Kostol svätej Kataríny v Handlovej: História a Architektúra

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej je dominantou mesta s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami samotnej obce. Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a najstaršou historickou-kultúrnou pamiatkou.

Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia.

V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.

Podľa historičky Jany Oswaldovej, výstavbu handlovského kostola iniciovali a financovali samotní veriaci, karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne.

Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky, v súčasnosti sa z tohto obdobia v kostole zachovali okienka s kamenným zošikmeným ostením.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej je dominantou mesta s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami samotnej obce.

Svätá Katarína Alexandrijská

Svätá Katarína Alexandrijská bola podľa legiend kresťanskou pannou a mučeníčkou, žijúcou v 4. storočí. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxantia (vládol v rokoch 306 - 312).

Bola pannou a mučenicou. Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov.

Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aicateriné, t. j. „stále čistá“.

V ikonografii je zobrazovaná so zlomeným kolesom, prípadne mečom a palmou.

Obraz Mučeníctvo sv. Kataríny inšpirovalo mnohých svetových majstrov ako Fra Angelico, Raffael, Caravaggio, Lorenzo Lotto, Correggio, Lucas Cranach starší, Peter Paul Rubens.

Na podstatnej časti gotických oltárov popri Panne Márii je druhou ženskou nebeskou postavou práve Katarína Alexandrijská, vždy so svojím atribútom - kolesom. Často ju tam vídať aj v rámci tzv. skupiny štyroch veľkých panien. Okrem Kataríny sa k nim zaraďuje sv. Barbara zobrazovaná s vežou (tam ju dal zamurovať pohanský otec), ktorá sa stala patrónkou baníkov.

Sakrálnych pamiatok spojených so svätou Katarínou, napospol Alexandrijskou, ktorú každoročne oslavujeme 25.

Svätica, ktorá vynikala čistotou, vzdelanosťou a apoštolskou horlivosťou má čo povedať aj človeku dneška: Blažení čistí, lebo oni uvidia Boha!

Založenie a Výstavba Kostola

Kostol začali stavať súčasne s prvou výstavbou obce v r. 1376 (prvá písomná zmienka). Bol to jednoloďový polostropný kostol súčasných rozmerov. Stavba kostola patrí do obdobia, kedy gotické stavebníctvo celkom ovládlo myslenie staviteľov a remeselníkov.

V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Bol to jednoloďový polostropný kostol súčasných rozmerov. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.

Podľa historičky Jany Oswaldovej, výstavbu handlovského kostola iniciovali a financovali samotní veriaci, karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne.

Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky, v súčasnosti sa z tohto obdobia v kostole zachovali okienka s kamenným zošikmeným ostením.

Architektonické Zmeny a Prestávby

Počas svojho trvania bol viacráz opravovaný doplňovaný a prestavaný. Kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami - v rokoch 1502 (kostol vyhorel), 1602/1603 (po vypálení tureckými Osmanmi) a v 18. storočí.

16. storočie

V roku 1502 kostol vyhorel. Trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada.

17. storočie

V roku 1599 krymskí Tatári vypálili a vydrancovali celú obec a z kostola ostali len holé múry. V priebehu troch rokov bol celkom obnovený. Loď bola zaklenutá ako halové dvojlodie.

18. storočie

V roku 1770 bola prevedená prestavba veže, ktorá dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, jednu z najkrajších na Slovensku, pozostávajúcu zo systému viacerých cibúľ a lucerien. Touto úpravou bola stavba výtvarne dovŕšená.

20. storočie

Ďalšie zásahy boli necitlivé, ba dokonca ničivé - postavenie barokových empór (1660), či neogotická výmaľba (1905). Najväčšie škody boli zapríčinené prestavbou v rokoch 1942-1943, kedy bola k hlavnej lodi pristavaná priečna loď, ktorej šírke zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom. Takto upravený kostol dlho neslúžil svojmu účelu. V roku 1945 bola loď kostola zásahom leteckého náletu zničená. Najcennejšie časti kostola - presbytérium a veža - zostali neporušené.

V rokoch 1942/1943 prebehla zásadná prestavba, keďže bol kostol pre veľkú obec príliš malý. Rozhodlo sa, že k hlavnej lodi bude pristavaná loď priečna, ktorá bola dlhšia ako hlavná loď. V roku 1945 bol kostol počas náletov zbombardovaný a zachovala sa len veža a presbytérium. O dva roky neskôr bol vypracovaný projekt obnovy, avšak projekt sa neuskutočnil. Až do roku 1954 zostal kostol a okolie v pôvodom stave. Počas skrášľovacej akcie boli trosky upratané a v okolí vznikol park. V roku 1956 padlo rozhodnutie obnoviť kostol v pôvodnom stave spred poslednej prestavby.

