Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej. Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia.
V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.
Kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami - v rokoch 1502 (kostol vyhorel), 1602/1603 (po vypálení tureckými Osmanmi) a v 18. storočí. V rokoch 1942/1943 prebehla zásadná prestavba, keďže bol kostol pre veľkú obec príliš malý. Rozhodlo sa, že k hlavnej lodi bude pristavaná loď priečna, ktorá bola dlhšia ako hlavná loď.
V roku 1945 bol kostol počas náletov zbombardovaný a zachovala sa len veža a presbytérium. O dva roky neskôr bol vypracovaný projekt obnovy, avšak projekt sa neuskutočnil. Až do roku 1954 zostal kostol a okolie v pôvodom stave. Počas skrášľovacej akcie boli trosky upratané a v okolí vznikol park.
V roku 1956 padlo rozhodnutie obnoviť kostol v pôvodnom stave spred poslednej prestavby. Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu.
Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta. Po ukončení obnovy veže bola dňa 19.
Gotický Kostol sv. Kataríny si v 20. storočí prešiel zložitým vývojom, pri ktorom stratil pôvodnú loď a krátko na to i modernú prístavbu. Jeho súčasná podoba je výsledkom prestavby v 50. rokoch. Chrám postavili na námestí novo vznikajúcej Handlovej niekedy okolo polovice 14. storočia (uvádzajú sa roky 1340 - 1360). Išlo o orientovanú jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou.
V roku 1502 kostol vyhorel, pričom oheň zničil aj strop v lodi. Tá bola pri následnej oprave zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, ktorú podopierali dva stĺpy. Tým dispozične vzniklo dvojlodie. V roku 1599 Handlovú počas tureckých vojen vyplienili a vypálili krymskí Tatári. Za obeť im padol aj kostol, ktorý opäť prišiel o klenbu lode. Poškodenú stavbu opravili v rokoch 1602-1603 a loď bola novo zaklenutá renesančnou hrebienkovou klenbou. V období baroka doplnili v lodi empory (v ).
V 20. storočí nárast počtu obyvateľov a tým aj veriacich viedol k potrebe zväčšiť kapacity farského chrámu. V roku 1923 vypracovali architekti J. Merganc a O. Klimeš projekt rozsiahlej prestavby, ktorá rátala s novým trojlodím postaveným kolmo na pôvodnú gotickú loď a novou svätyňou na severnej strane. Došlo by tak k zmene orientácie na severo-južnú. K takejto prestavbe napokon predsa len došlo, a to počas druhej svetovej vojny. V rokoch 1942 - 43 teda postavili nové trojlodie kolmo na staršiu loď, čo viedlo k jej faktickému zániku. Autorom projektu bol architekt R.
V tejto podobe však rozšírený chrám existoval len krátko. Už v roku 1946 sa objavil návrh na opravu chrámu rátajúci s opätovnu výstavbou v rozsahu po rozšírení z rokov 1942-43. Autormi projektu nového trojlodia so svätyňou na severnej strane boli architekti F. Bednárik a F. Faulhamer. V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom ale nová loď mala byť znovu postavená v pôvodnom rozsahu z čias gotiky. Kapacita lode postavenej zo železobetónu bola zvýšená vstavaním poschodových tribún po stranách obvodových múrov. Kostol dostal aj nové šindľové zastrešenie a novú sakristiu.
Z gotickej stavby sa dodnes zachovali okrem muriva presbytéria, veže a víťazný oblúk aj okna svätyne s kamennými kružbami a jej rebrová klenba dosadajúca na ihlanovité konzoly. Ďalšími prvkami sú trojité sedílie, kamenné pastofórium a dva jednoduché portály na severnej strane presbytéria.
Umenie a Svätá Katarína
Obraz Mučeníctvo sv. Kataríny inšpirovalo mnohých svetových majstrov ako Fra Angelico, Raffael, Caravaggio, Lorenzo Lotto, Correggio, Lucas Cranach starší, Peter Paul Rubens. K tým najznámejším dielam na túto tému patrí freska v borgiovských apartmánoch Apoštolského paláca vo Vatikáne Dišputa sv. Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom. Na príkaz pápeža Alexandra VI. Ale sv. Katarínu vo veľkom počte maľovali aj neznámi autori v predchádzajúcej spoločenskej i umeleckej ére.
