Zobrať si niekoho, kto v jednej z najdôležitejších otázok života nie je rovnaký, je zaiste riskantné. Ak je človek presvedčený o svojej viere v Boha a je verný svojej Cirkvi, tak zrejme je najideálnejšie, ak to aj druhá polovica berie takisto.
Lenže v živote sa stáva, že si niekto nájde partnera iného vierovyznania či dokonca bez vyznania. Zaľúbenosť po čase pominie a mladí (rozličného vierovyznania) sa seriózne začnú zaoberať otázkami, v akom kostole má byť svadba (ak nie sú z jednej cirkvi), ako budú žiť, či budú ozaj s takým odlišným partnerom šťastní a či im nejednota vo viere nespôsobí vážne problémy. Potom sa možno zamiešajú do všetkého aj rodičia či príbuzní a problém môže byť na svete.
Nie zriedka sa stretávame s otázkou, ako je to s manželstvom medzi katolíkmi a nepokrstenými alebo medzi katolíkmi a členmi iných kresťanských cirkví. Čo na to hovorí kánonické právo?
Podmienky pre sobáš katolíka s nekatolíkom
Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom.
„Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík.
Medzi veriacimi sa objavujú mylné názory, že ak sa sobáši katolík a nepokrstený, vtedy je to sviatosť len pre katolícku stránku. Ján Duda objasňuje, že toto nie je pravda - buď je manželstvo sviatostné pre oboch, alebo ani pre jedného.
Iná situácia nastáva, ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný. Ide napríklad o Evanjelickú cirkev augsburského vyznania alebo pravoslávnych.
Kým manželstvo katolíka s evanjelickou stránkou si pre platnosť vyžaduje, aby manželstvo uzavierali v Katolíckej cirkvi, v druhom prípade sa uzavieranie manželstva v Katolíckej cirkvi vyžaduje nie pre platnosť, ale dovolenosť. Ale v obidvoch prípadoch ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné.
Sviatostné vs. nesviatostné manželstvo
Ján Duda vysvetľuje, že sviatostné manželstvo je pre Katolícku cirkev nerozlučiteľné. V nesviatostnom manželstve sa manželia ochudobňujú o milosť, ktorá vyplýva zo sviatosti.
„Ale teoreticky si nedovolím tvrdiť, že Božia milosť je viazaná iba na sviatosť a že Boh aj mimo sviatostí nemôže udeliť svoju milosť.“
Ak by sa nesviatostné manželstvo rozpadlo, za určitých presne stanovených podmienok môže pápež takéto manželstvo rozlúčiť. Nerozlučiteľné je iba sviatostné manželstvo medzi dvoma platne pokrstenými z pohľadu Katolíckej cirkvi. Nemusí ísť o dvoch katolíkov.
Čo je to dišpenz?
Ak si katolíčka berie kresťana nekatolíka, hovoríme o miešanom manželstve, ktoré povoľuje miestny ordinár. Ak sa chce zosobášiť katolík s nepokrstenou, hovoríme o manželskej prekážke rozdielneho náboženstva, ktoré dišpenzuje miestny ordinár.
O povolenie alebo dišpenz svojho diecézneho biskupa alebo ordinára žiada zväčša farár, kde sa manželstvo uzatvára. „K žiadosti sa má priložiť dokument, kde sa katolícka stránka zaväzuje, že urobí všetko pre to, aby deti boli vychovávané v katolíckej viere. A nekatolícka stránka potvrdzuje, že o tomto záväzku vie,“ vysvetľuje Paľovčík.
Podľa Jána Dudu sa neraz stáva, že farár aj od nekatolíckej strany žiada, aby podpísala, že bude súhlasiť s výchovou detí v katolíckej viere. Nekatolícka stránka však len podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky.
„Niektorí farári to neodlišujú, myslia si, že tým, že sa nekatolícka stránka k niečomu zaväzuje, niečo zabezpečujú. My však nemôžeme zaväzovať k niečomu človeka iného vyznania, napríklad evanjelikov, ale robí sa to,“ konštatuje profesor Duda.
Ak to zhrnieme, podľa cirkevného práva je potrebný dišpenz, ak ide o sobáš medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom, ktorého krst uznáva aj Katolícka cirkev, rovnako ako medzi katolíkom a nepokrsteným.
No v prvom prípade, ak by dišpenz nebol, manželstvo je platné, ale nedovolené, kým v druhom prípade by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi neplatné, teda ani nevzniklo. Ak by kňaz takto niekoho sobášil bez súhlasu biskupa, ten ho môže za to potrestať.
