Písmo sv. zaujíma jedinečné miesto v kultúrnych dejinách ľudstva. Nie je preháňaním, že je preto od najstarších dôb preložená do všetkých svetových jazykov. Pre nás kresťanov je Písmo sv. nadprirodzeného pôvodu, lebo veríme, že jeho pôvodcom je sám Boh.
V tých spisoch spoluúčinkovali Duchom sv. vedení ľudia. Pôsobenie Ducha sv. vdýchnutie a keďže to robí sám Boh, mnohí tú vlastnosť sv. právom priznávané čestné označenie: Kniha kníh, t. j. najdôležitejšia kniha celého ľudského pokolenia.
Dejiny prekladov Biblie
Dejiny dávneho prekladu Písma sv. sú znakom vyššieho stupňa vyspelosti. Národy východu majú svoje slávne posvätné knihy. Mohamedovo náboženstvo má svoj Korán. No so svojím mravným a duchovným obsahom ani jedna z týchto kníh sa nemôže porovnať s Bibliou, pre kresťanský svet najvzácnejšou knihou.
Preto Cirkev dala prvé základy vzdelanosti nášmu národu. Sotva ktorý iný národ sa mohol v 9. storočí chváliť tým, že ich prví zvestovatelia viery, sv. Cyril a Metod, boli zakladateľmi slovanskej vzdelanosti a písomníctva. V staroslovanskom preklade Biblie mali obaja svätí bratia svoj vlastný podiel. Sv. Cyril preložil apoštolár a žalmy. Sv. Metod toto dôležité kultúrne dielo aj dokončil.
Je potrebné myslieť na okolnosť, že staroslovanský preklad Písma sv. akiste mal veľký vplyv. Vidíme stopy staročeského prekladu v t. zv. viedenských glosách Jagičových. Sú to okrajové a medziriadkové glosy, t. stopami, iné zas české, do latinskej Biblie vpísané asi koncom 11. storočia. Nový zákon český vydali r. 1475. V 16. storočí je temer zlatou dobou tlačených biblií českých.
Významné české Biblie
- Biblia Benátska: Otvára české biblie zo 16. storočia. Jej tlač je výborná.
- Biblia Kralická: S prekladom Bratskej Jednoty, r. 1613. Bola od mnohých precenená, čím autoritu latinskej Vulgáty značne poškodil.
Juraj Palkovič, prof. evanj. začiatku 19. storočia vydajú slovenskí evanjelici svoju bibliu, ktorú pod tlač usopriadal bratislavský Juraj Palkovič r. 1808.
Biblia a Cirkev
Pre väčšinu kresťanov v Severnej Amerike je Biblia v skutočnosti jediným vyjadrením Tradície, ktoré akceptujú ako definitívne. Biblia bola napísaná pod inšpiráciou Svätého Ducha v spoločenstve veriacich, Cirkvi, a prostredníctvom neho, a opisuje jej rastúce uvedomovanie si Boha, ktorí pôsobí v živote spoločenstva veriacich.
Preto je to denník Cirkvi a len Cirkev mu môže správne porozumieť. Prístup klaňania sa Biblii robí z Biblie takmer tabuľu ouija. Cirkev vníma určité biblické predpisy alebo chápania ako predstavujúce Božiu vôľu pre dočasné alebo prechodné etapy v živote jeho ľudu.
Boh začal svoje dielo zasahovania do našich dejín sebazjavovaním. Tí, ktorí zažili jeho prítomnosť, rozprávali o jeho konaní svojim potomkom. Po celý čas Boh inšpiroval ľudí, aby pokračovali v rozprávaní tohto príbehu, takže Boh je vnímaný nielen ako zdroj Zjavenia, ale aj ako sila jeho pokračovania a uchovávania.
Nakoniec niektorí ľudia, ktorí vedeli písať, začali tieto príbehy spracúvať do literatúry, opäť pod vplyvom Svätého Ducha. Boh je skutočným autorom Biblie. Bez toho, aby narušil prirodzený spôsob, akým takáto literatúra vzniká, Boh zorganizoval tento proces s osobitnou vitalitou, aby sa zaoberal niektorými z najdôležitejších prvkov života.