V tejto podobe však rozšírený chrám existoval len krátko. Už v roku 1946 sa objavil návrh na opravu chrámu rátajúci s opätovnu výstavbou v rozsahu po rozšírení z rokov 1942-43. Autormi projektu nového trojlodia so svätyňou na severnej strane boli architekti F. Bednárik a F. Faulhamer. V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom ale nová loď mala byť znovu postavená v pôvodnom rozsahu z čias gotiky. Kapacita lode postavenej zo železobetónu bola zvýšená vstavaním poschodových tribún po stranách obvodových múrov. Kostol dostal aj nové šindľové zastrešenie a novú sakristiu.

Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu. Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta.

Súčasnosť

Z gotickej stavby sa dodnes zachovali okrem muriva presbytéria, veže a víťazný oblúk aj okna svätyne s kamennými kružbami a jej rebrová klenba dosadajúca na ihlanovité konzoly. Ďalšími prvkami sú trojité sedílie, kamenné pastofórium a dva jednoduché portály na severnej strane presbytéria. Po ukončení obnovy veže bola dňa 19.

Svätyňa (presbytérium) je oktogonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami hruškovitého profilu, zbiehajúcimi sa do okrúhleho svorníka s rozetou. Súčasná loď je z rokov 1957-1961 v rozmeroch pôvodnej lode (fotografie kostola v tomto čase). Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na trojlodie. hlavný portál pod vežou je výrazovo bohatý - neskorogotický. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria. Strecha i veža boli pokryté novou šindľovou krytinou a bola pristavaná nová sakristia. na druhé poschodie chóru pod vežou bol umiestnený organ (Varhany Krnov). Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965.

Výška veže je 45m, sú v nej umiestnené tri zvony - dva novšie (1350 funtov a 814 funtov), tretí (1060 funtový) je z roku 1752. Oltár je noegotický so sochami sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alojza a sv. Terézie z Lisieux. Najstaršia neskorogotická pamiatka nášho kostola je vzácna monštrancia zo 16. storočia. Drevená veža s arkádovou ochodzou a šindľovou baňou, ktorá je na kostole sv. Kataríny, patrí k najkrajším svojho druhu na Slovensku.

Podľa Jany Oswaldovej, handlovský kostol je jedinečný svojou štyridsaťpäťmetrovou vežou s arkádovým prechodom a šindľovou baňou, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku. Je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu.

História Evanjelickej Cirkvi v Handlovej

Handlová, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť nielen baníckou tradíciou, ale aj pestrým náboženským životom. V tomto článku sa pozrieme na históriu evanjelickej farnosti, ako aj na rímskokatolícke kostoly, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote mesta.

Hoci je prvá písomná zmienka o Handlovej zakladateľská listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1376, archeologické doklady sú svedectvom toho, že na tomto území ľudia žili už dávno predtým a zanechali tu svoje stopy. V 14. storočí osadu založili nemeckí kolonialisti, ich pôvodným cieľom bolo dolovať drahé kovy v okolitých horách. Nasledujúce storočia sa tunajší obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Netušili, čo sa skrýva v podzemí handlovského chotára. V čase priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa uhlie stalo strategickou surovinou, v dejinách tohto mesta sa začala nová etapa.

Vďaka priemyselnej ťažbe začiatkom 20. storočia mesto sa stalo najvýznamnejším priemyselným strediskom v tejto časti Slovenska, čo vplývalo nielen na život a spoločenské pomery tunajšieho obyvateľstva, ale aj na podobu samotnej obce. Do ďalšej éry svojej existencie mesto vstúpilo na sklonku druhej svetovej vojny, keď viac ako polovica pôvodných obyvateľov navždy opustila svoj domov. Úplne novú tvár mesto dostalo v najnovšej dobe spojenej s industrializáciou a hlbokými spoločenskými premenami. Práve s históriou mesta súvisia ikonické stavby - HAIKONY, ktoré definujú Handlovú. Nateraz ide o dvanásť stavieb alebo objektov, kktoré vybral akademický architekt Rastislav Nemec, pretože ho zaujali nielen stavby, ale i drobnosti, okolo ktorých obyvatelia Handlovej dennodenne chodia a akosi nevnímajú ich výnimočnosť.

História evanjelikov v tomto meste bola do 20. storočia spätá s nemeckým obyvateľstvom. Šírenie evanjelického vierovyznania v takom prostredí bolo rýchle a počet evanjelikov narastal aj na celej Hornej Nitre. Potvrdzujú to aj údaje, z päťdesiatych rokoch 16. storočia, ktoré kroniky zaznamenali, že obec bola evanjelická. Katolícky vizitátor Michal Segedy našiel v roku 1560 v Handlovej mladého evanjelického kňaza Valentína Kereszteniho.

