Kostol sv. Kataríny v Handlovej: História a architektonické skvosty

Kostol sv. Kataríny v Handlovej je dominantou mesta a bol vystavaný súčasne s osídľovaním obce, alebo je starší ako samotné mesto. Ľudovít I. vydal mestu zakladaciu listinu 8. marca 1376. Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a týči sa nad Námestím baníkov v centre mesta.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia. V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby.

O handlovskej dominante sme sa rozprávali s historičkou Janou Oswaldovou. Karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne, postavili kostol. Výstavbu handlovského kostola iniciovali a financovali samotní veriaci.

Je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu. Kostol sv. Kataríny je jedinečný svojou štyridsaťpäťmetrovou vežou s arkádovým prechodom a šindľovou baňou, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku.

Architektúra a stavebné úpravy

Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky, v súčasnosti sa z tohto obdobia v kostole zachovali okienka s kamenným zošikmeným ostením. Počas rokov prešiel kostol mnohými architektonickými zmenami, niektoré z nich boli nutné, iné iba dopĺňali či obohatili jeho vnútorné vybavenie. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.

Počas celej svojej histórie prešiel kostol celkovo siedmymi stavebnými úpravami.

• Prvou bola samotná výstavba ukončená v roku 1370.
• Druhá prebehla po roku 1500, kedy bol kostol opravovaný po zásahu bleskom.
• Tretí krát sa prestaval v 18. storočí, kedy celú obec vyplienili a spálili Turci.

V roku 1502 kostol vyhorel. Trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada. V roku 1599 krymskí Tatári vypálili a vydrancovali celú obec a z kostola ostali len holé múry. V priebehu troch rokov bol celkom obnovený. Loď bola zaklenutá ako halové dvojlodie.

V roku 1770 bola prevedená prestavbe veže, ktorá dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, jednu z najkrajších na Slovensku, pozostávajúcu zo systému viacerých cibúľ a lucerien. Touto úpravou bola stavba výtvarne dovŕšená. Veža s arkádovou ochodzou a šindľovou baňou, ktorá je na kostole sv. Kataríny, patrí k najkrajším svojho druhu na Slovensku. Pamiatkový výskum ukázal, že tak ako samotná stavba i farebné prevedenie boli totožné s kremnickým kostolom.

Ďalšie zásahy boli necitlivé, ba dokonca ničivé - postavenie barokových empór (1660), či neogotická výmaľba (1905). Najväčšie škody boli zapríčinené prestavbou v rokoch 1942-1943, kedy bola k hlavnej lodi pristavaná priečna loď, ktorej šírke zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom. Takto upravený kostol dlho neslúžil svojmu účelu.

26. marca 1945 však kostol zasiahla letecká bomba. V čase útoku sa v kostole konala zádušná omša za zosnulých baníkov a padajúci trám usmrtil i kaplána Štefana Bičánika. Najcennejšie časti kostola - presbytérium a veža - zostali neporušené. Po skončení vojny boli vykonané iba nutné sanačné práce a kostol neslúžil svojmu účelu niekoľko rokov.

Po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1956 - 1965 bol kostol obnovený do dnešnej podoby. V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom ale nová loď mala byť znovu postavená v pôvodnom rozsahu z čias gotiky. Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu. Kapacita lode postavenej zo železobetónu bola zvýšená vstavaním poschodových tribún po stranách obvodových múrov. Kostol dostal aj nové šindľové zastrešenie a novú sakristiu.

Svätyňa (presbytérium) je oktogonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami hruškovitého profilu, zbiehajúcimi sa do okrúhleho svorníka s rozetou. Trojité sedílie, pastofórium a dva portály sú vzácne doklady gotickej architektúry 14. storočia. Súčasná loď je z rokov 1957-1961 v rozmeroch pôvodnej lode. Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na trojlodie. Hlavný portál pod vežou je výrazovo bohatý - neskorogotický. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria.

Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta. Po ukončení obnovy veže bola dňa 19.

Z gotickej stavby sa dodnes zachovali okrem muriva presbytéria, veže a víťazný oblúk aj okna svätyne s kamennými kružbami a jej rebrová klenba dosadajúca na ihlanovité konzoly. Ďalšími prvkami sú trojité sedílie, kamenné pastofórium a dva jednoduché portály na severnej strane presbytéria.

Zvony

Neodmysliteľnou súčasťou kostola sú zvony. Kostol prišiel o svoje pôvodné zvony v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny. Takto bol v tom čase riešený nedostatok surovín, zvony boli roztavené. Po skončení vojny sa na nové zvony vyhlásila verejná zbierka. Odlial ich zvonlejár Richard Herold z Chomutova.

