BETLÉM - město narození Ježíše Krista 🌟
Rozhodol sa teda stvárniť výjav Ježišovho narodenia v malej jaskyni na vrchole skalnatého kopca, miesto upravil ako kaplnku. Pripravil scénu narodenia Ježiška. Nejde o sochy či obrazy, ale o skutočnú scénu pripomínajúcu narodenie Ježiša, takzvaný živý betlehem. Jaskyňa je tichá, pokojná a jej atmosféra pripomína prostotu betlehemskej maštale. František nechá priniesť seno, ktoré rozprestrú na zem. Uprostred jaskyne je pripravená jednoduchá drevená kolíska - miesto, ktoré symbolizuje jasle, kde bol podľa Biblie položený Ježiš.
No to nestačí. František chce, aby bol betlehem živý, takže do jaskyne privedú aj zvieratá. Prichádza osol, ktorý symbolizuje pokoru a trpezlivosť, a vôl, ktorý pripomína silu a vernosť. František tiež zabezpečí, aby sa na scéne nachádzali ľudské postavy. Nechce, aby boli vyrezané z dreva či kameňa. Namiesto toho do rolí Jozefa a Márie obsadí dvoch skutočných ľudí - miestnych obyvateľov. Hoci bábätko Ježiša nepredstavuje skutočné dieťa, prítomná je aspoň bábika, ktorá leží v kolíske na sene.
Keď je všetko pripravené, František rozosiela pozvanie ľuďom z Greccia a okolitých dedín. Nezáleží na tom, či sú bohatí alebo chudobní, všetci sú vítaní. Správa sa rýchlo rozšírila a ľudia boli zvedaví: čo to ten František pripravil? V noci na Štedrý deň sa zástupy ľudí schádzajú pri jaskyni. Prichádzajú s lampášmi a pochodňami, osvetľujúc tmavé lesné chodníky. Ich očakávanie narastá, lebo nikto presne nevie, čo ich čaká. A keď vojdú do jaskyne, ich srdcia sú naplnené úžasom. Vidia tam prostú, ale krásnu scénu - Mária a Jozef stoja pri kolíske, v ktorej leží malý Ježiš.
Vrcholom celej noci je svätá omša, ktorú slúži sám svätý František. Jaskyňu napĺňa spev a modlitby. František prednáša kázanie, v ktorom hovorí o pokore, láske a Božom dare ľudstvu. Jeho slová dojímajú prítomných k slzám. František hovorí o tom, ako sa Všemohúci Boh rozhodol narodiť ako chudobné dieťa v maštali, aby ukázal svetu, že pravé bohatstvo spočíva v láske a pokore.
Tento jedinečný zážitok sa hlboko vryl do pamäte ľudí. Po Františkovej smrti v roku 1226 jeho spolubratia pokračovali v stavbe betlehemov a táto tradícia sa začala šíriť do ďalších františkánskych kláštorov v Taliansku. Významným medzníkom vo vývoji betlehemov bol rok 1289, keď sochár Arnolfo di Cambio vytvoril pre Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme prvý veľký betlehem s pohyblivými postavami. Azda najznámejším betlehemom sa stal ten z Neapola (presepe napoletano), ktorý je vyrobený z farebnej terakoty. Okrem svätej rodiny obsahuje mudrcov, zvieratá, pastierov a dokonca aj remeselníkov pri práci. Táto jednoduchá scéna narodenia sa stala symbolom Vianoc po celom svete.
Tradícia betlehemov sa dostala na územie Slovenska prostredníctvom františkánskych kláštorov, ktoré patrili medzi prvé rehole v našej krajine. Najstarší doložený betlehem na území Slovenska pochádza zo 17. storočia a bol vytvorený práve v prostredí františkánskych kláštorov. V 18. a 19. storočí sa betlehemy začali objavovať aj v domácnostiach. Ručne vyrezávané drevené jasličky, ktoré mohli byť jednoduché alebo bohato zdobené, sa stali súčasťou vianočných tradícií.
