Gregoriánsky kalendár a história Vianoc

Vianoce 24. a 25. decembra slávia na celom svete už dve miliardy kresťanov.

Vianoce patria medzi najvýznamnejšie sviatky a takmer dve miliardy kresťanov vo svete ich oslávia v najbližších dňoch. Slovo Vianoce pochádza z rakúskeho slova Weihnacht, čiže svätá noc.

Narodenie Ježiša znamená podľa kresťanského chápania vtelenie Boha, jeho vstup do dejín ľudí, ktorým daroval spásu. Nekonečný Boh sa stal "maličkým" a v Ježišovi sa stal jedným z nás. Vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu.

Podľa evanjelistu Lukáša dostali správu o narodení mesiáša od anjelov najprv pastieri.

Kedy presne sa Ježiš Kristus pred zhruba 2000 rokmi narodil, nie je známe. Nezávisle od toho, že pápežský dvorný sekretár Dionysius Philocalus, ktorý v roku 354 prvý raz počítal roky po Kristovi, a neskôr aj skýtsky mních Dionysius Exiguus († cca 550) sa prepočítali 2-7 rokov, resp. presného roku jeho narodenia, ale aj dňa a mesiaca.

V meste Betleheme vzdialenom osem kilometrov južne od Jeruzalema stojí od 4. storočia Bazilika Narodenia Pána, jedna z najvýraznejších chrámových stavieb Konštantína Veľkého.

25. decembra cirkev ustálila deň narodenia Ježiška. Slávenie Narodenia Ježiša dňa 25. decembra je po prvý raz historicky podložené v Ríme v roku 336. Pritom sa spočiatku slávil aj sviatok klaňania sa Troch kráľov, ktorý neskôr preložili na 6. január.

Niektorí historici vychádzajú z toho, že cirkev tento termín zvolila vedome, aby dala nový význam pohanskému sviatku narodenia neporaziteľného boha slnka, ktorí zaviedli rímski cisári v roku 274.

Podľa jednej hypotézy sa tento termín vypočítal od 25. marca - dňa počatia Ježiša. Gabriela zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou.

Zástancovia "výpočtovej hypotézy" sa však domnievajú, že termín sa vypočítal od 25. marca - dňa počatia Ježiša.

Sviatok Vianoc vznikol v Ríme. V antickom Ríme totiž bolo zvykom sláviť narodeniny veľkých osobností. Pravda, mnohokrát sa nepoznal presný deň narodenia týchto osobností, preto sa vybral nejaký významný deň, ako symbolický pre narodeniny. Keďže nebol známy ani deň Kristovho narodenia, kresťania si zvolili deň 25. decembra, deň zimného slnovratu, ktorý sa veľmi hodil na oslavu narodenia Krista, ktorý je tým pravým „svetlom sveta“ (Jn 8,12) a „Slnkom spravodlivosti“ (Mal 4, 2). A tak rímski kresťania začali preukazovať božskú úctu Kristovi v tento deň a na tom mieste (vatikánsky vŕšok), kde sa predtým preukazovala božská úcta slnku. Takto sa naznačilo víťazstvo Krista nad pohanstvom. No zároveň sa týmto sviatkom dokumentovalo učenie Cirkvi o Kristovom božstve proti vtedajším bludárom ariánom, ktorí popierali Kristovo božstvo a tvrdili, že je Božím synom len v nevlastnom zmysle ako človek.

Sviatok Narodenia Pána sa z Ríma rýchlo rozšíril po kresťanskom svete a v 4. stor. ho slávili aj na Východe, hoci tam predtým slávili sviatok Zjavenia Pána (Epifánia), čo malo tiež vianočný obsah. A tak ako Východ prijal sviatok Narodenia Pána, tak zasa Západ v 4. stor. prijal Východný sviatok Zjavenia Pána. No kým na Západe hlavným obsahom sviatku Narodenia Pária bolo Kristovo narodenie a poklona pastierov a 6. januára poklona mudrcov, na Východe bol sviatok Zjavenia Pána aj oslavou narodenia Pána, poklony mudrcov a krstu Krista Pána.

Dnes je vo východných liturgiách deň Zjavenia Pána väčšinou ako deň Krstu Krista Pána, kým Ježišovo narodenie a poklona mudrcov sa slávia na deň Narodenia Pána (25. decembra), pravda, podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú na Východe.