Na podstatnej časti gotických oltárov popri Panne Márii je druhou ženskou nebeskou postavou práve Katarína Alexandrijská, vždy so svojím atribútom - kolesom. Často ju tam vídať aj v rámci tzv. skupiny štyroch veľkých panien. Okrem Kataríny sa k nim zaraďuje sv. Barbara zobrazovaná s vežou (tam ju dal zamurovať pohanský otec), ktorá sa stala patrónkou baníkov. Keď sa totiž schovávala pred tým svojím nešťastným tatkom, vrch ju skryl vo svojich útrobách. Potom k štvorici patrí sv. Dorota s košíkom kvetov a sv. Margita, ktorá skrotila zlého draka.
Sakrálnych pamiatok spojených so svätou Katarínou, napospol Alexandrijskou, ktorú každoročne oslavujeme 25. Podarilo sa mi zistiť, táto svätica je patrónkou kostolov, zväčša farských, v Badíne, Bratislave, Čakajovciach, Doľanoch, Dolnom Kubíne, Drietome, Holumnici, Hrkovciach, Kluknave, Kvačanoch, Konskej, Lomničke, Lozorne, Matejovciach nad Hornádom, Obišovciach, Paňovciach, Pravenci, Pribyline, Sáse, Sasinkove, Rokycanoch pri Prešove, Rosine pri Žiline, Ružomberku-Hrboltovej, Spišskom Hrušove, Tarnove, Terni, Topoľčiankach, Veľkej Lomnici, Vyšných Repášoch, Záhorskej Vsi (spolu so sv.
Katarínsky kostol sa ľudovo nazýva slovenský, lebo sa tam od roku 1658 začalo kázať v našom rodnom jazyku. Má jednu loď zaklenutú nádhernou sieťovo-hviezdicovou klenbou a niekoľko bočných kaplniek. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachoval krucifix z konca 15. storočia, socha Madony vytvorená majstrom M. S. a bohato zdobená kamenná krstiteľnica. Cenné sú aj vitráže okien a sochy svätíc. Hlavný oltár a kazateľnica z roku 1727 sú v barokovom slohu. Pri poslednej rekonštrukcii pamiatky odhalili fresku z 15. storočia, ktorá zobrazuje Posledný súd.
Pretože je Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici situovaný na prudšom svahu, má zložitejší pôdorys a podlahu v niekoľkých úrovniach. V roku 1776 k nemu pristavili barokovú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého.
Málo Bratislavčanov tuší, že aj oni majú sakrálnu stavbu zasvätenú Kataríne Alexandrijskej. Dokonca v samotnom srdci Starého Mesta. Je tak trocha schovaná v zástavbe šľachtických palácov na Michalskej ulici číslo 8. Klasicistická fasáda Kaplnky sv. Kataríny (okolo roku 1840) na Michalskej ulici v Bratislave, ktorej autorom je architekt Ignác Feigler st. Prekvapivo čisto gotický interiér Kaplnky sv. Jej výstavbu začal v roku 1311 cisterciánsky mních František z Columby. Dokončili ju 1325, keď ju vysvätil Ondrej, biskup zo Stoličného Belehradu. Do 16. storočia patrila cisterciánskemu rádu, potom prešla správa na kapucínov.
Uličnú fasádu do dnešnej striedmej klasicistickej podoby upravil okolo roku 1840 bratislavský architekt prvej polovice 19. V rokoch 2003 až 2007 v kaplnke prebehla komplexná rekonštrukcia, ktorou sa jej mal v čo najväčšej možnej miere vrátiť pôvodný gotický ráz. Preto sa z interiéru odstránili všetky historicky nezaujímavé prvky. Naopak, v stene objavili kamenný epitaf a za ním pastofórium, akúsi niku, ktorá slúžila na odkladanie sviatosti. Epitaf reštaurátori premiestnili, pastofórium ostalo odkryté a viditeľné pre návštevníkov. Vec sa podarila. Renovácia získala cenu Ministerstva kultúry SR - Kultúrna pamiatka roka 2007. A Kaplnku sv.
V Uspenskom pútnickom pravoslávnom chráme v Nižnej Rybnici je zase od roku 2009 uložená relikvia sv. Ruiny kostola bývalého Kláštora sv. Kataríny, tzv. Medzi mladými kresťanskými aktivistami sú populárne ruiny bývalého Kláštora sv. Kataríny, známejšieho ako „Katarínka“. Na jej obnove dosiaľ odpracovali stovky brigádnických hodín. Objekt stojí v lesoch Malých Karpát dvadsať kilometrov severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice a Naháč. Založil ho františkánsky rád v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala sv. Komplex v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami navrhol taliansky staviteľ Pietro Spazzo. Niekoľkokrát ho v 17. storočí poškodili turecké a cisárske vojská, no poslednú, osudovú ranu mu zasadil osvietenský panovník Jozef II. V júli 1786 ho dekrétom zrušil. Mnísi museli miesto opustiť, inventár porozdávali okolitým kláštorom a obciam. Katarínka začala pustnúť.
