Giovanni Battista Montini, známy ako Pavol VI., bol pápežom v rokoch 1963 až 1978. Jeho pontifikát bol poznačený snahou o ekumenizmus, pokračovaním Druhého vatikánskeho koncilu a riešením zložitých otázok modernej doby.
Pavol VI. sa zdraví s arcibiskupom Karolom Wojtyłom, budúcim pápežom Jánom Pavlom II.
Mladosť a Kňazstvo
Giovanni Battista Montini sa narodil v dedine Concesio pri Brescii. Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920.
Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana. Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma.
Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka. 1.novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa. Do úradu nastúpil 4. januára 1955 a tak účinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“.
Voľba za Pápeža a Pontifikát
Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár, 21. júna 1963, po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi.
- Druhý vatikánsky koncil: Rozhodol sa pokračovať v Druhom vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť Jána XXIII. Oficiálne dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré otvoril pápež Ján XXIII. v roku 1962 a ukončil pápež Pavol VI. v roku 1965, obsahujú štyri konštitúcie, deväť dekrétov a tri deklarácie.
- Ekumenizmus: Už v roku 1964 vykonal ako pápež prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie z pohľadu ekumenizmu. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s arcibiskupom canterburským Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.
- Cesty: Pavol VI. okrem cesty do Svätej zeme absolvoval aj iné pastoračné cesty, navštívil Filipíny, Austráliu, Indonéziu, Samou, Hongkong, Irán a Srí Lanku. Jeho neobyčajné cesty do Indie, do Spojených národov v New Yorku vzbudili pozornosť svetovej verejnosti. Medzi novinármi ho nazývali Flying Paul (Lietajúci Pavol).
Pavol VI. zrušil index zakázaných kníh a názov Svätého ofícia zmenil na Kongregáciu o náuke viery. V zahraničnej politike bol pokračovateľom mierovej koexistencie Jána XXIII. Aj keď s veľkou opatrnosťou, ale chcel pokračovať v zbližovaní sa s východným blokom v intenciách svojho predchodcu.
Dôležité Dokumenty
Počas svojho pontifikátu vydal Pavol VI. niekoľko dôležitých dokumentov, ktoré ovplyvnili smerovanie cirkvi:
- Konštitúcia o liturgii (4. decembra 1963)
- Dekrét o masmédiách (4. decembra 1963)
- Konštitúcia o Cirkvi (21. novembra 1964)
- Dekrét o ekumenizme
- Dekrét o východných katolíckych cirkvách
- Mystérium fidei (3. septembra 1965) - podnet pre liturgickú reformu
- Populorum progressio (26. marca 1967) - požaduje sociálnu spravodlivosť
- Sacerdotalis coelibatus (24. júna 1967) - nástojí na dodržiavaní kňazského celibátu
- Humanae vitae (25. júla 1968) - odsudzuje umelé metódy pri obmedzovaní pôrodnosti
- Matrimonia mixta (31. marca 1970) - umiernenejšie nariadenia o zmiešaných manželstvách
Tiara Pavla VI. v Národnej bazilike Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, D. C.
Zrieknutie sa Tiary
Trinásteho novembra 1964 - na konci slávnostnej omše s patriarchami a metropolitmi východných katolíckych cirkví - pápež Pavol VI. položil svoju tiaru, trojitú korunu pápežského úradu, na oltár Baziliky svätého Petra ako dar chudobným vo svete.
Podľa tohto ceremoniálu bol 30. júna 1963 na Svätopeterskom námestí korunovaný aj Pavol VI. Tiaru nosil na prvé vianočné a veľkonočné požehnanie „Urbi et orbi“ a na výročie svojej korunovácie. Potom však tento vzácny šperk (v hodnote asi 10 000 dolárov), ktorý mu zaplatili veriaci jeho bývalej milánskej arcidiecézy, daroval chudobným.
Gesto Pavla VI. bolo v súlade s duchom koncilu, ktorý žiadal chudobnú cirkev pre chudobných. Cirkev, ktorá sa v žiadnom prípade nerozlúčila so svetom, ale sa zasadzuje za viac mieru a spravodlivosti, za ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.
Smrť a Uznanie
Blahoslavený Pavol VI. sa utiahol do Castel Gandolfa niekoľko dní pred svojou smrťou. Poslednýkrát sa na verejnosti ukázal 1. augusta 1978 počas návštevy kostola sv. Jozefa v neďalekom mestečku Frattocchie, kde sa chcel pomodliť pri hrobe kardinála Giuseppeho Pizzarda, a na druhý deň počas poslednej generálnej audiencie. Po oba dni ho už trápila horúčka. Napriek tomu ešte 3. augusta súkromne prijal nového talianskeho prezidenta Sandra Pertiniho.
V nedeľu 6. augusta sa Pavol VI. zobudil s vysokou horúčkou - chvíľami dosahovala až 44 stupňov. Udelili mu pomazanie nemocných a o 21.41 vo veku 80 rokov v tichosti zomrel.
V nedeľu 19. októbra 2014 pápež František vyhlásil na Námestí sv. Petra v Ríme nového blahoslaveného. Stal sa ním pápež Pavol VI., vlastným menom Giovanni Battista Montini.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 29. mája 1920 | Vysvätený za kňaza |
| 1. novembra 1954 | Vymenovaný za milánskeho arcibiskupa |
| 21. júna 1963 | Zvolený za pápeža |
| 5. januára 1964 | Stretnutie s patriarchom Athenagorasom I. v Jeruzaleme |
| 6. augusta 1978 | Zomrel v Castel Gandolfe |
| 19. októbra 2014 | Vyhlásený za blahoslaveného |