Ako čítať Bibliu
Keď prichádzame ako veriaci do Cirkvi, aby sme skúmali Sväté písmo, aby sme hľadali Pánovo slovo pre nás, prichádzame vo viere. Veríme, že ten istý Duch, ktorý inšpiroval napísanie týchto kníh a bol prítomný pri ich upravovaní a pri tom, ako Cirkev rozlišovala, ktoré knihy sú a ktoré nie sú od Boha, že ten istý Duch hovorí k nám prostredníctvom tohto prvku posvätnej Tradície.
Keďže veríme, že Sväté písmo je prostriedkom, ktorým v nás pôsobí Duch, môžeme oprávnene povedať, že Boh k nám osobne hovorí na stránkach Biblie. Ako človek zaobchádza so Svätým písmom ako Božím slovom? Prvým krokom je uvedomiť si, že Sväté písmo má byť našim každodenným chlebom.
Začiatočníkom sa vo všeobecnosti odporúča začať s Novým zákonom a najmä s jedným z evanjelií. Spôsob, akým čítame, rozhoduje o plodnosti čítania v našom živote. Začnite tým, že sa postavíte do Božej prítomnosti a budete zvolávať vedenie Toho, ktorého je slovo.
Každý človek, ktorý seriózne číta Sväté písmo, by mal napríklad do istej miery rozumieť každému typu literatúry v Biblii, aby mohol lepšie pochopiť Božie zámery v Biblii. Našou zásadou pri štúdiu akéhokoľvek vyjadrenia posvätnej Tradície Cirkvi je to, že Duch, ktorý pôsobil pri ich formovaní, stále pôsobí v Cirkvi.
Biblia a jej rôzne interpretácie
Biblia je najčítanejšia a aj najprekladanejšia kniha na svete. Mnohé cirkvi a spoločenstvá sa však snažia túto knihu vyhlásiť za Božie Slovo, lebo na vlastných vysvetleniach Biblie, a to často iba na textoch vytrhnutých z kontextu, postavili svoju vieru. Dôkazom, že asi texty v Biblii pochopili nesprávne a prekrútili ich význam, je to, že dnes je na svete stovky kresťanských náboženstiev, cirkví a spoločenstiev, ktoré sa líšia práve tým, ako Bibliu vysvetľujú.
Biblia dnes existuje vo viacerých verziách, ktoré sa dosť značne líšia a neraz si aj protirečia. Mnohí zástanci tvrdia, že Biblia je komplet celá inšpirovaná Bohom. Autentické správy o Ježišovom živote začali spisovať Ježišovi učeníci až po dlhých rokoch po Jeho smrti s úmyslom uchovať Ježišove slová aj pre ďalšie generácie, lebo už v tej dobe bolo mnoho Ježišových slov prekrútených, nesprávne pochopených a bolo pridaných veľa vymyslených, fascinujúcich príbehov, ktoré sa nikdy nestali.
Dve najstaršie verzie Biblie, napísané na pergamene z kože. Texty sa líšia na viac ako 3000 miestach a Biblie majú aj rozdieľný kánon (usporiadanie kapitol). Biblia bola zostavená až v roku 325, keď touto úlohou poveril cisár Konštantín veľký (272-337) svojho biografa. Biblia prešla ešte ďalšími úpravami. Počet verzií, v ktorých sa Biblia predáva, je však nepopierateľným dôkazom, že Biblia zmenená bola.
Človeku je hovorené, že Biblia je Božie slovo, a on potom verí, že všetko v Biblii je Pravda. Ak čítajú pozornejšie, prídu na to, že Biblia obsahuje aj výroky, ktoré si protirečia. Biblia obsahuje aj mnoho rád a upozornení, ktoré boli dané konkrétnym osobám.
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu.
Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. S náležitou úctou voči týmto principiálnym úvahám navrhujeme niekoľko prvých praktických aplikácií v rôznych podstatných oblastiach života Cirkvi, aby sa medzi katolíkmi a ich židovskými bratmi zaviedli či rozvinuli zdravé vzťahy.
Dialóg predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Treba sa usilovať lepšie pochopiť všetko, čo si v Starom zákone zachováva svoju trvalú hodnotu. Povzbudzujeme kompetentné osoby, aby nielen viedli medzi sebou priateľské rozhovory, ale sa aj stretávali a spoločne študovali rôzne problémy súvisiace so základným zmýšľaním judaizmu a kresťanstva.
Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je charakteristická práve tak pre židovskú, ako aj pre kresťanskú liturgiu.
