Rytierstvo Nepoškvrnenej (M.I.) bolo založené 16. októbra 1917. Vzniklo v prostredí študentov Kolégia sv. Bonaventúru v Ríme z iniciatívy poľského minoritu, svätého Maximiliána M. Kolbeho. Brat Maximilián mal na počiatku len šiestich spoločníkov, svojich rehoľných spolubratov.
Svätý Maximilián Kolbe
V Európe zúrila vojna. Od mája do októbra roku 1917 sa však vo Fatime zjavovala Panna Mária a vyzývala svet k pokániu, modlitbe a obráteniu. Pozýva ľudstvo, aby sa zasvätilo jej Nepoškvrnenému srdcu. Jej výzvy však boli prijímané len nesmelo, veľmi rozpačito. V roku 1917 vypukla 7. novembra v Rusku revolúcia, ktorá priviedla k moci Lenina a otvorila bojovné ťaženie tejto veľmoci proti kresťanskému náboženstvu a Cirkvi. V Taliansku sa riešila tzv. Rímska otázka, čiže problematika vojenskej okupácie Pápežského štátu, za ktorou stála vláda Talianskeho kráľovstva. Intelektuálne prostredie, politické strany a slobodomurárske lóže sa prejavovali vo vzťahu k Cirkvi veľmi nepriateľsky.Slobodomurári sa chopili šance, aby využili situáciu a postavili sa na čelo hnutia, ktoré verejne bojovalo proti akémukoľvek vplyvu Cirkvi na spoločnosť. V Ríme na slávnostiach Giordana Bruna si dovolili verejne nosiť po uliciach prápor, na ktorom bol zobrazený sv. Michal padnutý pod nohami Lucifera. Slobodomurárske sprievody prechádzali okolo múrov Vatikánu. Po meste boli šírené letáky, na ktorých stálo, že talianska polícia by mala vtrhnúť do Vatikánu. Zaznievalo heslo: "Diabol bude vládnuť vo Vatikáne a pápež mu bude robiť Švajčiara."Mladý minorita Maximilián Mária Kolbe prežíval tieto udalosti s rozrušením. Na pozadí neľahkej situácie, v ktorej sa ocitol svet i katolícka cirkev, vnímal kriticky aj situáciu vo vlastnom rehoľnom ráde. Trápil sa, že spoločenstvo bratov je málo horlivé a nesnaží sa vynaložiť dostatočné množstvo síl na obrátenie a posvätenie seba samých i celého sveta. Videl, že mnohí bratia vstúpili do rádu s dobrými zámermi, no po čase v ňom už nenachádzali potrebné prostriedky či impulzy, ktoré by ich mobilizovali angažovať sa aktívne na ceste svätosti.
V tom čase, 20. januára, dostal počas meditácie v kaplnke kolégia vnuknutie založiť mariánske hnutie bojujúce za obrátenie celého sveta k Bohu skrze Nepoškvrnenú. Tento januárový deň bol i 75. výročím významného obrátenia Alfonza Ratisbone, tvrdého odporcu katolicizmu, ktorý sa po mystickom zážitku s Nepoškvrnenou dal pokrstiť a stal sa jezuitom. Kolbe, iste vedený Duchom Svätým, chcel reagovať na aktuálnu potrebu Cirkvi.
Rozhodol sa založiť Rytierstvo Nepoškvrnenej, združenie, do ktorého sa vstupuje aktom zasvätenia - úplného a absolútneho zverenia sa nepoškvrnenej Panne Márii - spojeným s osobným alebo spoločným obrátením.
Prvé stretnutie siedmich zakladateľov sa udialo v noci 16. októbra 1917 v jednej z izieb medzinárodného kolégia. Zasvätenie, ktoré vykonal mladý Kolbe s plnou vážnosťou, zrelo od tejto chvíle a sprevádzalo jeho život plný rytierskeho zápalu pre Božie kráľovstvo až do dňa jeho hrdinskej smrti v koncentračnom tábore.
28. marca roku 1919 na žiadosť arcibiskupa D. Jacqueta udelil pápež Benedikt XV. Rytierstvu Nepoškvrnenej zvláštne odpustky a svoje ústne pápežské požehnanie. Bratia medzičasom vypracovali štatúty M.I., ktoré 4. apríla 1919 písomne schválil páter Domenico Tavani, vikár minoritského rádu. Definitívne cirkevné schválenie podpísal 2. januára roku 1922 kardinál Pompilij, pápežský vikár pre mesto Rím. Pápež Pius XI. potvrdil tento fakt písomným dokumentom o štyri roky neskôr, keď hnutiu M.I. súvisiace so životom a dielom sv.
| Rok | Udalosť |
| 1917, 16. októbra | Maximilián M. Kolbe založil Rytierstvo Nepoškvrnenej. |
| 1919, 28. apríla | Pápež Benedikt XV. udelil Rytierstvu Nepoškvrnenej zvláštne odpustky a požehnanie. |
| 1922, január | Maximilián M. Kolbe získal definitívne cirkevné schválenie pre Rytierstvo Nepoškvrnenej. |
tags:
#rehola #rodiny #neposkvrnenej