Podľa Kódexu kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (CIC): „Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v Katolíckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá, druhá však patrí do cirkvi alebo cirkevného spoločenstva, ktoré nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, je bez výslovného dovolenia kompetentnej autority zakázané.“ (Kán. Miestny ordinár má preto na základe zistenia buď udeliť, alebo neudeliť povolenie k sobášu. Ide hlavne o podmienky, v ktorých katolícka stránka vyhlasuje, že je pripravená odstrániť nebezpečenstvá odpadnutia od viery a má sa snažiť, aby boli všetky deti pokrstené a vychované v Katolíckej cirkvi.
Druhá stránka sa má oboznámiť s prísľubmi katolíckej stránky a byť si ich vedomá. Obe stránky sa majú poučiť o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva. (porov. Kán. Kňazi či iní duchovní pastieri sa majú starať, aby katolíckej manželskej stránke a deťom nechýbala pomoc pri plnení záväzkov, a majú tiež pomáhať manželom upevňovať jednotu manželského a rodinného života. (porov. Kán.
Otec Peter Jakub je gréckokatolícky kňaz, ktorý pôsobí v Centre pre rodinu na Sigorde. Vysvetľuje, aké kombinácie manželstva s iným vierovyznaním existujú: „Je možné, že ho tvorí katolícka a nekatolícka stránka, čiže obaja sú veriaci. Napríklad gréckokatolík a pravoslávna alebo rímskokatolíčka a evanjelik. Ďalej je to tiež pár v rámci Katolíckej cirkvi - napríklad gréckokatolík a rímskokatolíčka.
Treťou možnosťou je manželstvo katolíckej stránky a neveriaceho človeka alebo nepokrsteného. Snúbenci, ak ide o katolíkov, by sa mali podľa otca Petra vopred pripraviť na to, ako budú praktizovať obrad - či podľa manželky, alebo podľa manžela -, kde budú chodiť do chrámu alebo do kostola.
„Ak budú mať deti, musia sa dohodnúť, v akom obrade príjmu sviatosti a aký obrad budú praktizovať. Ako sa budú doma spoločne modliť a ak pôjdu deti do školy, na aké náboženstvo ich prihlásia. Ak bude dieťa pokrstené ako gréckokatolík, potom pri krste prijme sviatosť myropomazania.
Otec Peter Jakub vo svojej praxi už stretol zmiešané manželské páry. Zo skúseností vie, že identita človeka, jeho náboženstvo, pôvod, je veľmi silný a netreba to podceňovať: „Prakticky sa snúbenci budú musieť dohodnúť aj na tom, ako budú mať vyzdobený dom, či nekresťanská stránka bude súhlasiť napríklad s krížikom na stene.
Snúbenci si podľa otca Petra Jakuba musia všetko vydiskutovať a dohodnúť sa na spoločnom rozhodnutí, ktoré budú musieť obhájiť pred svojimi rodičmi. Môže sa stať, že rodičia napríklad nekatolíckeho vyznania nebudú súhlasiť, aby ich syn „odišiel od ich viery“ ku katolíkom.
„Medzi snúbencami je bežné, že mnohí cúvnu. Prípady manželstiev s rozličným vierovyznaním sú rôzne. Otec Peter pozná také, v ktorom sa nekresťan zosobášil v katolíckom kostole s rímskokatolíčkou a dodnes s ňou chodí do kostola, večer je pri modlitbe s deťmi, aj keď sa nedal pokrstiť.
„Poznám aj také manželstvo, v ktorom sa muž, pôvodom moslim, dal po mnohých rokoch pokrstiť. V takýchto manželstvách vie aj o zlých skúsenostiach, keď muž nedovolil žene praktizovať jej náboženstvo, alebo bránil deťom, aby nechodili do katolíckeho chrámu.
Najväčšie riziko vidí otec Peter v tom, keď sa podcení voľba životného partnera a tiež keď sa zaujme liberálny postoj k náboženstvu partnera, napríklad slovami: „Boh je predsa jeden.“
Svadba v kostole
„V manželstve treba veľa komunikovať a hovoriť o svojich pocitoch, hľadať riešenia, nezatvrdnúť, vysvetľovať, poprípade vyhľadať odbornú pomoc.
Podľa cirkevných predstaviteľov je to veľmi zvláštne - katolícka a pravoslávna cirkev si totiž sobáše navzájom uznávajú. Sobáš v obidvoch cirkvách je nezvyklý.
