Severovýchodný región Slovenska je posiaty sakrálnymi pamätihodnosťami v podobe drevených kostolíkov. Ak zatúžite po spoznávaní drevených kostolíkov a krásnej prírody, vaše kroky by mali viesť do blízkeho okolia mesta Svidník. Severovýchodné Slovensko je rajom drevených kostolíkov. Nachádza sa tu hneď niekoľko takýchto vzácnych historických pamiatok.
V tieni stromov, na svahu priamo nad centrom dedinky Jalová sa nachádza historický, sakrálny klenot - Gréckokatolícky drevený chrám svätého Juraja.
História a udalosti prvej svetovej vojny v Humennom
Bojové operácie zasiahli naše územie už niekoľko týždňov po vypuknutí prvej svetovej vojny. V novembri 1914 ruské vojská prenikli cez Sninu až do Humenného.
„Humenné bolo dôležitou strategickou železničnou stanicou smerom na poľskú pevnosť Przemysl,“ hovorí Martin Drobňák.
„Ruské vojská sa prekvapujúco rýchlo dostali na územie rakúsko-uhorskej monarchie. Už 23. novembra 1914 obsadili Humenné. Velenie rakúsko-uhorskej armády reagovalo ústupom z mesta na výšiny k obciam Brekov, Myslina a Závadka,“ pokračuje Drobňák.
Ruské velenie prekvapilo, ako ľahko sa im podarilo Humenné obsadiť. Prísun posíl pre ruskú armádu bol veľmi postupný a zrejme to zachránilo armádu monarchie pred úplným fiaskom.
„Rakúsko-uhorské velenie horúčkovito plánovalo, ako získať Humenné späť. Vďaka vynikajúcej leteckej pozorovacej službe a výbornému prieskumu mohli zorganizovať už v najbližších dňoch protiútok. Začal sa 27. novembra,“ informuje Drobňák.
Prvá fáza útoku prebiehala pri rieke Laborec. Druhá časť útoku v podobe silnej delostreleckej paľby smerovala do priestoru Kalvárie. V týchto bojoch bol zasiahnutý kostolík, ale nebol zničený.
„Nestáva sa často, aby munícia takto zlyhala. Naozaj môžeme hovoriť o veľkom šťastí, alebo zásahu zhora. Nech si to každý vysvetlí po svojom,“ hovorí historik Drobňák.
Pamiatkou na zásah je diera v klenbe, ktorú veriaci opravili, ale upozorňujú na ňu nápisom.
„Prvá fáza útoku nesplnila svoj cieľ. V popoludňajších hodinách útok pokračoval. V noci 28. novembra ruské velenie nariadilo postupný odsun svojich jednotiek z mesta,“ dopĺňa.
Vojaci, prevažne obyčajní mladí chlapci z rôznych častí monarchie a Ruska, bojovali v ťažkých podmienkach.
Drevený kostolík v okolí Svidníka.
Do bojov o mesto Humenné sa zapojilo viac ako 22-tisíc vojakov na obidvoch stranách, priamo v meste padlo 400 vojakov, vyše tisíc vojakov bolo ranených, vyše 1 500 ruských vojakov bolo zajatých.
Ostali po nich opustené vojnové hroby nad mestom. Boje z 1. svetovej vojny pripomína vojnový cintorín v obci Hostovice.
Výjav dobýjania Kalvárie v roku 1914 zachytáva dobový obraz maďarského autora Edvi Illésa pod názvom Homonnai csata (Humenská bitka). Obraz slúžil ako podklad pre pohľadnicu.
„Našiel som ju na internete. Nepodarilo sa mi ju získať. Urobil som si len kópiu,“ hovorí Humenčan Marián Haľko. Pohľadnice Humenného zbiera už niekoľko rokov. V zbierke má približne 500 kusov.
„Pred sto rokmi tu v zákopoch ležali vojaci. V 68. roku čakali za kostolíkom v kukurici sovietske tanky s hlavňami namierenými na mesto,“ hovorí M. Lichman.
Kostolík a kaplnky prešli nedávno rozsiahlou rekonštrukciou. Na obnovu čaká lipová aleja, v ktorej má pribudnúť dvadsať nových líp. Najstaršia, približne 150 až 200 rokov stará lipa pri kostolíku, je na dobovom obraze Edviho Illésa z roku 1914 zdravá, košatá. V minulom roku podstúpila „chirurgickú liečbu“.
„Presne podľa pokynov pracovníkov Krajského pamiatkového úradu sme viedli sklony rezu, ošetrili postihnuté miesta. Lipa prišla o časť koruny, bola napadnutá chorobou a vysýchali konce konárov,“ hovorí Lichman. Neprospelo jej ani vypaľovanie bútľavín.
Ozdravná kúra, zdá sa, lipe prospela. „Zásah mal význam. Lipa už vypúšťa mladníky,“ dodáva Lichman.
