Viera v Bibliu a jej aktuálnosť pre súčasný svet je základným kameňom kresťanstva. Otázka, či sa dá Biblii veriť, je často spojená s hlbším skúmaním jej textov a historických kontextov. V nasledujúcom texte sa pozrieme na rôzne aspekty biblického výkladu a aplikácie na udalosti posledných dní.
Laodicea: Diagnóza duchovného stavu
List zboru v Laodicei v knihe Zjavenie ponúka hlboký pohľad na duchovný stav veriacich. Pán cirkvi adresuje tento list veľmi problémovým Božím deťom. Preto na ich adresu nezaznieva len prísny, ale aj láskavý tón. Čím sú veriaci v Laodikei na tom horšie, tým je Kristov zápas o nich väčší. Lebo aj oni Mu za to stoja.
Kristus začína slovom poznania: „Poznám tvoje skutky“. Čo konkrétne vie o veriacich v Laodikey? Vie o nich nielen to, akí sú, ale aj to, akí nie sú. „Nie si ani studený, ani horúci“. Nie sú ani - ani, ani jedno, ani druhé, ani horúci, ani studení. Nie sú ani za, ani proti. Ani Boží priatelia, ani Boží nepriatelia. Tak teda, akí sú? „Si vlažný“. Vlažní sú ľahostajní, horúci sú Bohu oddaní, studení sú Boha odmietajúci.
Vlažný veriaci je dobrý len na jedno - na vypľutie. „Vypľujem ťa zo svojich úst“, hovorí Kristus. Kristus všetkým vlažným vlastne hovorí: Je mi z vás na vracanie. Z duchovnej vlažnosti sa Kristovi dvíha žalúdok. To je najprísnejší výrok, aký vôbec zaznieva v listoch na adresu veriacich.
Príčinou vlažnosti je nedostatok sebapoznania. Kristus hovorí: Nevieš, aký si. Nevieš, že si obyčajný bedár. A ten, kto to nevie, žije v ilúzii o sebe a v sebaklame. Najnebezpečnejšie ilúzie sú vždy duchovné ilúzie. Strata sebapoznania nevyhnutne vedie k spokojnosti so sebou a k duchovnej pýche. Veriaci o sebe hovorili: Sme bohatí, ktorí nič nepotrebujú. Tu nejde o materiálne, ale o duchovné bohatstvo. Veriaci si mysleli, že sú bohatí duchom. Kristus hovorí, že v skutočnosti sú chudobní duchom - slepí a nahí, bedári a žobráci.
Aké riešenie má Pán cirkvi pre vlažných veriacich? Len také, aké mal aj pre ostatné zbory - pokánie: „Kajaj sa!“ Ale v prípade vlažných veriacich má pokánie trojakú podobu.
Našu chudobu ducha odstráni jedine zlato, prepálené ohňom. Zlato je symbol trvalej, večnej hodnoty. A otázka pre vlažného znie takto: Máš istotu, že hodnoty pre ktoré žiješ, sú trvalé? Si si istý, že svojim životom tvoríš hodnoty, ktoré pretrvajú do večnosti? Nie je to len seno, slama, čo v živote vytváraš? Človek chudobný duchom spoznáva, že je chudobný na pravé, večné hodnoty. Že nevlastní nič z toho, čo na sebe nesie pečať večnosti. Večné hodnoty môžeme vlastniť len vtedy, keď ich prijmeme ako dar od Krista.
Našu duchovnú nahotu prikryje jedine Kristovo biele rúcho: „Radím ti, aby si si odo mňa kúpil i biele rúcho a tak sa zaodel a nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty“. Rúcho je symbol identity, totožnosti. Keď v minulosti niekoho odsúdili, vyzliekli ho donaha na znak jeho viny. Byť nahý v Božích očiach znamená byť vinný.
A práve toto rúcho Kristus ponúka zdarma. A našu duchovnú slepotu môže odstrániť jedine Kristova liečivá masť na oči: „Radím ti, aby si si odo mňa kúpil masť na pomazanie očí, aby si videl“. Masť je symbol poznania. Čo vlažní veriaci tak bytostne potrebujú, je precitnúť z umelej, iluzívnej zbožnosti, aby sa im otvorili oči.
Kristus hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou“. Ten, ktorý mi hovorí: Kúp si odo mňa, stojí za dverami. Stačí, keď otvorím dvere a vpustím Ho dnu do svojho života. A všetko Jeho bude moje. Tento známy verš sa často používa na evanjelizáciách pri kázaní neveriacim. Ale on bol pôvodne adresovaný vlažnému zboru v Laodikei.
Keď vám niekto dá kľúče od domu, tým vám hovorí: Teraz je celý dom váš. Toto je pokánie: otvoriť dvere a odovzdať od nich kľúče Kristovi. Otvoriť dvere znamená vyznať celú úbohosť a biedu svojho života, ale zároveň prijať všetko bohatstvo, čistotu a slávu Ježiša Krista. Ale tým sa naša kapitulácia stáva naším víťazstvom. Tým sa naša bieda a úbohosť života mení na nesmierne bohatstvo a slávu.
