Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach nad Topľou je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou siahajúcou do stredoveku. Tento kostol, stojaci v tieni barokového kaštieľa z 18. storočia, slúži rímskokatolíckym veriacim už viac ako 700 rokov.
Panoráma Hanušoviec nad Topľou
História a vývoj kostola
Presný dátum postavenia Rímskokatolíckeho kostola sv. Urbana nie je známy. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru. V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia.
Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov. V rokoch 1634 - 1717 sa kostol dostal do užívania evanjelikov. Kostol, ktorý sa v rokoch 1634 - 1717 dostal do užívania evanjelikov, si zachoval stredoveký ráz až do nešetrnej obnovy v polovici 20. storočia. Zámerom súčasných úprav je preto vrátiť kostolu čo najpôvodnejšiu atmosféru. A popri tom odhaliť aj ďalšie tajomstvá zaviate časom.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Architektonické prvky a zaujímavosti
V hanušovskom kostole z 13. storočia nás víta miestny farár Martin Telepun. Prítomnosť križiakov na týchto miestach nie je žiadnou novinkou. Starší autori hovorili najmä o johanitoch. Dvojkríže, ktoré sa nachádzajú na víťaznom oblúku oddeľujúcom svätyňu s podzemnou kryptou a loď, sa však Haviarovej podarilo stotožniť so strážcami Božieho hrobu v Jeruzaleme, takzvanými božohrobcami.
Výstavbu hanušovského kostola božohrobcami nedokazujú len spomenuté dvojkríže. „Všimnite si množstvo šesťcípych roziet, nájdete ich tu viac ako štyridsať. Na tento motív natrafíte práve v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Rovnako aj ďalšie prvky, ako sú ľudské hlavy či postavy na rímse veže, medzi ktorými sa vyníma bájny leviatan, nie sú charakteristické pre naše územie.
Historik Glod upozorňuje aj na predĺženú svätyňu s dvoma poľami klenby, ktorá nie je typická pre vidiecke, ale pre kláštorné kostoly. Práve tam sa zrejme nachádzala kaplnka Božieho hrobu, do ktorej sa vstupovalo priamo z chóru veľkým lomeným oblúkom. „Takýto priestor sa v stredovekých kostoloch nenachádzal. Naopak, kaplnka bola nutnou súčasťou všetkých kostolov strážcov Božieho hrobu,“ vysvetľuje Glod. Miestnosť vo veži, kde sa v 13.
Po odchode božohrobcov z Hanušoviec sa ich kostol stal farským. Pravdepodobné pôvodné patrocínium sv. Pastofóriá (svätostánky) na východnej stene svätyne - jedno na uchovávanie Eucharistie, druhé na relikvie - boli doplnené novým gotickým na severnej stene. Tá spolu s loďou dostala aj novú výmaľbu v podobe fresiek datovaných do 14. storočia. Odkryť sa podarilo časti kristologického a pašiového cyklu (tzv. Judáš bozkom zrádza Syna človeka. Vojaci pod krížom. Kôň na výjave svätoladislavskej legendy.
Farská komunita a aktivity
Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou.
Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda. Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole.
V roku 2019 sa konala v Hanušovciach prvá ekumenická krížová cesta, kedy kňazi i veriaci rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania i gréckokatolíckej cirkvi spoločne vyšli do hanušovských ulíc v spoločnej modlitbe. Po dvoch rokoch pekné tradície znovu ožívajú. Táto tradícia síce píše ešte len svoj "druhý ročník", no má nádej na dlhú životaschopnosť, ak budú na svete i v Hanušovciach nad Topľou ľudia dobrej vôle, ktorí budujú vzťahy na tom, čo nás spája, nie rozdeľuje. Krížová cesta bola obetovaná za nenarodené deti. Začala pri gréckokatolíckom chráme, v parku. Súčasťou sprievodu bola aj krojovaná skupina členov hanušovského folklórneho súboru Vargovčan.
Ekumenická krížová cesta v Hanušovciach nad Topľou
Významné osobnosti
Správca farnosti: Mgr. Branislav Polča (narodený r. 1980, ordinovaný r.
- Vdp. Alfréd Vilk, farár pôsobiaci v r.
- Vdp. ThLic.
- Vdp. ThDr.
- Mgr.
- Mgr.
- Mgr.
- Mgr. Branislav Polča (od 1.
- Kapucín - rehoľník Ing.
- Vysvätený za kňaza 7.8.1993 v rímskokatolíckom kostole v Bystrom.
- Vysvätil ho košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč.
- Novokňaz slúžil primičnú omšu v kostole Ducha Svätého v Bystrom dňa 8.8.1993.
- Mgr. Slavko Sivák (1975), ordinovaný dňa 19.júna 1999 v kostole sv. Mikuláša v Prešove arcibiskupom košickej arcidiecézy Mons. Alojzom Tkáčom.
- páter Stanislav Orečný SVD, ordinovaný 13.06.2015 v Košiciach, primičná sv.
- PhDr. Ing. Stanislav Andrek, ordinovaný 13.06.2015 v Rožňave, primičná sv.
Rímskokatolícki kňazi farnosti Hanušovce nad Topľou, ktorí pôsobili aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou, v 20. Dňa 1. decembra 1991 bola zriadená nová rímskokatolícka farnosť Bystré nad Topľou. Hermanovce nad Topľou sa stali filiálnou obcou tejto farnosti. Rímskokatolícki kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti Bystré nad Topľou, teda aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou: František Miháľ (1992 - 1997), Ján Andrej (1997 - 2011), Miloslav Janovčík (2006 - 2011), Igor Čellár (2011 - 2015), Ján Sabo (2015 - 2019), Branislav Polča (od 1.
tags: #hanusovce #nad #toplou #foto #rimskokatolicky #kostol