Jedným z najvýznamnejších je Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, ktorý vytvoril rezbár Jozef Pekara. Toto monumentálne dielo, na ktorom pracoval 15 rokov, bolo sprístupnené verejnosti v roku 1995. Betlehem je 8,5 metra dlhý, 2,5 metra široký a 3 metre vysoký, obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Ďalším pozoruhodným dielom je pohyblivý betlehem v Terchovej, nachádzajúci sa v predsieni kostola sv. Cyrila a Metoda.
Betlehemy sa po stáročia vytvárajú z rôznych materiálov, pričom mnohí umelci a remeselníci využívajú svoju kreativitu na tvorbu netradičných a zaujímavých diel. Existujú miniatúrne betlehemy vytvorené z rybích kostí predstavujú precíznu a detailnú prácu, kde sú postavičky vyrezávané do najmenších fragmentov kostí. Z ďalších netradičných jasličiek možno vymenovať betlehem z jadierok ovocných plodov, betlehem z banánových šupiek, betlehem z kukuričného šúpolia a dokonca betlehem zo škrupiniek pistácií! A čo je najúžasnejšie - po tieto betlehemy nemusíme chodiť ďaleko, sú u nás na Slovensku! Sú totiž dielom Jozefa Práznovského zo Žiliny a aktuálne sú vystavené Kysuckým múzeom na výstave „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli.
Prežívame predvianočný čas, ktorý sa spája práve s Betlehemom. Samotný Betlehem je pre ľudí, ktorí prvýkrát prichádzajú do Svätej zeme, šokom, lebo tam si uvedomia, že to mesto je dnes úplne oddelené od Jeruzalema, hoci sa zdá, že je jeho súčasťou.
Keď prechádzame hranicou a prichádzame do Betlehema, snažím sa ich navodiť na historickú atmosféru, vysvetliť, že Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch. Jeho názov Bet Lechem znamená „dom chleba“. Bolo to miesto, kde karavány, ktoré vychádzali z Jeruzalema a išli na ďalšie obchodné cesty, mali poslednú možnosť zásobiť sa chlebom. Kráľ Dávid tam bol pomazaný za kráľa, stretli sa tam jeho predkovia.
V súčasnosti mesto Betlehem patrí pod palestínsku samosprávu.
Bazilika Narodenia Pána
Ústredným miestom v Betleheme je Bazilika narodenia, ktorá je špecifická tým, že pri vstupe do nej sa človek musí zohnúť, lebo má veľmi nízke dvere. Je to krásne vyjadrenie toho, že keby sme mali my napísať scenár o tom, ako by mal byť zachránený svet, tak by sme ho určite písali inak. Toto je krásny výraz Božej logiky a pedagogiky, ktorá je iná ako ľudský pohľad. V tomto prípade si Boh vyberie spôsob, ktorý je nenápadný.
A má to aj praktický rozmer: keď hrozilo, že moslimské nájazdy zničia baziliku, kresťania vstup do vnútra baziliky zastavali a nechali len maličký prierez, ktorým sa aj dnes vstupuje do baziliky, práve preto, aby tam nemohli vojsť na koňoch. Preto sa aj dnes hovorí, že je to brána pokory.
Brána pokory
Prvý chrám tam postavil cisár Konštantín už v roku 326, ale Hadrián, ktorý bol veľmi naklonený pohanským tradíciám, tam pred ním postavil chrám zasvätený Adonisovmu božstvu. On sa totiž snažil, aby všetky miesta, ktoré si kresťania uctievali, zmizli. Často však urobil úplný opak. Bazilika bola zničená len raz v roku 538 Samaritánmi a v roku 540 cisár Justinián postavil novú baziliku na pôdoryse dnešnej baziliky. Keď prišli Peržania do Betlehema, tak tam našli krásnu mozaiku Klaňania sa troch kráľov. Povedali si, že to sú naši, tak ju nezničíme.