Zachované listinné správy hovoria, že v roku 1660 Františka Khuen, vdova po grófovi Pálffym, zobrala handlovským evanjelikom všetok majetok a pôsobiaceho kňaza Bartolomeja Bussaeusa vyhnala. Na odpor sa postavili handlovské ženy, aby uchránili kostol pred zabratím. Ani tento odpor nebol úspešný. Jezuiti, ktorí prišli do obce dokonali úmysel a evanjelický zbor zanikol. V tomto období bolo útlakom, a vyhnaním kňazov postihnuté celé Bojnické panstvo, zanikol aj evanjelický zbor s gymnáziom a dvoma kostolmi v Prievidzi a mnohé ďalšie.

Veriaci bohoslužby konali v Kostole sv. Kataríny. Práve vzájomné spolužitie veriacich evanjelického aj katolíckeho vierovyznania je dôkazom dobrých a vzájomne priateľských vzťahov.

Zemepisne bol evanjelický cirkevný zbor v tomto regióne veľmi rozsiahly a patril pod správu v Zemianskych Kostoľanoch a kňaz duchovne zaopatroval 91 obcí (diaspor). Do histórie zemianskokostolianskeho zboru vstúpil farár Pavol Bázlik päťdesiatročnou duchovnou službou v zbore v rokoch 1888 až 1938. V tomto období sa začínajú vytvárať fílie, jednou z nich bola fília v Handlovej.

Dňa 9. júna 1940 sa v štátnej ľudovej škole v Handlovej za prítomnosti asi päťdesiatich cirkevníkov konal II. konvent handlovskej dcérocirkvi. Okolo roku 1950 sa veriaci začali aktívne schádzať v priestoroch pekárne, známej Handlovčanom - „U Kusých“. Aktívne sa o svojich veriacich staral kňaz Alexander Lichner, manžel pani Vilmy, uznávanej učiteľky hry na klavír.

Myšlienka handlovských evanjelikov, aby noví obyvatelia prichádzajúci do vyrastajúceho baníckeho mesta v novom bydlisku našli nielen chlieb, ale aj chrám Boží, sa naplnila 12. nedeľu po svätej Trojici v roku 1956. V tento deň generálny biskup evanjelickej cirkvi Ján Chabada posvätil nový kostolík, ktorí evanjelici v Handlovej s veľkou láskou svojpomocne postavili v rokoch 1954 až 1956 a služby Božie sa konali každú nedeľu. Náklady na jeho stavbu neboli nikdy vyčíslené.

Modrý kostolík stojaci v objatí zelenej prírody na ulici vtedajšej Sovietskej armády (dnes ulici Prievidzskej) však veriaci pre budovateľské plány socialistického štátneho zriadenia dlho neužívali. Kostol v Handlovej v roku 1963, ktorý musel byť rozhodnutím z februára 1973 pre budovateľské plány v meste Handlová zbúraný.

Po šesťročnom pôsobení evanjelický farár Alexander Lichner odchádza nielen zo zboru, ale aj z kňazskej služby. Jeho meno je spojené nielen s výstavbou evanjelického kostola, ale aj jeho významným pôsobením v našom meste a v evanjelickej cirkvi na Hornej Nitre, kde prišiel tento mladý kňaz do Zemianskych Kostolian pôsobiť v roku 1952. Tento kňaz, jazykovedec (ovládal 11 jazykov), baník a väzeň mal pohnutý životný príbeh poznačený ťažkými skúškami. V rokoch 2 sv. vojny bol partizánom, účastníkom protifašistického odboja. V čase prenasledovania cirkevných predstaviteľov pracoval ako baník dlhých 6 rokov, neskôr až do odchodu do dôchodku ako samostatný vedecký informatik v Slovenskej vedeckej knižnici v Bratislave. Za svoj neľahký život bol v roku 1990 rehabilitovaný a ako evanjelický farár pôsobil v cirkevných zboroch v obciach Cerovo a Kameňany do roku 1995. Mal rád históriu, zbieral životopisy evanjelických farárov. Dielo vydal knižne a v roku 1997 mu za toto významné literárno-historické dielo bola udelená cena Daniela Krmana. Brat fárar Alexander Lichner zomrel v roku 2002.

S vďakou a úctou musíme spomenúť aj na ďalších evanjelických kňazov, ktorí sa svojou prácou a šírením evanjeliá zaslúžili o to, aby evanjelická fília v Handlovej nezanikla. Patria k nim Albert Predmerský, Vladimír Synák a neľahká práca čakala farára Jozefa Kubisa, Synakovho nástupcu. Normalizačné obdobie nebolo cirkvi naklonené. Zbor trpel nielen hmotne, ale aj duchovne. Rozhodnutie štátnych orgánov o asanácii ani nie dvadsaťročného kostola v Handlovej z februára 1973 a prípis o výkupe pozemkov okolo kostola, pre výstavbu rodinných domov a detských jaslí, to všetko veľmi ťažko dopadlo na zbor, ale hlavne na handlovských evanjelikov. Mnohí zanevreli a ostali sklamaní.

Tabuľka: Stavebné úpravy Kostola sv. Kataríny v Handlovej

tags: #handlova #kostol #svatej #katariny #kresleny