"Pravoslávna cirkev má v otázke manželstva najbližšie ku katolíckej, pretože tiež uznáva nerozlučiteľnosť manželstva. Preto je pre katolíka pravoslávny sobáš platný.
"Rešpektujeme sobáše a krsty druhej cirkvi. Dvojitá svadba je teda istý zbytočný luxus," povedal pravoslávny teológ Cuper z Metropolitnej rady pravoslávnej cirkvi v Prešove.
Podmienkou pravoslávnych je, aby sobášil kňaz. V katolíckej cirkvi môže totiž sobášiť aj diakon.
Podľa Hrtúsa môžu byť problémom aj predchádzajúce manželstvá Alexandra Belousova. "Ak už bol niekto predtým platne sobášený v pravoslávnej cirkvi, nemôže byť sobášený v katolíckej," povedal.
Pravoslávna cirkev je jediná, ktorej sobáš pokladá katolícka cirkev za platný. Sobáš v evanjelickej alebo v inej protestantskej cirkvi nie je pre katolíka platný, rovnako ako sobáš moslimský či hinduistický.
Veriaci katolík, ktorý bol sobášený v inom kostole ako katolíckom, nemôže v katolíckej cirkvi pristupovať k sviatostiam, napríklad k svätému prijímaniu.
Sobáš v katolíckom kostole však pre nekatolíckeho partnera neznamená povinnosť dať sa prekrstiť na katolícku vieru, ako sa to často traduje.
Môže mať katolík platný sobáš v chráme inej cirkvi?
Odpoveď je áno, katolík môže uzavrieť platný sobáš aj v chráme inej cirkvi, ale manželstvo by malo byť uzavreté spôsobom predpísaným Katolíckou cirkvou.
„Katolícka stránka s nekatolíckou pokrstenou alebo nepokrstenou stránkou je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme, a to predpísanou formou. Udeliť povolenie sláviť manželstvo mimo chrámu má biskup, to platí pre oba obrady, teda východný aj západný,“ hovorí Peter Paľovčík.
Môže však nastať situácia, že katolík nemá veľmi na výber a musí pre nejaké okolnosti uzavrieť manželstvo v chráme nekatolíckej stránky, napríklad pre rodinné okolnosti. Môže sa stať, že rodičia nekatolíckej stránky by v prípade sobáša v katolíckom kostole so svadbou nesúhlasili alebo nekatolícka stránka je v príbuzenskom vzťahu s duchovným danej cirkvi či je silne angažovaná v spoločenstve svojej cirkvi.
„Vtedy sa žiada o udelenie dišpenzu od predpísanej formy. Zatiaľ čo v západnom obrade tento dišpenz udeľuje biskup, vo východnom je kompetentný udeliť tento dišpenz Apoštolský stolec,“ hovorí Paľovčík.
Ján Duda dodáva, že výnimkou je Pravoslávna cirkev, tam by bol sobáš bez dišpenzu platný, ale nedovolený. Čiže katolík by takto porušil cirkevné právo, ale sobáš by bol platný.
Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Platné, ale nedovolené by bolo v pravoslávnom chráme, keďže katolíci uznávajú, že sviatosti v Pravoslávnej cirkvi sú platné.
Pre takéhoto človeka podľa právnikov existuje riešenie, ktorým je sanácia. „Zjednodušene povedané, cez dekrét vydaný biskupom,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz Paľovčík.
Kňaz Duda na otázku, či sa v takom prípade nemôže zopakovať obrad napríklad v katolíckom chráme, odpovedá, že nie. „Cirkevné právo neumožňuje uzavrieť sobáš u katolíkov aj evanjelikov, nemôže sa opakovať alebo robiť duplicitne.“
Takisto nie je možné, aby pri vysluhovaní sviatosti manželstva bol katolícky kňaz a napríklad evanjelický farár a snúbenci si najprv vyslúžili manželstvo podľa jedného obradu a potom podľa druhého.
Pri sanácii manželstva sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.
Peter Paľovčík hovorí, že na to dáva odpoveď Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov v Direktóriu na vykonávanie princípov a noriem ekumenizmu z 25. marca 1993.
Dokument uvádza, že „pri plnení svojej úlohy odovzdávať katolícku vieru vlastným deťom katolícky rodič bude rešpektovať náboženskú slobodu a svedomie druhého rodiča a bude sa starať o zachovanie jednoty a stálosti manželského zväzku a rodinného spoločenstva.
Ak napriek všetkým snahám deti nie sú ani pokrstené, ani vychovávané v Katolíckej cirkvi, katolícky rodič nepadne pod cenzúru kánonického práva.