V protiklade k veľmi rozšírenému názoru, že Pravoslávna cirkev nepozná osobitný sviatok Narodenia Pána, lebo ho slávi ako sviatok Zjavenia Pána 6. januára, všetky východné cirkvi s výnimkou Arménskej apoštolskej cirkvi už od 4. storočia slávia spoločne s cirkvami Západu 25. decembra sviatok Kristovho narodenia, ktorý východné cirkvi kedysi skutočne slávili na sviatok Zjavenia Pána. sa na Východe spolu s inými "zjaveniami Pána" 6. januára. polovici 4. 25. decembra.

Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, zatiaľ čo iná časť pravoslávnych cirkví sa rozhodla pre 25. december podľa juliánskeho kalendára - to zodpovedá 6.januáru. juliánskeho kalendára 6. a 7.januára.

Na základe rôznych tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v iných termínoch.

Vianočné obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána a končí sa sviatkom Krstu Krista Pána, ktorý pripadá na nedeľu po Zjavení Pána.

Slávnosť Narodenia Pána má aj vigíliovú omšu (večer 24. decembra). Štedrý deň už nemá stredovekú náplň pokánia, už nie je v tento deň prikázaný pôst omša (večerná - vigíliová) je v bielom s Glóriou a Krédom a s vianočnou prefáciou. Táto omša už platí za sviatočnú. Potom sú tri tradičné omše: polnočná čiže v noci, na úsvite (pastierska) a cez deň (slávnostná). Polnočná bola zavedená v polovici 5. stor. a začala sa sláviť v bazilike Santa Maria Maggiore (v tomto chráme sú relikvie z betlehemských jasličiek). Pri omši na úsvite bola aj spomienka na svätil Anastáziu. Najslávnejšia a najstaršia omša bola cez deň a až do 12. stor. sa slávila v Bazilike svätého Petra. Potom sa slávila v Santa Maria Maggiore.

Vianoce majú aj oktávu čiže osemdňovú slávnosť. Vznikla v 6. stor. Dovtedy už boli v týchto dňoch tieto sviatky: Svätého Štefana, prvého mučeníka (26. Ôsmy deň bol mariánsky, slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Toto dávne usporiadanie prevzala aj obnovená liturgia r. 1970. Dni 29. - 30. decembra sú dni vo vianočnej oktáve a stoja na stupni sviatku s Glóriou. Novým prvkom v obnovenej liturgii je, že v nedeľu po Narodení Pána sa slávi sviatok Svätej rodiny, ktorý sa predtým slávil v nedeľu po Zjavení Pána. Ak po Narodení Pána niet nedele, tak sa sviatok slávi 30. Ako spomienka sa pridávajú ku dňu 29. decembra spomienka svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka, a ku dňu 31. decembra spomienka svätého Silvestra, pápeža. Do Vianočného obdobia patria aj dni po oktáve Narodenia Pána: 6. januára je slávnosť Zjavenia Pána, prikázaný sviatok, a v nedeľu po tomto sviatku je sviatok Krstu Krista Pána. Nedeľa pripadajúca na dni medzi 2. a 5. januárom je Druhá nedeľa po Narodení Pána. Od r. 2000 je 3.

Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.

Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam. Rimania napríklad datovali svoj kalendár „ab urbe condita“ - od založenia Ríma (753 pred Kr.), Gréci po olympijských hrách (začiatok 776 pred Kr.), Židia od 10. storočia pred Kr. Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kr.

Významným medzníkom vo vývoji kalendára bolo zavedenie reformy samotným Júliom Cézarom v roku 45 pred našim letopočtom. S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. Zaviedol kalendár s 365,25 dňami, v ktorom každý štvrtý rok je priestupný a má 366 dní. Tento kalendár poznáme a rozlišujeme ako Juliánsky kalendár. Na svoju dobu bol nesmierne presný, počítal so zimným a letným slnovratom ako bodom, ktorý je nutné chápať ako ohraničenie roka tak, ako mnohé iné kalendáre, no čo je hlavné bol kalendárom prežívajúcim bez zmien počas stredoveku a niekde sa používa dodnes.

Gregoriánsky kalendár má aj iný názov, trochu rozšírený, ktorý znie „Juliánsky kalendár s kresťanským letopočtom s gregoriánskou korekciou prestupnosti“. Tento názov má preto, že pápež Gregor XIII., ktorý dal pôvodný Juliánsky kalendár opraviť, nebol autorom kalendára, ale len drobnej úpravy. Stalo sa tak v roku 1582a úprava to bola nevyhnutná. Aby sedeli všetky dni v rámci roka a ročných období, bolo nutné vytvoriť korekciu, ktorá mala zabrániť odchýlke. Vytvorili tak pravidlo, že rok je priestupný len vtedy, ak je deliteľný číslom 4. To znamená rok 1996, 2004, 2008, 2012 - ale výnimku tvoria roky, ktoré sú deliteľné číslom 400 (1600, 2000, 2400, 2800).

Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi). Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.

Podarilo sa to individuálnym rozhodnutím až pápežovi Gregorovi XIII. (1572 - 1585), ktorý s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia († 1612) uskutočnil reformu kalendára a do jeho doby nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15. Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4). V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400.

Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku.

Rozdiel je viditeľný v rozdielnych oslavách Vianoc, čo je prvý rozdiel viditeľný pre bežného človeka a napríklad na Slovensku tiež opakovane medializovaná udalosť. Juliánsky kalendár je dodnes dodržiavaný ako cirkevný kalendár pre cirkevné sviatky v kultúrach na východnom Slovensku, na Ukrajine a v Rusku. Odchýlka Gregoriánskeho kalendára oproti astronomickým podmienkam a realite je „mimo“ len jediný deň za celých 3300 rokov. Naopak juliánsky kalendár sa oproti astronomickým podmienkam vychyľuje o 1 deň už každých 127 rokov. Gregoriánsky kalendár tiež počítal s takzvaným tropickým rokom, ktorého hodnota je 365,242 192 129 dní.

Zavádzanie tohto kalendára prebiehalo v rôznych krajinách v rôznom období. Snahy boli už počas stredoveku, no protestantská viera a východný obrat sa myšlienke zavedenia nového počítania stránili, rovnako ako doboví astronómovia. V Anglicku napríklad tak dlho odkladali prestup na gregoriánsky kalendár, že sa k tomu odhodlali až v roku 1752. Vtedy už bol rozdiel výrazný. Aj preto boli nútení preskočiť po 2. septembri rovno na 14. septembra. Anglické kráľovstvo skrátka nikdy nezažilo obdobie od 3. septembra do 13.

Rusíni sú ako etnikum na Slovensku svojím spôsobom unikát. Používajú iné písmo než latinské, cyriliku. Staroslovienčina, prvý spisovný jazyk Slovanov pochádzajúci z 9. storočia, je prítomná i v obradoch gréckokatolíckeho i pravoslávneho náboženstva, ktoré sú prevažujúcim vierovyznaním rusínskeho etnika. Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia. Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár. Z praktických dôvodov, napríklad pre školské prázdniny.

V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese. Potvrdil to hovorca Ľubomír Petrík za Prešovskú archieparchiu, ktorá spravuje 163 farností. Z farností a obcí v Košickej eparchii sa už Juliánskym kalendárom neriadi žiadna. Podľa jej hovorcu Michala Hospodára poslednou obcou, ktorá sa pridŕžala januárového termínu, ale nedávno tiež prešla na nový štýl, bol Ruský Hrabovec v okrese Sobrance. Spolu s východnou pascháliou je kanonickým kalendárom Prešovskej pravoslávnej eparchie.

Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení (na „Sjatyj večur“) začínali prvé obrady. Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy. Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia a na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody. „K úvodu večere patrilo aj umytie v potoku. Všetci sme šli k ´prorubu´, ktorý otec predtým vysekal v ľade, umyli sa a mama priniesla v kanvici vodu a za hrsť piesku z potoka aj domov. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny,“ spomína rusínsky spisovateľ Vasiľ Choma, ktorý vyrástol v dedine Miková. Mnohí Rusíni, aj v mestách, istú podobu tohto zvyku ani dnes nestratili - pred večerou sa každý umyje len studenou vodou, hoci z vodovodu. Samotnú večeru začínal pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“.

Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče. „Po večeri otec na jednom mieste v izbe rozložil slamený snop ako symbol, že Ježiško sa narodil v Betleheme na slame. spomienkach Vasiľ Choma. Po večeri chodievajú v rusínskych dedinách aj dnes od domu k domu koledníci. Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu.

Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce, „Roždestvo Christovo“, slávnostným spôsobom tri dni.

• 1. deň: Roždestvo Christovo.
• 2. deň: Sobor presvjatoj Bohodrodici.
• 3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana.

