Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku. Počiatky Gréckokatolíckej cirkvi siahajú do roku 1646, kedy 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode uznalo autoritu rímskeho pápeža Inocenta X. na sviatok sv. Juraja. Biskup Juraj Jakušič im výmenou za to povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom pred 378 rokmi vznikla v Užhorode Gréckokatolícka cirkev.
Užhorodská gréckokatolícka katedrála
Z histórie farnosti Falkušovce
Obec Falkušovce vznikla okolo 13. storočia ako sídlo na majetku zemana Falkuša. Od 13. do 17. storočia sa vyskytuje striedavo pod názvami Folkus, Falkos. V 14. až 17. storočí patrili Falkušovce zemanom z Budkoviec. Zo správy z roku 1700 je známe, že prvý chrám v tejto obci bol drevený. Súčasný chrám bol postavený z fundácie Andreja Kazinczyha a Baltazára Aiozdorfera v roku 1779 a je zasvätený sviatku nanebovstúpenia Pána. Je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka pod číslom 10254/0. V tom istom roku bola založená aj fara, taktiež drevená.
V obci bola v roku 1836 založená cirkevná škola. Tá sa prestavala na kamennú a dokončená bola v roku 1908 dp. Mikulášom Čudákym. V roku 1856 bola postavená kamenná fara, ktorá bola neskôr zbúraná. Nová farská budova bola dokončená v roku 1999. V roku 2002 bol posvätený nový chrám vo filiálnej obci Ložín, zasvätený bl. hieromučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi.
Chrám Nanebovstúpenia Pána vo Falkušovciach
Užhorodská únia a formovanie Gréckokatolíckej Cirkvi
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov.
Zamoščská Synoda a Jej Dôsledky
Prijatie Zamoščskej synody v roku 1726 bolo vrcholom týchto snáh. Táto synoda sa konala v poľskom meste Zamość a jej cieľom bolo postupne odstraňovať rozdiely medzi latinským a gréckym obradom. To viedlo k odstraňovaniu ikonostasov, zavádzaniu bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvaniu prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby. Všetci kňazi z celej eparchie museli postupne odsúhlasiť závery synody.
Dekanátne stretnutia, na ktoré boli kňazi pozvaní, poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal
Vizitácia Františka Barkóczyho a Upevnenie Postavenia Cirkvi
Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku pochádzajú z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý v roku 1749 navštívil Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu. Gréckokatolícka cirkev si upevnila svoje postavenie po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Územný rozsah Mukačevskej eparchie bol taký rozsiahly, že jej eparcha bol nútený rozdeliť územie na tri vikariáty: marmarošský, satmársky a košický.
Magistrát mesta Košice však nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu stal Prešov.
Prešovský Sobor a Obnova Cirkvi
Počas prvej a druhej svetovej vojny Gréckokatolícka cirkev nerušene sídlila v Prešove. V roku 1950 bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná a jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K obnove cirkvi došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Gréckokatolícke Matriky
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu vrátane matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach a Sukova, obe začínali v roku 1718. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených ako špecifikum gréckokatolíckych matrík.
Jazyk a Osud Matričných Kníh
Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Neskôr, na prelome 18. a 19. storočia, došlo k presunu k latinčine, ktorú v 40. rokoch 19. storočia vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch, v dôsledku Bachovho absolutizmu, mnoho kňazov zaznamenávalo matriku azbukou v ruštine. Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. storočia vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. storočia
Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Mnohé matričné knihy boli zničené počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, keďže množstvo gréckokatolíckych fár sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 a mohli byť ukryté veriacimi.
Matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827, sa javia ako nádej pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku.
Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1844
Matriky Gréckokatolíckych Farností
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad matrík gréckokatolíckych farností, ich stav zachovania a poznámky o prípadnej existencii chýbajúcich matrík:
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Tabuľka je len čiastočná, kompletný zoznam nájdete v pôvodnom zdroji.
Cirkevný Život v Komáranoch
V kontexte gréckokatolíckych farností je zaujímavý aj príklad obce Komárany. Prvá písomná zmienka o gréckokatolíckych veriacich v obci pochádza z rímskokatolíckej kanonickej vizitácie farnosti Soľ z 12. júla 1749. Predpokladá sa, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr, nadväzujúc na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska. Komárany patrili pod vranovský dištrikt, farnosť v Čičave a do tejto farnosti prináležia dodnes ako samostatná fília.
V 19. storočí sa viac ako 50 percent obyvateľstva hlásilo ku gréckokatolíkom. Najväčšiu ujmu utrpeli gréckokatolíci v období pôsobenia pravoslávnych kňazov, kedy mnohí veriaci dali deti krstiť v rímskokatolíckych kostoloch a aj iné kresťanské obrady vykonávali rímskokatolícki kňazi. Komáranski gréckokatolíci sa desiatky rokov pokúšali riešiť svoj problém neexistencie vlastného chrámu v obci. V roku 1995 začala stavba chrámu, ktorý bol 27. júla 1997 vysvätený a zasvätený sv. Anne.
Súčasnosť Obce Hlinné
Prvá písomná zmienka o obci Hlinné je z roku 1333. V 18. - 19. storočí sa obyvatelia zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. V rokoch 1890 - 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Po 2. svetovej vojne sa v obci navštevujú žiaci základnú školu 1. stupňa 1. - 4. ročníka. V obci sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, pravidelne sa pripravujú Obecné slávnosti sv. Juraja.
V obci sa nachádzajú dve spoločnosti: Greenform, s. r. o., Hlinné, Lykotex Slovakia, s. r. o.. V roku 2013 pri príležitosti sviatku Pamiatky zosnulých sa obec podieľala na výrobe smútočných vencov spoločne s 20 rómskymi ženami.
Gréckokatolícka cirkev má v Hlinnom dlhú a zložitú históriu, ktorá je úzko spätá s politickými a spoločenskými zmenami v regióne.
tags: #grekokatolicka #farnost #falkusovce