božej, ktorý vraj namaľoval evanjelista sv. Lukáš, a nazaretský domček.
Stredoveká legenda hovorí, že v roku 1291 boli murované steny Máriinho domu bez základov tajomným spôsobom prenesené k dnešnej Rijeke v Chorvátsku. Pre spory v Dalmácii anjeli dom Svätej rodiny preniesli v roku 1294 do Loreta.
Prozaickejšie vysvetlenie je to, že domček v Nazarete rozobrali križiaci a previezli ho na lodi bohatých sponzorov do Loreta. Lenže Svätý Dom, ktorý tvoria tri steny bez stropu a základov nemá do výšky troch metrov žiadne prvky, ktoré by mohli viesť k domnienke, že bol opravený alebo rekonštruovaný na mieste. Podľa výskumov sú ploché pieskovce Domu známe z oblasti Nazareta. Ukladali ich podľa techniky, ktorú používali Nabatejci, ľudia hraničiaci so Židmi, ale tiež zamestnaní v Palestíne. Kamene spájali typickou maltou používanou v Palestíne a v Galilei pred 2000 rokmi, zmesou sadry a práškového dreveného uhlia, technikou, ktorá sa nikdy nepoužívala v Taliansku. Steny sú typické pre starodávne nazaretské stavby a podľa tradície sa opierali o jaskyňu, ktorá sa dnes nachádza v Bazilike Zvestovania Panny Márie v Nazarete. Podľa archeologických výskumov steny Domu z Loreta a jaskyňa v Nazarete k sebe pasujú.
V 5. storočí bola v Nazarete nad jaskyňou s domčekom vybudovaná bazilika, ktorá bola prestavaná križiakmi, ktorí v roku 1099 založili Jeruzalemské kráľovstvo. V roku 1263 začali mamlúcki sultáni v Palestíne dlhodobú a systematickú vojnu proti západným kresťanom. Moslimskí dobyvatelia Nazaretskú baziliku úplne zničili, ale nazaretský domček zostal nepoškodený.
Dom Svätej rodiny z Nazareta (9,50 x 4 m) je schovaný v niekoľkých cenných „obaloch“. Vzácna relikvia bola zvýšená a zakrytá klenbou, zboku obložená mramorovými reliéfmi a celá táto stavba sa nachádza pod kupolou na križovaní lodí veľkej baziliky dlhej takmer 100 m. Svätý dom je pokrytý obdivuhodným a hodnotným obkladom, ktorý navrhol na príkaz pápeža Donato Bramante v roku 1509. Mramorový obklad, koncipovaný ako vzácny relikviár, zveril pápež Lev X. významným sochárom, ktorí ho dokončili po 70 rokoch. Prepychové reliéfy na povrchu Domu sú zamerané na oslavu „Slávy pozemského života Madony“. Mramorový obklad je najúžasnejším prvkom svätyne a jedným z najväčších majstrovských diel sochárstva 16. storočia. So stavbou mohutnej Baziliky obklopujúcej Svätý Dom sa začalo už roku 1468 na ochranu Svätého domu a na privítanie stále rastúceho davu pútnikov.
Svätý Dom v Lorete
Loretánske litánie
Loretánske litánie sú v ľudovej zbožnosti obľúbenou mariánskou modlitbou. Názov je odvodený práve od Loreta, kde prichádzali od stredoveku tisícky pútnikov. Talianske slovo litania, ktoré znamená úpenlivo prosiť, je odvodené z gréckeho lité, čo znamená modlitba, prosba. Litánie pozostávajú z opakovaných krátkych modlitieb, často sa prednášajú vo forme spevu. Opakovanie v rytme vedie k sústredeniu na modlitbu. Litánie môžu byť adresované Ježišovi Kristovi, Panne Márii alebo iným svätým.