Všepravoslávny koncil na Kréte v júni 2016 musel stiahnuť túto problematiku z programu - a pritom táto téma bola pred necelými sto rokmi jednou z najhorúcejších tém na zvolanie práve tohto koncilu. Veľké ukrajinské cirkvi - dve pravoslávne cirkvi a gréckokatolícka cirkev - sa dlhý čas nezaoberali otázkou kalendára výslovne. Pri regulácii sviatkov sa civilný kalendár orientoval na cirkevné ponuky väčšinových cirkví. Tak ako v mnohých prevažne pravoslávnych krajinách, problémy vznikali predovšetkým tam, kde vzhľadom na rozdielne kalendáre medzikonfesijné manželstvá a rodiny museli vyjednávať o významných sviatkoch - Vianoce 25. decembra alebo 7. U veriacich ľudí sa to týka aj rozdielnych pôstnych období, ktoré sa prelínajú so sviatkami podľa druhého kalendára.

To sa zmenilo s ruskou útočnou vojnou. Už v roku 2015 politickí aktéri požadovali prechod ukrajinských cirkví na gregoriánsky kalendár. Vtedajší tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexandr Turčynov povzbudzoval: „Nie je už načase, aby aj Ukrajina prešla na slávenie Vianoc 25. V roku 2017 sa vláda rozhodla, že dodatočne k 7. januáru zavedie aj 25. december ako deň pracovného pokoja. Ukrajinské cirkvi byzantskej tradície sa však neriadili týmto politickým rozhodnutím. Odsúdili tento krok ako čisto politicky motivovaný, ktorý v rozpore so zámerom spoločnosť nezjednotí, ale skôr rozdelí. Tento konsenzus pretrvával aj po uznaní Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá bola v roku 2019 vyhlásená za autokefálnu, a po rozsiahlej invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Toto sa udialo na pozadí rastúceho politického a spoločenského tlaku na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá bola do roku 2022 súčasťou Moskovského patriarchátu. Ukrajinský štát odňal tejto cirkvi významnú Kyjevskú lavru. Čoraz viac sa dostávali do popredia ako meradlo národnej identity náboženské symboly. Nezávislá Pravoslávna cirkev Ukrajiny už v roku 2022 dala svojim farnostiam na výber, či budú Vianoce sláviť podľa starého/juliánskeho alebo nového/novojuliánskeho dátumu. V lete 2023 biskupský synod tejto cirkvi definitívne rozhodol o prechode na nový kalendár od začiatku nového cirkevného roka 1. Predtým sa už aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev rozhodla pre tento prechod. Napriek svojmu spoločenstvu s Rímskokatolíckou cirkvou sa z dôvodov identity dlhý čas držala starého kalendára. Pri juliánskom kalendári zostáva Ukrajinská pravoslávna cirkev, avšak aj tá časť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá tento prechod považuje za nežiaducu modernizáciu a prispôsobenie sa latinskému Západu.

A tak pre túto chvíľu musíme konštatovať, že táto zmena nepriniesla väčšiu jednotu ukrajinských cirkví. Aj najnovší prieskum Razumkovho centra o sviatkoch ukazuje veľmi zmiešaný obraz, podľa ktorého štvrtina kresťanského obyvateľstva naďalej slávi podľa starého kalendára a štvrtina to robí v závislosti od okolností. V situácii veľkého spoločenského tlaku na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev pre jej naďalej nevyjasnené vzťahy s Moskovským patriarchátom táto politizácia náboženských symbolov rýchlo vedie k zostreným predsudkom voči veriacim. Existuje nebezpečenstvo, že návšteva bohoslužby pri príležitosti Vianoc 7. Keď sa prechod na nový kalendár zdôrazňuje ako rozlúčka s Ruskom, ignoruje sa tým skutočnosť, že aj iné pravoslávne cirkvi v Európe zostávajú pri starom kalendári a, mimochodom, aj pri cirkevnoslovanskom liturgickom jazyku. So zreteľom na tieto teologické diskusie má Ukrajina šancu ctiť a chrániť rozmanitosť rôznych cirkevných kalendárov ako normálnu - európsku - spoločenskú rozmanitosť.

Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (= pohyblivého a nepohyblivého) používanie tohto zmiešaného kalendára vedie k niektorým kuriozitám. Od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok - v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha - je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún). V roku 2002 napríklad Apoštolský pôst podľa Juliánskeho kalendára trval od 1. do 11. Spoločný kalendár nie je len otázkou vierohodnosti pravoslávnej, resp. kresťanskej identity, ale aj pastorácie.

tags: #gregoriansky #kalendar #vianoce