Odpustenie je dnes veľmi aktuálna a potrebná téma. Stačí si toto slovo zadať do internetového vyhľadávača a zobrazí sa vám množstvo článkov z rôznych zdrojov. Našimi zdrojmi budú životné skúseností ľudí, ktorých organizátori podujatia pozvali pred kameru. Večery odpustenia a zmierenia sú kombináciou autentických svedectiev, piesní a modlitby. Od októbra minulého roka si získali veľkú divácku obľubu. Na sociálnych sieťach si ich celkovo pozrelo viac ako 150-tisíc ľudí. Každé vydanie ponúklo iný pohľad na odpustenie - napríklad odpustenie medzi manželmi, odpustenie otcovi, mame alebo samému sebe.
Odpúšťanie je v prvom rade boj sám so sebou. Pre každého človeka môže byť štartovací faktor to, že žiadny moment sa už nevráti naspäť. Niektoré veci sa nemusia opakovať a možno niektorým ľuďom ani nestihneme povedať veci, ktoré máme na srdci. Preto si myslím, že ak aj odpustiť nevieme, aspoň by sme sa o to mohli pokúsiť. Ak nás ťažia nejaké problémy vnútri, s nejakým konkrétnym človekom, pokiaľ sme tu, máme to možnosť aspoň dostať zo seba von. Niekedy je odpustenie len to, že to zo seba dostanem von.
Svedectvá o odpustení a zmierení
Poďme sa pozrieť na niektoré svedectvá ľudí, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti s odpustením:
Attila Szajko
Najväčším sklamaním v mojom živote bolo, že sa ma rodičia zriekli. Nikdy som však nepociťoval potrebu odpustiť im, pretože som sa na nich nehneval. Naopak, táto skutočnosť ma posilnila, aby som bol lepším rodičom, manželom.
Michal Libant
Mal som odsúdeného, ktorý už sedel strašne dlhé roky. Sedel preto, lebo niekto z jeho blízkych ho „nabonzoval“ za trestnú činnosť. Doteraz nevie, kto to bol. Kvôli nemu dostal osem rokov. Raz mi po siedmich rokoch poslal list. Bolo v ňom napísané: „Ďakujem Pánu Bohu za tieto roky strávené vo väzení. Teraz, aj keby som sa dozvedel, kto ma sem dostal, podal by som mu ruku a poďakoval.
Raz som bol svedčiť na jednom stretnutí v Trnave. Prednášal som, boli tam chlapci aj dievčatá, a po prednáške za mnou prišlo jedno tiché dievča a podalo mi obálku. „Toto je pre vašich odsúdených,“ povedala mi. Na papieri v obálke bolo napísané: „V mene všetkých dievčat, ktoré boli znásilnené, vám odpúšťam. Ja nie som tá, ktorá vás odsudzuje, ale tá, ktorá vám odpúšťa. Tak ako mne odpustil Otec, ja odpúšťam vám.“ Dostal som potom veľa listov od odsúdených.
Manželia Hoxarovci
Odpustenie je rozhodnutie, voľba. Odpustenie je kľúč k slobode. Keď urobíš toto rozhodnutie, je dobré prísť na bezpečné miesto, kde môžeš odpustiť. Všetci sme boli zranení, každý má nejakú hanbu, vinu. Môže to však byť výzva priniesť to všetko otvorene von, aby to bolo viditeľné. To môžeme urobiť cez rozhovor alebo cez list a ten priniesť na bezpečné miesto, ako to aj robíme na seminári. Môže byť ťažké odpustiť. No presne na tomto mieste nám Ježiš dáva dar.
Adela Vinczeová
Neviem, koľko sily treba na odpustenie, ale rozhodne viem, koľko energie berie, keď človek žije v neodpustení. Je to veľmi únavné, obmedzujúce, berie to človeku slobodu a je to zaťažujúce. Je to, akoby ste so sebou nosili celý život mech cementu. Jedného dňa bude človek z toho neodpustenia unavený a vtedy príde ten moment, keď ten mech cementu zloží.
Majself
Pre každého človeka môže byť štartovací faktor to, že žiadny moment sa už nevráti naspäť. Niektoré veci sa nemusia opakovať a možno niektorým ľuďom ani nestihneme povedať veci, ktoré máme na srdci. Preto si myslím, že ak aj odpustiť nevieme, aspoň by sme sa o to mohli pokúsiť. Ak nás ťažia nejaké problémy vnútri, s nejakým konkrétnym človekom, pokiaľ sme tu, máme to možnosť aspoň dostať zo seba von. Niekedy je odpustenie len to, že to zo seba dostanem von.
Kuly
Keď je človek na niekoho nahnevaný alebo mu niečo zazlieva, je pre neho ťažké získať silu a stav mysle, stav svojho vlastného ega, aby dokázal odpustiť.
Svedectvá hostí striedali pásma piesní a modlitieb Lámačských chvál, ku ktorým sa s piesňou Odpúšťam pridala aj Dominika Gurbaľová.
Ako odpustiť niekomu, kto vám ublížil | budhizmus v angličtine
Uzdravenie v mene Ježiša
Okrem odpustenia je viera spojená aj s uzdravením. Nasledujúci príbeh je toho dôkazom:
Večer pri venčení psa som si pri našom dome všimol mladíka ako pri chôdzi na jednu nohu čudne došľapuje. Prešiel okolo mňa ale nedalo mi to a zavolal som na neho či má nejakú bolesť. Odpovedal, že áno lebo má jednu nohu asi o jeden centimeter kratšiu ako druhú. Spýtal som sa či s tým niečo robí, povedal, že áno už cvičí. Potlačil som mu päty proti nemu a zistil som, že pravá noha je naozaj asi o centimeter kratšia. Potom už stačilo len poďakovať Ockovi v nebi, že v ranách Jeho Syna máme uzdravenie a prikázať v mene Pána Ježiša pravej nohe aby začala rásť. Zrazu sa noha pohla päty sa dostali na jednu úroveň a bolo to. Pýtam sa chlapca, či to cítil a on dosť prekvapený potvrdil, že áno. Vravím mu práve ťa Pán Ježiš uzdravil, naozaj ťa ma veľmi rád.
Ďalšie myšlienky o odpustení
V programe sa objavil aj profesor Vladimír Krčméry. Nehovoril však o najnovších pandemických prognózach. „Pandémia vyplavila na povrch aj mnohé tmavé tiene z našich duší, ukázala nám, že hodnoty nášho národa nie sú postavené na skale, ale na piesku. Odpusť nám to, čoho sme sa dopustili voči našim najbližším zo slabosti, a pomôž nám napraviť to, keď nám v strachu a úzkosti povolili nervy.
Biskup Jozef Haľko. Záverečný príhovor patril tradične pomocnému biskupovi Bratislavskej arcidiecézy Jozefovi Haľkovi. Odpustenie prirovnal k mostu. „Keď sa medzi nami niečo stane a prestaneme komunikovať, hovoríme o spálenom alebo spadnutom moste. Každé odpustenie je rekonštrukcia mosta, každým odpustením dávame mostu nový pilier, aby sme po ňom mohli prechádzať jeden k druhému.
Večer odpustenia a zmierenia by sa mal na sociálne siete vrátiť v septembri. Organizátori sa budú počas leta zamýšľať nad formou a pravidelnosťou tohto podujatia.