Najväčší rozmach zažila bazilika počas križiackych výprav. V roku 1347 františkáni opravili strechu, ale v 16. storočí sú vyhnaní gréckymi pravoslávnymi. Až rok 1852 prinesie definitívne rozhodnutie, keď Turci nariadia Status quo - kto aký objekt vlastnil, taký mu aj zostal.
Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r.540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami. Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním. Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána.
Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“. Zotrvať môžeme iba chvíľu, aby sme nechali priestor aj ostatným čakajúcim.
Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba, „…v hostinci nemali miesta…“ je zastaralý preklad, myslela sa tým hosťovská izba, tak ako v tom čase stavali domy v Betleheme. Jasličky z jaskyne sa od r.560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore.
Vchádzame aj do Jaskyne mágov, ktoré ako jediné patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sv.omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň.
Vedľa baziliky je postavený KOSTOL SV.KATARÍNY s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou sv.Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sme zišli do JASKYNE SV.JOZEFA, JASKYNE NEVINIATOK a JASKYNE SV.HIERONYMA, ktorý tu prekladal sv.písmo z vtedajšej aramejčiny do latinčiny.
Jaskyňa mlieka
Okrem Baziliky narodenia je zaujímavá aj Jaskyňa mlieka. Táto jaskyňa nemá biblický základ, je to skôr o bohatej tradícii. Tradícia hovorí o tom, že keď sa Herodes rozhodol zabiť všetky deti do dvoch rokov, Panna Mária s Jozefom utekajú do Egypta. A keďže Pán Ježiš nie je len dokonalým Bohom, ale aj dokonalým človekom, tak bol hladný, zaplakal a Panna Mária ho potrebovala nadojčiť. Tradícia vraví, že vošla do jaskynky a nadojčila ho, no niekoľko kvapiek mlieka malo spadnúť na zem a zbeleli od nich všetky steny jaskyne.
Jaskyňa mlieka
Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so sv.rodinou do Egypta a jaskyňa zbelela. Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ, spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Prosiaci pútnici sa tu modlia za dar dieťaťa, za rodičov, za deti aj ...
Táto jaskyňa bola mnohými oddávna navštevovaná a uctievaná. Prichádzajú sem nielen kresťania, ale aj moslimovia, pretože toto miesto je spojené so zázrakom počatia života. Mnohé mamy, ktoré dlhé roky nemôžu mať dieťa, sem prichádzajú prosiť. Tisícky takýchto prípadov sú už dnes zachytené, keď mnohé mamy po návšteve jaskynky otehotneli a dnes majú živé, zdravé deti.
Z baziliky sa uličkami Betlehema vydávame na ďalšie zaujímavé miesto- JASKYŇA MLIEKA.
Treba sa k nej vydať z hlavného námestia, prejsť uličkou plnou obchodíkov s vôňou olivového dreva a až potom sa odrazu z ničoho nič vynorí kaplnka ukrývajúca jaskyňu. Príbeh hovorí o tom, že tu mala spadnúť kvapka mlieka Panny Márie a vďaka tomu sa jaskyňa sfarbila do snehobielych odtieňov.
Jaskyňa sa dnes ukrýva v kaplnke, ktorá dostala svoju fasádu v dnešnej podobe až v roku 1872. Miesto je však overené stáročiami, pretože už Byzancia ho zastrešila kostolom v 5.storočí. Vojdete dnu a nájdete tu neveľký priestor s kaplnkou, kde občas sedí niekoľko pútnikov. Hlavná časť priestoru patrí spomínanej jaskyni, kde nájdete po stenách zastrčených mnoho odkazov od žien či od párov, ktoré sem prišli s túžbou po dieťati. Tým, ktorým sa to podarilo sa takto prišli poďakovať.