Predsa však zostáva jeho povinnosť odovzdávať vlastným deťom katolícku vieru. Táto požiadavka zostáva a môže prispieť k tomu, aby hral aktívnu úlohu pri vytváraní kresťanskej atmosféry v rodine a aby konal všetko možné slovom a príkladom s tým úmyslom, aby pomohol iným členom rodiny oceniť špecifické hodnoty katolíckej tradície. Všetko má zamerať na to, aby bol dobre poučený o svojej viere a bol schopný túto vieru v diskusii vysvetľovať iným.
Svadba v katolíckom kostole: Pravidlá a výnimky
Pre sobáš v katolíckom kostole sa očakáva, že obaja snúbenci sú pokrstení katolíci a sú pripravení prijať manželstvo ako sviatosť. V takom prípade je proces pomerne jednoduchý - stačí absolvovať predmanželskú prípravu a dohodnúť termín obradu.
Ak však jeden zo snúbencov nie je katolík, či už patrí k inému kresťanskému vierovyznaniu alebo je neveriaci, ide o tzv. zmiešaný sobáš. V tomto prípade je nutné požiadať o dišpenz, teda výnimku, ktorú udeľuje biskup.
Katolícky snúbenec sa zároveň musí zaviazať, že si svoju vieru zachová a bude sa snažiť deti z manželstva vychovávať vo viere. Neveriaci partner nie je povinný prijať katolícku vieru ani podstúpiť krst, no musí súhlasiť s formou katolíckeho sobáša a rešpektovať jeho duchovný rozmer.
Čo ak je jeden evanjelik a druhý katolík?
Zmiešaný sobáš medzi katolíkom a evanjelikom je možný, ale rovnako si vyžaduje dišpenz. V praxi to znamená, že snúbenci musia komunikovať s oboma cirkvami a dohodnúť sa na forme obradu. Sobáš sa môže uskutočniť v katolíckom alebo evanjelickom kostole - závisí to od dohody medzi partnermi a od súhlasu príslušných duchovných. Je dôležité, aby bol obrad rešpektovaný ako platný oboma stranami.
Katolícka cirkev neumožňuje sobáš dvoch neveriacich vo svojom chráme. Manželstvo je vnímané ako sviatosť medzi dvoma veriacimi, a preto je nevyhnutné, aby aspoň jeden zo snúbencov bol pokrstený katolík, ktorý si vieru zachováva a praktizuje. Pokiaľ obaja snúbenci nemajú vzťah k viere, cirkevný obrad nie je možný a odporúča sa civilná forma sobáša.
Svadba v evanjelickom kostole: Flexibilnejšie pravidlá
Evanjelická cirkev je voči zmiešaným manželstvám a neveriacim partnerom tradične otvorenejšia než katolícka cirkev. Vníma manželstvo ako dôležitý životný krok, no menej striktne trvá na rovnakom vierovyznaní oboch snúbencov. Dôraz sa kladie najmä na úprimnosť zámerov, vzájomný rešpekt a ochotu vytvárať manželský zväzok založený na dôvere, úcte a zodpovednosti.
Na uzavretie manželstva v evanjelickom kostole stačí, ak je aspoň jeden zo snúbencov evanjelikom, teda členom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Druhý partner môže byť katolík, patriť k inému kresťanskému vierovyznaniu, alebo byť aj neveriaci. Nevyžaduje sa, aby konvertoval alebo plne prijal evanjelickú vierouku, no očakáva sa rešpektovanie základných hodnôt a samotného významu cirkevného obradu.
Evanjelická cirkev umožňuje sobáš aj medzi evanjelikom a ateistom, pokiaľ si obaja snúbenci vážia kresťanské hodnoty a vnímajú manželstvo ako vážny, celoživotný záväzok. Kľúčová je úprimnosť, rešpekt a ochota zúčastniť sa na cirkevnom obrade so všetkou vážnosťou. Aj keď ateistický partner nie je nútený veriť, mal by pochopiť a prijať duchovný rámec sobáša.
Svadba v pravoslávnom chráme
Pravoslávna cirkev má v otázke manželstva najbližšie ku katolíckej, pretože tiež uznáva nerozlučiteľnosť manželstva. Preto je pre katolíka pravoslávny sobáš platný. Len čo niekto uzavrie sobáš v pravoslávnej cirkvi, už nemôže v katolíckej. Podmienkou pravoslávnych je, aby sobášil kňaz. V katolíckej cirkvi môže totiž sobášiť aj diakon. Pravoslávna cirkev je jediná, ktorej sobáš pokladá katolícka cirkev za platný. Sobáš v evanjelickej alebo v inej protestantskej cirkvi nie je pre katolíka platný, rovnako ako sobáš moslimský či hinduistický.