Vo chvíli, keď Mu otvoríme dvere, aby trón nášho života patril Jemu, On sľubuje, že Jeho trón raz bude patriť nám: „Toho, kto zvíťazí, posadím so mnou na svoj trón tak, ako som ja zvíťazil a zasadol som so svojim Otcom na jeho trón“. Niet väčšej pocty pre chudobných, slepých a nahých ako mať podiel na Kristovej večnej vláde, kraľovať spolu s Ním v Jeho kráľovstve.
Skôr ako my prídeme k Nemu v budúcom živote, On chce prísť k nám v tomto živote. „Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou“. Stolovanie v Biblii je obraz intímneho spoločenstva, ktoré sa vytvára medzi tými, ktorí sedia za stolom.
Keď Kristus vstupuje do môjho života, neprichádza ako môj Hosť, ale ako môj Hostiteľ. Keď otvorím dvere a Kristus vstúpi dnu, úlohy sa vymieňajú. Nie je to Kristus, ktorý si sadá za môj stôl. Som to ja, ktorý si sadám za Jeho stôl. Nie som to ja, ktorý hostím Jeho. Je to On, ktorý mňa hostí z bohatstva darov svojej spásy. Môj život sa tak stáva nepretržitou hostinou pri Jeho stole. Ja dennodenne žijem z toho, čo On pripravil pre mňa.
Kristus dnes s nami hovoril o dverách nášho srdca. Celé stáročia boli problémom iné dvere. Dvere, ktoré vedú k Bohu. Dvere, ktoré sa už v raji za človekom zatvorili. Odvtedy sme boli všetci vyhostení pred zatvorenými dverami. Ale dvere, ktoré boli neprekonateľnou prekážkou, otvoril dokorán na kríži i pre nás. Sú to naše dvere, ktoré Jeho oddeľujú od nás. Len dvere nás oddeľujú od toho, aby sa radikálne zmenil náš život. Ale sú to dvere, ktoré musíme my otvoriť. A to je to, čo znamená robiť pokánie.
Hozeáš: Prorocký pohľad na neveru Izraela
Kniha Hozeáš v Starom zákone je silným proroctvom, ktoré odhaľuje neveru Izraela voči Bohu. Prorok Hozeáš žil približne v 8. storočí pred Kr. a jeho posolstvo sa týka predovšetkým Izraelského kráľovstva. Hozeáš bol prorok pred asýrskym zajatím.
Za vlády Jeroboáma II. zažíval Izrael obdobie prosperity, akú nezažil od doby Šalamúna. Jeroboám II. na necelých 25 rokov premenil úpadok, v ktorom sa Izrael nachádzal. Úspechy v zahraničí zase otvorili bránu cudzím bohom a modlárstvu.
V tomto kontexte Boh prikázal Hozeášovi, aby si vzal za manželku smilnicu Gomer, dcéru Diblaima, a počnúc porodila mu syna. Hozeášovo povolanie je podobne úchvatné. Hozeáš si vzal Gomer, dcéru Diblaima, a počnúc porodila mu syna. Hozeáš nikdy nenamietal, nevyhovára.
Hozeášov príbeh je smutný. Gomer podvádza Hozeáša. A poslušnosť (Deut 26:16-19). Izrael Boha opustil, rýchle zabudli na sľuby a prísahy. Hoci Hozeášov príbeh je smutný, nekončí happy-endom ako americký film Pretty Woman. Aj po svadbe Gomer podvádza Hozeáša. dôvod sa vždy nájde.
Prvé dieťa, ktoré Gomer porodila, dostalo meno Jizreel. Jizreel v slovenčine: Boh zaseje, Boh rozptýli, alebo Boh urobí plodným. Jizreel je symbolom jednak o Boží súd. vo vzdialenej budúcnosti však Izrael čaká obnova. Jizreel bol aj názov mesta. Mesto Jizreel bolo svedkom Jehu-vovej dynastie (2Kr 9-10). Jehu sa v Jizreeli stal kráľom a na tom istom mieste vlastný Jizreelský masaker a Boží súd.
Druhé dieťa, ktoré Gomer porodila, dostalo meno Ló-rucháma, v preklade: neľutovaná, resp. tá, ktorú rodič neľutuje. Boh ľutuje a odpúšťa. Hospodin sa nad Izraelom nezľutuje (do času), trest (jeho rozptýlenie) je nevyhnutný. Toto slovo sa potvrdilo v 2. Kráľov 17:1-6, 18:10-12.
Tretie dieťa, ktoré Gomer porodila, dostalo meno Ló-ammi, nie môj ľud. Hospodin sa odlúčila Ló-ruchámu, počala a porodila syna. To znamená, že Izrael prestáva byť Božím ľudom. S pohanmi, na základe svojej milosti. Stále platia zasľúbenia dané Abrahámovi (Gen 22:17, 32:12). Nikto nie je odsúdený na zatratenie, všetci sa môžu obrátiť k Bohu a stať sa jeho dieťaťom.