V súčasnosti sú v kostolnej veži tri zvony. Na hlavnom, veľkom zvone je reliéf sv. Kataríny a na strednom zvone je božie srdce Ježišovo. Oba zvony sú doplnené nemeckými nápismi. Malý zvon pochádza z 19. storočia a ulial ho cisársko-kráľovský dvorský zvonolejár Fridrich Seltenhofer. Nesie reliéf svätého kríža a sv. Jozefa doplnený latinským nápisom.

Výška veže je 45m, sú v nej umiestnené tri zvony - dva novšie (1350 funtov a 814 funtov), tretí (1060 funtový) je z roku 1752.

Patrocínium kostola

Henrich Kricker, zakladateľ obce, prišiel z Kremnice. V Kremnici v tom čase už kostol zasvätený sv. Kataríne veriacim slúžil a tak i handlovský kostol zasvätili sv. Kataríne. V dnešnej terminológii by sme mohli povedať, že Kremnica a Handlová boli partnerskými mestami.

Svätá Katarína Alexandrijská

Sv. Katarína Alexandrijská údajne pochádzala z veľkomesta Alexandrie v Egypte. Bola veľmi vzdelaná a krásna. Najstarší legendárny opis jej umučenia sa zachoval zo 6./7. storočia. Ako dátum jej smrti býva udávaný 24. alebo 25. november roku 305. Je patrónkou filozofov, teológov, väzňov, kolárov.

Gréci ju nazývali Aikateríne, čo znamená "stále čistá". A taká i bola. Nebolo pozemšťana, ktorý by sa jej mohol zmocniť, keď sa jej srdca zmocnil Boh - Ježiš Kristus. Táto vznešená alexandrijská deva, vzdelaná a krásna, dokázala pohrdnúť ponukou samého cisára Maximiána. Pre vtedajšie zmýšľanie to bola hotová prevrátenosť, bláznovstvo.

Tou mierou, akou milovala Boha, milovala bratov i sestry a všetkých chcela rovnako zachrániť pre večný život. Nezľakla sa predstúpiť ani pred samého cisára a varovať ho pred nezmyselným modloslužobníctvom, do ktorého nútil celý národ. Cisár žasol nad jej dôvodmi a smelosťou. Aby ju odradil a ponížil, pozval ju na zasadanie najväčších mudrcov krajiny. Múdra Katarína ich všetkých umlčala. Odpovede čerpala priamo z múdrosti Ducha Svätého.

Cisár sa rozzúril nad fiaskom svojich učencov a pripravil Kataríne krutú smrť. Mala byť lámaná na kolese s ostrými hrotmi, ale koleso sa rozsypalo. Nakoniec bola sťatá mečom. Pred smrťou pripravila ešte cisárovu manželku na mučenícku smrť.

Sinajskí mnísi odniesli jej telo na vrch Sinaj, kde ju so všetkou úctou pochovali. V celom kresťanskom svete bola veľmi uctievaná. Jej veľkým ctiteľom bol aj český kráľ, Karol IV., ktorý k jej úcte dal postaviť kaplnku na hrade Karlštejn.

Svätica, ktorá vynikala čistotou, vzdelanosťou a apoštolskou horlivosťou má čo povedať aj človeku dneška: Blažení čistí, lebo oni uvidia Boha!

V ikonografii je zobrazovaná so zlomeným kolesom, prípadne mečom a palmou.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Handlovej

Naše susedné mesto, ktoré sa donedávna pýšilo aktívnou banskou činnosťou a ktorého história je s touto činnosťou úzko spätá naprieč časom - mesto Handlová, sa v modernej dobe pýši dokopy 3 kostolmi, viacerými kaplnkami či pozostatkami po banskej činnosti.

• Kostol sv. Mikuláša sa nachádza v mestskej časti Nová Lehota, no v cirkevných záznamoch mesta Handlová by ste zmienku o ňom hľadali márne. Patril totiž do Svätokrížskej (Žiarskej) farnosti aj napriek jeho lokalite.
• Príznačne postavená neďaleko mosta križujúceho rieku Handlovku, kaplnka Jána Nepomuckého, ochrancu pred povodňami a pohromami, mala chrániť most a vtedajšiu hlavnú cestu vedúcu z Handlovej. Existencia kaplnky je známa od 18.
• Posledná veľká kresťanská stavba v meste Handlová. Zaujímavosťou je, že bol postavený počas prebiehajúcej 2. svetovej vojny, kedy bolo prioritou štátu vojnové hospodárstvo a nie starostlivosť o duše kresťanov. Finančnú pomoc na jeho výstavbu poskytol aj tunajší banský závod a prezidentská kancelária.

Oltár je noegotický so sochami sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alojza a sv. Terézie z Lisieux.

Najstaršia neskorogotická pamiatka nášho kostola je vzácna monštrancia zo 16. storočia.

tags: #handlova #kostol #sv #katariny