Ak sa katolík zosobáši bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Platné, ale nedovolené by bolo v pravoslávnom chráme, keďže katolíci uznávajú, že sviatosti v Pravoslávnej cirkvi sú platné.
Pravoslávny sobáš
Čo ak nechcem cirkevnú svadbu, ale chcem svadbu v kostole kvôli atmosfére?
Mnohé páry túžia po sobáši v kostole pre jeho symboliku, krásu a dôstojnosť - aj keď nie sú veriaci. Žiaľ, väčšina kresťanských cirkví neumožňuje cirkevný obrad len z estetických dôvodov. Nevesta a ženích by mali mať aspoň minimálny vzťah k viere, inak je vhodnejšou voľbou civilný sobáš s duchovnými prvkami napr. v kaplnke, v záhrade alebo na inom výnimočnom mieste.
Dokumenty nevyhnutné na cirkevný sobáš
Či sa vám to páči alebo nie, prípravy na svadbu v kostole nezahŕňajú len výber svadobných šiat a kvetov, ale tiež aj veľa papierovania.
Dokumenty ste povinní predložiť na matričnom úrade aspoň 7 dní pred sobášom. Po úradnom overení vám žiadosť potvrdia a následne je potrebné ju zaniesť na farský úrad.
Doklady pre farský úrad:
- žiadosť o uzavretie manželstva (predpísané tlačivo, ktoré potvrdíte na matrike)
- potvrdenie o absolvovaní cirkevných sviatostí - krst, prvé sväté prijímanie a birmovka alebo iné sviatosti, ktoré si vyžaduje daná cirkev (v prípade, že ste uvedené sviatosti absolvovali v kostole, v ktorom plánujete uzavrieť manželstvo, táto povinnosť automaticky odpadá)
- údaje o svedkoch: meno, priezvisko, adresa a rodné číslo (u cudzincov sa namiesto rodného čísla uvádza dátum a miesto narodenia)
Doklady pre matričný úrad:
- vyplnená žiadosť o uzavretie manželstva
- občianske preukazy
- rodné listy
- fotokópia úmrtného listu manžela/manželky (ak ide o vdovca/vdovu)
- sobášny list zaniknutého manželstva (v prípade, že je jeden zo snúbencov rozvedený alebo bolo jeho manželstvo vyhlásené za neplatné)
Svadobný obrad - Zuzka & Kamil
Aspoň sedem dní pred sobášom ste ako snúbenci povinní predložiť na matrike vypísanú žiadosť o uzavretie manželstva spolu so všetkými dokladmi a dokumentmi spomínanými vyššie. Po overení správnosti všetkých údajov vašu žiadosť úradne potvrdia a vy ju takto potvrdenú následne zanesiete na príslušný farský úrad.
Po svadobnom obrade sa vyhotoví zápisnica o uzavretí manželstva, ktorú je povinný orgán cirkvi, pred ktorým sa manželstvo uzavrelo (najčastejšie oddávajúci farár) doručiť na príslušnú matriku do troch pracovných dní. Asi týždeň po svadbe je možné vyzdvihnúť si na matrike sobášny list. S ním sa potom dostavíte na akékoľvek oddelenie dokladov Policajného zboru a požiadate o vydanie nového občianskeho preukazu.
Okrem vybavenia občianky vás, samozrejme, neminú ani ďalšie posvadobné povinnosti.
Termín a miesto cirkevného sobáša
Termín svadby si dohodnete s oddávajúcim kňazom, a to najneskôr tri mesiace pred plánovaným obradom. Miesto konania býva najčastejšie v domovskej farnosti jedného zo snúbencov.
Ak sa rozhodnete pre iné miesto, budete potrebovať povolenie od farára vo vašom bydlisku.
Priebeh svadby v kostole
Svadba v kostole trvá aj s omšou približne 90 minút. Obrad v kostole zväčša trvá okolo 90 minút.
Je možná aj skrátená verzia bez omše, ktorá sa praktikuje hlavne v prípade, keď je jeden zo snúbencov nepokrstený, inej viery alebo nepraktikujúci. Svätá omša je považovaná za spoločné a vznešené slávenie, preto by nebolo vhodné, aby bola pre niektorého zo snúbencov len „nevyhnutnou súčasťou“ obradu.
tags: #svadba #katolik #a #pravoslavny