Prvá svetová vojna (všetky časti)
Pri kalvárskom kostolíku sa konala slávnostná svätá omša i krátka prednáška predsedu Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martina Drobňáka o bojoch prvej svetovej vojny v meste. Prednáška i omša boli súčasťou odpustovej slávnosti Povýšenia sv. Kríža.
Zaujímavosti a "zázračné" prípady
„Zázračných” prípadov, kedy sa strely vyhli kostolom, je v našom regióne niekoľko. Z vojnových udalostí druhej svetovej vojny vyšiel bez ujmy kostol v obci Brekov.
„Okolo obeda 27. novembra 1944 vstúpili sovietski vojaci do našej obce. Nemci začali mínometnou a delostreleckou paľbou ostreľovať dolný koniec dediny. Okolo 16. hodiny jeden delostrelecký granát ráže 150 mm bol namierený aj na kostol, ale akoby zasiahla ruka patróna kostola a vystrelený granát od kostolnej veže odchýlila. Spadol pred kostol do potoka a nevybuchol. Sovietski pyrotechnici neskoršie granát odpálili v neďalekom lese Zverník. Viacerí starší občania, ktorí si túto udalosť pamätajú, sa domnievajú, že kostol pred zničením ochránil jeho patrón sv. Michal archanjel,“ uvádza Alfonz Porvažník v publikácii Míľniky brekovského hasičstva.
Valaškovčania postavili gréckokatolícky chrám zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi v roku 1729. Keď museli nasilu opustiť svoje rodisko v roku 1937 kvôli vojenskému obvodu, nik sa ho neodvážil zbúrať. Chrám nie je zakreslený v žiadnych mapách a dokumentoch. V sedemdesiatych rokoch tu zriadili tankovú strelnicu, ale strely sa chrámu vyhýbali. Slúžil ako sklad terčov a umelého hnojiva pre vojenské lesy a majetky.
„Prečo by mali ľudia cestovať do Lúrd za drahé peniaze, keď aj tu na Valaškovciach je malý zázrak - chrám, ktorý pretrval bez vážneho poškodenia,“ spomína generálmajor vo výslužbe Ján Čmilanský, ktorý velil pred 17 rokmi 2. Desiatky veriacich. Prišli na omšu na Kalváriu. Na „pamiatku“.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Pri návšteve severovýchodného Slovenska si určite všimnete krásne drevené gréckokatolícke kostolíky. Poväčšine ide o jedinečné, niekoľko storočí staré chrámy, ktoré patria do kultúrno - historického dedičstva našej krajiny.
Jeden z takýchto kostolov nájdete aj malebnej obci Miroľa. Táto horská obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 380 m n. m. v okrese Svidník. Má len niečo cez 50 obyvateľov.
Gréckokatolícky drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky stojí v obci od roku 1770. Bol postavený ma mieste staršieho chrámu zo 17. storočia. Počas druhej sv. vojny v roku 1944 bol vážne poškodený, ale obyvatelia ho dali opäť zrekonštruovať. Má charakteristickú zrubovú konštrukciu a typické vonkajšie i vnútorné trojdielne členenie, symbolizujúce svätú trojicu.
V obci Krajné Čierno stojí starodávny drevený kostolík zasvätený sv. Bazilovi Veľkému - jednému z najvýznamnejších východných svätcov.
V malebnom prostredí obce Potoky, ktorá sa nachádza blízko miest Stropkov a Svidník, stojí v blízkosti lesa gréckokatolícky drevený kostolík. Chrám je zasvätený sv. Paraskieve. V areáli obklopenom kamenným múrom stojí spolu s drevenou zvonicou.
Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch.
Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce. Gréckokatolícka svätyňa, pochádzajúca z roku 1752, je situovaná priamo nad obcou Šemetkovce a dodnes slúži svojmu účelu. Z pohľadu architektúry sa považuje tento kostol za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku. Chrám postavený v polovici 18. storočia bol výrazne poškodený počas vojenských bojov o Dukliansky priesmyk v roku 1944.
Kostol Všetkých svätých v Humennom
Kostol Všetkých svätých v Humennom je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.
Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Niektorí archeológovia totiž pripúšťajú možnosť jej existencie už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Oblasť bola osídlená aj v období Rímskej ríše, Humenné sa totiž nachádza na starej obchodnej ceste z juhu na sever.
Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322.
Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo (prípad Humenného), postavila kostol a kláštor mimo centra, mimo námestia. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí.
Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Františkánsky kostol Panny Márie v Humennom predstavoval pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Išlo o gotický sakrálny objekt, ktorý v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba v presbytériu a kružby v oknách datujú kostol do prvej polovice 15. storočia.
Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel.
Kostol v roku 1529 vyhorel a bol opravený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.
Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti prevzal Humenské panstvo Juraj III Drugeth, ktorý bol katolíkom a snažil sa aj o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom. Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere.
Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prnesené do Užhorodu. V roku 1642 k nemu pribudovali južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi boli Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. stor. Andrássyovci.
V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).
V roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Tento požiar zasiahol aj sídlo františkánov. Kláštor opustili a ten sa stal vlastníctvom štátneho eráru. Bývalý patrón neskôr za tristo forintov kúpil od štátneho eráru kláštor pod podmienkou, že farárovi a kantorovi zariadia byt v kláštore.
Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav. Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.
Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom.
Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom.
Farský kostol Všetkých svätých v Humennom je najstarší gotický františkánsky kláštorný kostol v Prešovskom kraji a v poslednom čase prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočkal aj estetického vynovenia. Celá rekonštrukcia prebehla s úzkou súčinnosťou s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Svätú omšu s posvätením kostola a oltára slúžil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.
Podľa slov dekana - farára Františka Mariňáka, pri obnove boli veľmi nápomocní všetci veriaci farnosti.
Humenský Kostol Všetkých svätých volajú domáci i ľudia z okolia „starý kostol“. František Mariňák hovorí, že na tomto gotickom chráme sa mu páči najmä to, že je to sakrálny priestor. Počas dlhých storočí, čo humenský kostol stojí, sa v jeho vnútri slávili tisícky bohoslužieb. Atmosféru premodlených múrov potvrdzuje aj humenský dekan.
Humenní veriaci si chrám opravili pre seba - ja ako kňaz tu o rok už nemusím byť, ale oni tu zostanú; a je to ich kostol, ich miesto na slávenie Eucharistie.
Vojnový cintorín vojakov z 1. svetovej vojny v Humennom
Pozostatkom bojovej činnosti, prebiehajúcej v Humennom, ale aj v Karpatoch a v Haliči v rokoch 1914 a 1915, je humenský cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý bol vybudovaný na pozemkoch občanov mestskej časti Kudlovce. Prvé obete sa začali pochovávať už niekoľko týždňov od jej vypuknutia práve v Humennom, pretože v meste bola prvá nemocnica po cestnej a železničnej komunikácii z frontu do zázemia.
Na humenskej stanici vyložia ťažšie zranených, dopravia ich na oddelenie a je im venovaná najdôkladnejšia starostlivosť. Samostatnou kapitolou sú vojaci pochovaní už po konci bojov v Karpatoch. Keďže v Humennom a blízkom okolí bolo zriadených viacero menších nemocníc a lazaretov, tak množstvo vojakov zomrelo práve na následky poranenia, vyčerpania alebo inej choroby v týchto zariadeniach.
Vojnový cintorín v Humennom.
Na vojenskom cintoríne v Humennom by sa malo nachádzať 408 jednotlivých hrobov, 58 hrobov s dvomi pochovanými vojakmi a 23 masových hrobov. Spolu je to 489 hrobov.
Údaje o počte pochovaných sa líšia. Pôvodný údaj hovorí o 804 vojakoch, iný údaj z toho istého zdroja hovorí o počte 1248 vojakov. Dokázateľne je pochovaných 671 rakúsko-uhorských, 77 ruských, 8 talianskych vojakov a 1 srbský.
Podoba dnešného cintorína sa počas storočnej histórie mierne zmenila. Okrem toho, že pribúdali hrobové miesta či už civilného obyvateľstva alebo neskôr vojakov z druhej svetovej vojny. Rozloha cintorína podľa archívnych materiálov je 4 200 m2.
Súčasné hranice cintorína sa už presne nedajú určiť, pretože profil mestského cintorína sa menil v priebehu histórie. Plocha cintorína je zatrávnená a nachádzajú sa na nej symbolicky umiestnené trojice krížov. V strede cintorína sa týči latinský kríž, na ktorom sú zvýraznené roky 1914 - 1918. Na okraji cintorína sa nachádza hrob československého legionára z prvej svetovej vojny.
Aj keď pri vstupe do objektu sa nachádza malá informačná tabuľa, ale už v samotnom areáli je veľmi ťažké sa zorientovať. Pomohlo by nejaké značenie aj v priestore mestského cintorína, ktoré by poukazovalo na kultúrno-historickú pamiatku z obdobia prvej svetovej vojny. Ani domáce obyvateľstvo často netuší, že sa na mestskom cintoríne nachádzajú hroby vojakov z prvej svetovej vojny.
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva v Humennom
Konfesionálna štruktúra obyvateľstva v Humennom:
| Náboženstvo | 1921 | 1930 |
|---|---|---|
| Rímskokatolíci | 45,3% | 48,8% |
| Gréckokatolíci | 11,9% | 12,7% |
| Evanjelici a.v. | 1,3% | 1,2% |
| Židia | 39,5% | 32,2% |