V knihe Hozeáš Boh vyzýva Izrael, aby sa vrátil k Nemu. Napriek tomu, že má manžela, ktorý ju miluje. Aplaťte sa so svojou materou, pravoťte! Výraz pravoťte sa naznačuje, že ešte stále existuje nádej. Boh sa nezmenil.
Hospodin hovorí: „Budem s ňou hovoriť k jej srdcu“. Prečo? Veď si nič nezaslúži! Jedine Božím srdcom. Srdce rozpráva iným jazykom ako hlava. Hlavu zaujíma spravodlivosť. Srdce zaujíma láska. Boh si chce Izrael získať naspäť.
V druhej kapitole Hozeáš hovorí o rozvode (2:2), kvôli Gomerínmu smilstvu sa museli rozviesť. Neskôr si ju kúpil za pätnásť striebra a za pol druha chomera jačmeňa. Napriek jej pofidérnej minulosti. Teraz patrí Gomer znovu Hozeášovi. Polovica z ceny otroka (Ex 21:32). Celková cena je teda 30 šeklov striebra. Potom nasleduje napomenutie: Dlho budeš sedieť naproti tebe. bez modly, bez efoda a bez domácich bohov. Bez kráľa, sami povedali, že nemajú kráľa, ale cisára. Izrael bude načas zbavený svojej národnej identity.
Kapitoly 4-5 sú venované nevere Izraela. Kapitoly 6-10 popisujú trest. V prvé Hozeáš vymenováva hriech nedbalosti. Prichádza súd určené všetkým, ktorí porušujú Boží zákon. Súd sa začína tým, ktorí sa vadia s kňazom. Lebo nieto toho, kto by nepravotil, ani nekarhá druhého.
V piatej kapitole Hozeáš oznamuje súd, čas vypršal. Nechcú obrátiť. Boh všetko vie. Hrešili vo všetkých strediskách. Hriech Izraelova svedčí do jeho tvári. a Hospodina neznajú. Teraz nepomôžu ani zvieracie obete. sú nenásytnosť. Zostanú však bez uspokojenia.
Ezechiel 16: Obraz Jeruzalema ako nevernej manželky
Pán prehovoril ku Ezechielovi a prikázal mu, aby Jeruzalemu oznámil jeho ohavnosti. Boh sa Jeruzalema ujal, keď bol ako novorodenec odhodený na pole, obmyl ho, obliekol, ozdobil a učinil ho krásnym. Jeruzalem však spoliehal na svoju krásu a smilnil s každým, kto šiel okolo. Vzal svoje ozdobné predmety z Božieho zlata a striebra a urobil si mužské obrazy, s ktorými smilnil. Svojich synov a dcéry obetoval modlám. Boh zhromaždí všetkých milencov Jeruzalema a odhalí im jeho nahotu. Potom ho bude súdiť ako cudzoložnicu a prelievačku krvi. Nakoniec z neho urobí krv hnevu a žiarlivosti.
Ezechiel hovorí, že Jeruzalem je horší ako Sodoma a Samária. Boh však sľubuje, že sa rozpamätá na svoju zmluvu s Jeruzalemom a uzavrie s ním večnú zmluvu. Vtedy si Jeruzalem spomenie na svoje cesty a bude sa hanbiť.
Táto kapitola je silným obrazom Božieho hnevu na hriech a Jeho lásky k svojmu ľudu. Boh je svätý a nemôže tolerovať hriech. Zároveň je však milosrdný a sľubuje odpustenie tým, ktorí sa k Nemu vrátia.
Rimanom 8: Sloboda v Kristovi
List Rimanom, kapitola 8, ponúka hlboké teologické vysvetlenie slobody, ktorú veriaci získavajú v Kristovi Ježišovi. Pavol apoštol zdôrazňuje, že pre tých, ktorí sú v Kristovi, neexistuje odsúdenie. Zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodzuje od zákona hriechu a smrti. To, čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, uskutočnil Boh, keď poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech.
Pavol vysvetľuje, že tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. Zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj. Tí, ktorí žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu. Veriaci však nežijú telesne, ale duchovne, ak v nich prebýva Boží Duch. Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. A tak, ak je vo veriacich Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť.
Tých, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Veriaci nedostali ducha otroctva, aby sa museli zasa báť, ale dostali Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom volajú: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s ich duchom dosvedčuje, že sú Božie deti. Ak sú deti, sú aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpia, aby s ním boli aj oslávení.
Pavol je presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
| Kniha | Téma | Posolstvo |
|---|---|---|
| Zjavenie (Laodicea) | Duchovná vlažnosť | Výzva k pokániu a horlivosti |
| Hozeáš | Nevera Izraela | Božia láska a výzva k návratu |
| Ezechiel 16 | Jeruzalem ako nevernica | Boží hnev na hriech a sľub obnovy |
| Rimanom 8 | Sloboda v Kristovi | Oslobodenie od zákona hriechu a smrti |
Tieto biblické texty nám poskytujú hlboký pohľad na Božiu povahu, Jeho vzťah k ľuďom a výzvy, ktorým čelíme v našej duchovnej ceste. Ich štúdium a aplikácia do nášho života nám môže pomôcť rásť vo viere a nasledovať Krista s väčšou horlivosťou a oddanosťou.