Kto bol v Banskej Štiavnici, iste mu v centre tohto slávneho mesta padol do oka neskorogotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia. Výstavbu iniciovali rodiny banských podnikateľov, ktoré vlastnili meštianske domy na priľahlom Námestí sv. Trojice. Vysvätili ho 16. novembra 1500. Po päťdesiatich piatich rokoch ho „povýšili“ na farský kostol, lebo ten pôvodný zasvätený Panne Márii prestavali na protitureckú pevnosť. Hlavná Ulica Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici s Kostolom sv.
Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici
Však sme sa (najmä murári z Liptova) v druhej polovici 19. storočia aj výrazne podieľali na jej výstavbe. Druhá vec sú umelecké artefakty, ktoré si od slovenských miest a farností požičala uhorská vláda na prezentáciu v rámci niekoľkoročných miléniových osláv tzv. zaujatia vlasti na prelome 19. a 20. storočia, a už ich „akosi“ zabudla vrátiť. Treťou várkou boli súkromné hnuteľnosti, ktoré si šľachta po prvej svetovej vojne presúvala z hradov a kaštieľov na Slovensku do svojich sídiel v Maďarsku. Levoča, Spišská Kapitula, Ľubica pri Kežmarku, Bardejov, Svätý Anton, viacero oravských a liptovských obcí… To je výpočet lokalít, ktoré som zaznamenal pri bežnej prehliadke tohto oddelenia Maďarskej národnej galérie. Prekvapivo tam prím hrá Sabinov, ktorý bol v čase vrcholného stredoveku popri Košiciach, Prešove, Levoče a Bardejove členom Pentapolitany. Vľavo zreštaurovaný hlavný oltár z Kostola mučeníckej smrti sv.
Na Budíne vystavujú viacero gotických bočných oltárov, ale aj hlavný oltár sabinovského Kostola sv. Jána Krstiteľa, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Keď som bol predvlani na Budíne, tak sa v Maďarskej národnej galérii i v Maďarskom národnom múzeum pri architektonických detailoch z gotického chrámu všade uvádzalo „Kisszeban“. Vonkoncom nič mi to nehovorilo, hoci mi to bolo podozrivé. Až pri jednom malom obrázku v kúte sály bolo v zátvorke drobnými písmenami dodané - Sabinov. Teraz už aj pri hlavnom oltári Maďari popri Kisszebane (doslova Malý Seben) uvádzajú aj Sabinov. Pravdaže, naďalej bez udania krajiny pôvodu. Mimochodom, na Budíne prezentujú aj stredoveké originály z Nagyszeben. Teda Veľkého Sebenu. Dodatočne som zistil, že ide o rumunské mesto Sibiu, kedysi dôležité kultúrne a hospodárske centrum Nemcov v Sedmohradsku. Menší Kostol Nanebovzatia Panny Márie (z roku 1375), Kostol sv.
Paradoxne k tejto situácie dopomohla v druhej polovici 19. storočia regotizácia stavebných pamiatok, osobitne kostolov. Tie, čo boli vybudované pôvodne v gotickom štýle, sa zbavovali novších prestavieb či interiérových doplnkov z obdobia baroka a ďalších umeleckých smerov. Nahradili ich neogotickými výrobkami. Tieto „umelecké“ firmy zarobili niekoľkonásobne: pamiatku renovovali, dodali nové „skvosty“ a staré výhodne predali. Ani odstránený„nadbytočný“ barok nebol na zahodenie. Napríklad pri regotizácii Dómu sv. Martina v Bratislave v roku 1865 odstránili hlavný oltár od Georga Rafaela Donnera. Ústrednú časť, olovené súsošie sv. Martina s portrétnym rysmi grófa Esterházyho so žobrákom, ktorému svätec pochádzajúci z Uhorska daruje polovicu plášťa, preložili do kostola, kde stojí už len ako voľná socha v južnej lodi. Adorujúcich anjelov predali do Maďarskej národnej galérie, kde ich možno obdivovať dodnes. Donnerov adorujúci anjel z bratislavskej Katedrály sv.
V tomto prípade a v ďalších prípadoch nešlo o krádež. Bolo normálne, že novoveké ústredné kultúrne inštitúcie, tak ako teraz Slovenská národná galéria, mali vo svojej náplni aj zber historických diel. A Budapešť bola vtedy naším hlavným mestom.
Evanjelický kostol v Handlovej