Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána (cerkev) je najstaršou pamiatkou na území obce Čičava pri Vranove nad Topľou. Nemáme presné správy, kedy vznikla čičavská farnosť, vieme, len, že kostol je veľmi starý.
Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána v Čičave
História chrámu
Je pravdepodobne oveľa starší, ako sú o ňom záznamy. Reštaurovaný bol r.1881, 1899 a 1926, potom po roku 1968. Michal Slivka z prešovského Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, spolu s J.Macákom a Františkom Markušom vykonali koncom roka 1974 prieskum v tomto chráme v súvislosti s náhlym poklesom podlahy.
Chrám je na vyvýšenej terase (155 metrov nad morom), ktorého najstaršia časť (loď so svätyňou) sa svojou pôdorysnou dispozíciou radí medzi malé dedinské románske kostolíky. Loď má rozmery 580 x 570 cm, pravouhlá svätyňa 410 x 370 cm. Pritom hrúbka muriva z pieskovcového lomového kameňa, kladeného na maltu, je 95 centimetrov. Pôvodne mal asi rovný strop, čomu nasvedčujú i trámové diery nad klenbou kostola (pod strechou).
Takéto románske kostolíky podľa severotalianskej predlohy (drevené stropy) začali stavať začiatkom 12.storočia po pripojení Zemplína k Uhorskému kráľovstvu. Keď kráľ Ladislav založil vo Veľkom Varadíne latinské biskupstvo tesne pred svojou smrťou (1092), pozval benátsku, florentskú a pádovskú stavebnú hutu, aby v Potisí začali stavať pre veľmožov v mestách a dedinách kostoly. Vtedy začala prvá vlna latinizácie v našich krajoch.
Na západnej strane bola neskôr pristavená masívna veža s rozšírenou ihlancovitou strechou, pred ktorú roku 1899 pristavili vchodovú časť (babiňec). Loď má dnes novšiu českú a pruskú klenbu. Svätyňa je tiež valene zaklenutá. Múry lode so svätyňou pochádzajú z 13. storočia, veža zo 14.-15.storočia.
V priestore poklesnutej dlažby lode kostola bola vybratá dlažba, pod ktorou sa rysujú dve hrobové jamy, najskôr stredoveké. Z roku 1713 pochádza zvon Kozma, ktorý uliala firma Jána Bugela zo Spišskej Novej Vsi (Iglov). Nápis na zvone: HAEC CAMPANA CZICZAV. FUSA IGLO DEI SUMPT. IOAN BUGEL ANNO 1713 (v preklade: TENTO ZVON JE ČIČAVSKÝ. ULIATY V IGLOVE NA SLÁVU BOŽIU. JÁN BUGEL ROKU 1713).
Druhý zvon, Damián, odviezli z Čičavy počas prvej svetovej vojny uhorskí honvédi, neroztavili ho a je vraj uložený v ktoromsi budapeštianskom múzeu. V kostole je drevený ikonostas, ktorý sa v zúčasnosti (rok 1998) rekonštruuje.
Farnosť a jej história
Uprostred dediny sa nachádza neveľký gréckokatolícky chrám - teda cerkev, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi a vedľa cintorín. V obci je fara, sídlo gréckokatolíckeho farského úradu s filiálkami Merník a Komárany (a v minulosti aj Nižný Kručov).
Je dosť možné, že v časoch bojov protestantov s katolíkmi mohli tu byť kalvíni. Roku 1749 žilo v Čičave 111 gréckokatolíkov, 9 rímskokatolíkov a 35 detí. V roku 1806 žilo v Čičave 190 gréckokatolíkov, 8 „hebrejov“ a žiadny rímskokatolík. Gréckokatolíci boli vždy chudobnejšou časťou obyvateľstva.
Gréckokatolícka cirkev bola úradne zakázaná v prvých rokoch komunistického režimu. Vtedajší čičavský farár, dekan Michal Ďurišin bol vysťahovaný z obce 8. decembra 1951 a odvtedy slúžila fara i cerkev pravoslávnej cirkvi. Čičavčania sa začas modlili na cintoríne a zomretých pochovávali bez kňaza. V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev obnovená. Plnej rehabilitácie sa dožila až po roku 1989. Niektorí z bývalých gréckokatolíkov už ostali natrvalo v lone rímskokatolíckej cirkvi.
Kultúrny život v obci
Roku 1929 sa pod vedením učiteľa Jozefa Capa odohralo prvé divadelné predstavenie miestnych ochotníkov. Tak vznikla tradícia každoročných divadelných predstavení. Ďalšou kultúrnou aktivitou bol folklórny súbor „Čičavčan“.
Významnou kultúrnou aktivitou v obci je činnosť Záujmového združenia na obnovu folklóru, ľudových tradícií a remesiel Kňahinka. Ustanovujúca schôdza záujmového združenia sa konala 24. 3. 2000. Sila tohto ZZ bola predovšetkým v jeho kolektívnom poňatí a súdržnosti. Za obdobie existencie sa v ZZ Kňaninka vystriedalo viacero členov - obyvateľov obce. Záujmové združenie Kňahinka rozšírila aj ľudovú hudbu, ktorá hrá v zložení: Kertis Radoslav, Čikot Juraj, Mgr.