Dlhé roky sa totiž verilo, že práve modlitby na tomto mieste vedia pomôcť a boli dokonca časy, kedy sa kriede zo stien pripisovali špeciálne vlastnosti. Unikátom je aj ikona Panny Márie, ktorá leží na konci celého priestoru. Je tu znázornená Panny Mária ako kojí s čím sa veľmi často naozaj človek nestretne.
Pole pastierov
A čo napríklad Pole pastierov? Je to autentické miesto, ktoré niekedy patrilo Bózovi. Na tomto poli stretol Rút a vyvolil si ju za svoju manželku. Je to miesto, ktoré ako jedno z mála pripomína vtedajšie časy pastierov. Nachádzame tam políčka, ktoré vyzerajú ako za čias Pána Ježiša.
Boli to pasienky, na ktoré odchádzali pastieri, aby sa postarali o stáda, ktoré im boli zverené. Pastier nemal žiadne práva, bol to akoby nečistý človek, nemohol ísť do chrámu, čiže aj keby mal ísť svedčiť na súde, tak jeho svedectvo sa nebralo ako pravdivé.
Pole pastierov, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od centra Betlehema, pripomína udalosť, keď sa anjel Pána zjavil pastierom a oznámil im radostnú zvesť: Sláva Bohu na výsostiach, čo si pripomíname počas slávnostných svätých omší.
Na snímke je námestie v Betleheme, ktoré sa volá Pole pastierov. Práve tu mali pastieri prijať posolstvo o narodení Ježiša Krista. Ako pamiatka na výnimočnú udalosť tu stojí Kaplnka Gloria in excelsis Deo. Má tvar beduínskeho stanu a priečelie zdobí anjel, symbol ohlasovania radostnej zvesti. Vnútri sa nachádzajú maľby anjelovho zvestovania pastierom; pastierov, ktorí vzdávajú Ježišovi úctu, a pastierov oslavujúcich narodenie. Kaplnku i okolitý areál dnes spravujú františkáni.
Pole pastierov
Ďalšie zaujímavé miesta v Betleheme
V Betleheme je množstvo zaujímavých miest. Najmä také, ktoré sú spojené napríklad s karmelitánskou či saleziánskou spiritualitou. Napríklad saleziáni tam majú veľmi kvalitné viniče, ktoré umožňujú robiť nielen omšové vína. Karmelitánky tu majú svoju sväticu - Máriu od Ukrižovaného -, ale aj sestru, ktorá bola zabitá, lebo konvertovala z moslimskej na kresťanskú vieru. Sú tam aj miesta, ktoré sú spojené s bežným životom Betlehemčanov.
Vianoce sú v Betleheme určite iné, lebo to nie je len o tom, ako ich prežívame v určitej romantike, ale sú to doslova a do písmena sprítomnené Vianoce. To, čo je posvätné, sa ukrýva v tajomstve jaskynke. Uvedomiť si, čo sa tam stalo a aký to má dosah na náš život.
Človek začne vnímať Sväté písmo po návšteve Svätej zeme úplne inak. Betlehemský príbeh, ktorý si každoročne o tomto čase pripomíname, hovorí o veľkej láske. Tá ma povzbudila, aby som putoval na miesta, bez ktorých by jedny z najväčších kresťanských sviatkov ani neboli.
Do „hlavného mesta Vianoc“ prídu každoročne stráviť sviatky desaťtisíce pútnikov. Slávnostné obdobie odštartuje postavenie vianočného stromčeka na betlehemskom námestí oproti Bazilike narodenia Pána. Hlavná svätá omša sa usporadúva 25. decembra o polnoci, aby tak priamo oslávili príchod spasiteľa na svet. K pochodu sa pridávajú nielen turisti z celého sveta, ktorí majú niekedy iné vierovyznanie, ale aj domáce moslimské rodiny. Takýmto spôsobom dávajú najavo ochotu vychádzať s kresťanmi v mieri a porozumení.