Prototypom litánií boli pravdepodobne staroveké modlitebné spevy v Sýrii z 3. storočia s častým opakovaním Kyrie eleison (v gréčtine znamená Pane, zmiluj sa). Neskôr vstúpili do liturgickej praxe západnej cirkvi. V roku 529 Vaisonský koncil rozhodol: „Nech je podporovaný tento krásny zvyk provincií Východu a Talianska. Nech sa Kyrie eleison spieva na omšiach, ranných chválach a vešperách, pretože tento spev je taký sladký a príjemný, že keby pokračoval aspoň vo dne v noci bez prerušenia, nedokázal by vyvolať znechutenie ani nudu.“
Loretánske litánie (latinsky Litaniæ lauretanæ) boli zaznamenané už roku 1531, ako modlitbu ich schválil a odporučil pápež Sixtus V. v roku 1587. Loretánske litánie sa rozdeľujú na tri časti. Prvá časť je úvodom k litániám a vzývaním Najsvätejšej Trojice. Druhú tvorí vlastná tematika prosba o príhovor Panny Márie a tretia sa najprv kajúcne obracia ku Kristovi ako k Baránkovi a potom je zakončená modlitbou k Panne Márii.
Tri zvolania sú k Svätej, štrnásť sa týka Márie ako Matky, šesť ju vychvaľujú ako Pannu. Trinásť titulov je inšpirovaných alebo prevzatých zo Starého zákona, po ktorých nasleduje päť, ktoré ju vzývajú ako pomocníčku a obhajkyňu.
Slovo litánia pochádza cez latinské litania zo starogréckeho λιτανεία (litaneía), ktoré zase pochádza z λιτή (litḗ), čo znamená „prosba, naliehanie“. Vo východných cirkvách sa takáto modlitba označuje ako ekténia. Litánie sa môžu čítať alebo aj spievať.
Loretánske litánie
Význam úcty k Panne Márii
Úcta Cirkvi k Preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu (Marialis cultus, 56). Preblahoslavenej Panne „Cirkev právom preukazuje osobitný kult. Vzývanie Bohorodičky Panny Márie s jej titulmi a vlastnosťami sa deje aj v modlitbe pravoslávnych kresťanov - akatist, ktorý vznikol v približne rovnakom období ako v západnej cirkvi. U východných kresťanov je to skôr oslavná a u západných prosebná modlitba. Litánie či akatist vzývajúce Pannu Máriu sú prejavom mariánskej úcty, ktorá sa postupne rodila už v prvých storočiach.
Úcta je naznačená i v Novom zákone v prvých kapitolách Lukášovho evanjelia alebo na konci Jánovho evanjelia. Cirkevní otcovia si od počiatku uvedomovali Máriin význam pre dejiny spásy i dôležitosť jej osobnosti ako vzoru života pro veriaceho človeka a cirkev. Panna Mária sa stáva tajomstvom cirkvi. Od 12. storočia získavali mariánske litánie stále väčšiu obľúbenosť. Spočiatku im chýbala ustálená forma a existovali v rôznych variantoch. Neboli používané všeobecne v celej cirkvi, ale slúžili na vyjadrenie osobnej zbožnosti najmä na mariánskych pútnických miestach.
Panna Mária
Drahí bratia a sestry! Vám i všetkým tým, ktorí sú spojení s touto svätyňou, Boh skrze Máriu zveruje poslanie v tejto našej dobe: priniesť evanjelium pokoja a života našim súčasníkom, často roztržitým a zaujatým pozemskými záujmami alebo ponoreným v ovzduší duchovného sucha. Je treba ľudí jednoduchých a múdrych, pokorných a odvážnych, chudobných a veľkorysých. Skrátka ľudí, ktorí v Máriinej škole prijímajú evanjelium do svojho života bez výhrad. Takto sa prostredníctvom svätosti Božieho ľudu budú z tohto miesta naďalej šíriť do Talianska, do Európy a do sveta svedectvá svätosti každého životného stavu, na obnovovanie Cirkvi a oživovanie spoločnosti kvasom Božieho kráľovstva.
Pápež František v Lorete, 25.
Mesačné litánie: máj | Loretánske litánie
tags: #loretansky #svaty #rok