Gréckokatolícka rómska misia
Gréckokatolícka rómska misia
Začiatky Gréckokatolíckej rómskej misie siahajú do roku 2005 do vranovského okresu. Tam prišiel na faru kňaz Mekel. Keď oslovil na hodine náboženstva rómskych chlapcov a navštívil ich rodinu, odvtedy čelil mnohým výzvam - prijať na faru v Hlinnom dvoch rómskych chlapcov, uveriť Božiemu prisľúbeniu, že Boh má pre neho dom v Čičave.
Okrem pastoračnej služby v teréne sa služba pre rómske komunity profesionalizuje aj po stránke inštitucionálnej a propagačnej. V roku 2017 začal vychádzať časopis - občasník Rómska Samária, ktorý má vypĺňať informačnú medzeru v popisovaní situácie Rómov a poukazovať na pozitívne veci, ktoré sa už teraz dejú s Rómami, keď sa medzi nimi ohlasuje Božie kráľovstvo.
V januári 2018 vznikla z iniciatívy o. Martina Mekela, +Róberta Neupauera, a ďalších osobností - Sieť angažovanej verejnosti pre rómske etnikum - SAVORE, čo v preklade znamená VŠETCI. Jej cieľom je sprevádzať a duchovnou službou podporovať ľudí pracujúcich s Rómami a podporovať ich spoluprácu na miestnej úrovni.
Pre širšie zastrešenie duchovnej služby Rómom žijúcim v komunitách v decembri 2019 kúpila GRM budovu bývalého internátu SOU Lesníckeho. Ku komplexu patrí aj kuchyňa a jedáleň a telocvičňa so zázemím. ubytovacie priestory pre pobytové aktivity.
V rokoch 2019 - 2020 vysielalo Rádio LUMEN v spolupráci s Umeleckým centrom F6 magazín Rómovia - misia možná. Reláciu moderovali mladí Rómovia Lukáš Goroľ a Veronika Ďuďová a bola vysielaná v 2-týždňových intervaloch. Spolu bolo odvysielaných 40 relácií.
V uplynulých troch rokoch sa Monika Frišničová z Gréckokatolíckej rómskej misie vo Vranove nad Topľou venovala ikonopisectvu nielen samotným písaním ikon, ale učila tomu aj rómske deti. V uplynulých dvoch rokoch zorganizovala niekoľko ikonopiseckých kurzov, počas ktorých deti premodlili a napísali niekoľko krásnych ikon. Spomedzi nich vyniká nádherná a veľká ikona pre českú farnosť v Těrlicku. Ikonu písal takmer dva roky nadaný rómsky ikonopisec Martin Červeňák (16 r.) z Jakuban.
Pri príležitosti sviatku Povýšenia svätého kríža sa v septembri v obci Čičava na mieste open air kaplnky uskutočnila odpustová slávnosť Gréckokatolíckeho formačného centra pre Rómov. Dobrú zvesť o kríži ako ceste spásy a záchrany človeka ohlásil miestny otec dekan Richard Harvilko.
V auguste sme v Gréckokatolíckom formačnom centre v Čičave uskutočnili malý tábor - „prespávačku“ pre dievčatá od 8 do 11 rokov. Témou 2-dňového tábora bolo: Vitaj v Otcovom dome. Dievčatá mali spoločnú sv. liturgiu, tvorivé dielne, spoločné chvály a adoráciu moderovanú o. Jánom Dvorščákom.
Predposlednú júnovú nedeľu sa v Gréckokatolíckom formačnom centre pre Rómov v Čičave konal Deň rodiny. Otvorilo ho spoločné slávenie sv. liturgie. Otec Michal Fedin so svojimi pomocníkmi pre deti pripravili zábavné súťaže. Vystúpila hudobná skupina Fil 3, a spolu s ostatnými deťmi si zaspievali detské chvály a ukazovačky. Spoločenstvo Gréckokatolíckeho formačného centra pripravilo na občerstvenie guľáš a sladké potešenie.
V nedeľu 11. 8. 2019 posvätil vladyka Ján Babjak, prešovský arcibiskup a metropolita najprv kríž na novej rómskej osade v Čičave. Kríž je súčasťou vonkajšieho liturgického priestoru, ktorý sa používa na aktivity Gréckokatolíckej rómskej misie a Formačného centra pre rómov. Liturgický priestor a kríž si postavili pod dohľadom o. Martina Mekela rómovia z Čičavy vlastnými rukami.
Niečím osobitným bolo udelenie čestného občianstva obce Čičava o. Martinovi Mekelovi za jeho láskavý a dobrotivý prístup, obetavú pastoračnú činnosť v prospech obce, nezištnú pomoc a za šírenie dobrého mena obce Čičava.