Hlavným mestom Vianoc je však Betlehem - mesto, kde sa narodil Ježiš Kristus.
Po Ježišovej smrti sa z jaskyne stalo pútnické miesto. Ľudia sa chodili pomodliť k jasličkám, do ktorých údajne Mária po prvýkrát položila svojho syna. Až v 6. storočí sa rozhodli na tomto mieste postaviť aj kostol, ktorý je v súčasnosti najstarším uchovaným kresťanských chrámom na svete. Samotná jaskyňa bola kedysi jednoduchým príbytkom chudobných ľudí, ktorí tam často prijímali aj pocestných a poskytli im jednoduchý nocľah.
S legendou o narodení spasiteľa je spojená aj Mliečna jaskyňa, ktorá sa nachádza v blízkosti Chrámu Narodenia Pána. Vtedy vošli do jaskyne, kde Panna Mária dojčila svoje dieťatko. Počas kŕmenia jej kvapka mlieka padla na skalu, na ktorej sedela a tá zostala biela. Preto v Betleheme vznikla tradícia, že každá žena po pôrode prichádza k tomuto malému oltáriku s podobizňou Panny Márie, zmieša kriedu s vodou alebo s nejakou potravinou a modlí sa k tejto svätici. Veria totiž, že vďaka tomu budú mať pre svoje bábätko dostatok materského mlieka. Do jaskyne taktiež prichádzajú páry, ktorým sa ešte nepodarilo počať dieťatko.
| Udalosť | Rok | Poznámka |
|---|---|---|
| Postavenie kostola Helenou | 326 | Nad jaskyňou narodenia |
| Oprava a výzdoba Justiniánom | cca 550 | |
| Nájazd Peržanov | 614 | Bazilika ušetrená vďaka zobrazeniu mágov |
| Rekonštrukcia križiakmi | 1165-69 | Výmena poškodených častí podlahy, oprava strechy a jaskyne |
| Získanie jaskyne Františkánmi | 1347 | Od sultána |
| Umiestnenie hviezdy | 1853 | Pod oltárom Narodenia Ježiša Krista s nápisom |
Fascinujúci je už samotný vstup do baziliky Narodenia, cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíte sa hlboko skloniť, aby ste do kostola po jednom vošli. Kontúry pôvodného väčšieho otvoru vidno na fasáde dodnes. Vchod bol zmenšený až za Osmanov. Podľa jednej verzie preto, aby aj ten najurodzenejší pán musel zostúpiť z koňa. Podľa druhej vraj preto, aby dovnútra nemohli vbehnúť lupiči s kárami.
Hlavný oltár v bazilike Narodenia Pána patrí pravoslávnej cirkvi. Vstup do Jaskyne Narodenia Pána je za oltárom. Jaskyňa Narodenia Pána - má pravouhlý pôdorys, je dlhá 12 metrov a široká 3 metre. Práve v tejto jaskyni sa mala nachádzať maštaľ, kde Mária priviedla na svet Ježiša.
Presné mesto narodenia označuje štrnásťcípa strieborná hviezda v mramorovej podlahe jaskyne s latinským nápisom „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus“.
Bazilika na Poli pastierov. V Palestíne sa žilo z chovu oviec. Ovce poskytovali človeku mlieko a syr, vlnu na ošatenie, kožu na sandále a mäso na slávnostné hostiny. Príbehy Starého a Nového Zákona i Žalmy nadobúdajú pred nami inú vážnosť, ak si uvedomíme, čo pre človeka taká ovca znamenala. V Ježišovej dobe boli pastieri opovrhovanou triedou. Pri spôsobe života, aký viedli v krajine tak chudobnej na vodu, neboli schopní zachovávať množstvo rituálnych predpisov týkajúcich sa čistoty. V očiach Židov boli nečistí a niektorí produkty z chovu oviec od nich ani nekupovali.