Tento článok prináša prehľad životopisov a pôsobenia viacerých kňazov, s dôrazom na ich prínos pre Katolícku cirkev na Slovensku. Zameriame sa na ich vysviacky, miesta pôsobenia a významné aktivity. Poďme sa ponoriť do pozoruhodného života Pavla Spišáka, gréckokatolíckeho kňaza, ktorého život bol pretkaný neobyčajnými udalosťami a hlbokou oddanosťou viere a slovenskej kultúre.
V nedeľu 16. októbra v gréckokatolíckej farnosti Telgárt na Horehroní miestny kňaz o. Marián Sabol privítal medzi veriacimi vladyku Petra Rusnáka, bratislavského eparchu. Dôvodom jeho návštevy bola spomienka na miestneho rodáka o. Vladyka spolu s o. Vladimírom Skybom, protosynkelom a ďalšími kňazmi slávil v miestnom chráme Najsvätejšej Trojice archijerejskú svätú liturgiu. V homílii vychádzal z Lukášovho podobenstva o rozsievačovi semena. Zdôraznil silu slova a jeho zásadný význam v ľudskom živote. Na jednej strane pozitívna myšlienka vyslovená s láskou pôsobí na budovanie vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Na druhej strane neustrážene vyslovené slovo vie raniť a zabíjať ľudského ducha. Preto je dôležité nechať svoje srdce otvorené Božiemu slovu, ktoré má moc vniesť doň pokoj, harmóniu a lásku.
ŽIVOTNÉ OSUDY MÁRIE SÉČIOVEJ - Muránska Venuša
Detstvo a štúdiá
Pavol Spišák sa narodil 28. júna 1901 v Telgárte v roľníckej rodine ako najmladší z piatich detí. Už na gymnáziu sa prejavoval ako veľmi agilný študent. Základné vzdelanie získal v rodisku a na dvore bulharského kráľa Borisa. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Kežmarku, zmaturoval v r. 1922. Rok študoval na učiteľskom ústave v Prešove, tam absolvoval v rokoch 1923-1927 aj teologické štúdiá.
Neďaleko Telgártu postavil ako bohoslovec kaplnku Panne Márii na mieste, kde sa údajne zjavila (kaplnka podnes stojí a pre miestnych obyvateľov sa stala pútnickým miestom). Kňazskú vysviacku prijal v celibáte 28. 17. Jeho prvým kňazským pôsobiskom sa stala Vyšná Jablonka, ale už o rok preberá miesto správcu farnosti Vernár. Práve tu našiel tiché prostredie na písanie poézie a prózy, ktorou prispieval do mnohých novín a časopisov.
Adopcia bulharským cárom
Pavol Spišák z Telgártu mal nezvyčajné detstvo i nezvyčajnú dušu. V horehronskej obci Telgárt sa v roku 1901 narodil Pavol Spišák, no veľmi skoro prišiel o oboch rodičov. Do života opusteného chlapca však vstúpil takmer zázrak - adoptoval si ho bulharský cár Ferdinand I. Coburg. „Okolo toho, ako sa do rodiny Coburgovcov dostal, sa šíria doslova legendy. Dnes už ťažko povedať, či sa zakladajú na pravde, alebo boli dôvody racionálnejšie. Prihovoril sa mu a dali sa do reči.
Po prvých rokoch v ľudovej škole tak Pavol pokračoval v štúdiu na kráľovskom dvore v Sofii. Vďaka Ferdinandovej finančnej podpore študoval v Sofii, Plovdive a v malom seminári pre byzantských katolíkov v Adrianopole (dnes Edirne v Turecku). Nakoniec sa ešte rozhodol na Slovensku vyštudovať Teologickú bohosloveckú akadémiu v Prešove a 28.
Kňazské pôsobenie a konflikty
Rok pôsobil vo farnosti Vyšná Jablonka, v rokoch 1928-1935 a 1939-1950 bol správcom farnosti vo Vernári, medzitým v Toryskách. V roku 1935 Spišáka preložili do Torysiek. A tu sa dostal aj do priameho konfliktu s biskupom Gojdičom a prorusínsky orientovanými kňazmi, ktorých bola v gréckokatolíckej cirkvi väčšina. V tomto období sa len päť kňazov v gréckokatolíckej cirkvi hlásilo k slovenskej národnosti.
Jadro sporu tkvelo v tom, že Spišák viedol homílie v slovenčine, za čo rusínsky orientovaní veriaci požadovali jeho urýchlené odvolanie. Nespokojná časť rusínskych veriacich sa rozhodla neakceptovať Spišáka ako farára a podujala sa v obci vybudovať rusínsku, ale už pravoslávnu farnosť.
Zachovala sa napríklad fotografia cára Ferdinanda I. Coburga s venovaním v bulharčine: „Vernárskemu farárovi Pavlovi Spišákovi, môjmu milému učiteľovi, na pamiatku teologických hodín, ktoré sme trávili v jeho dome vo Vernári. 1. decembra 1943.
Perzekúcia a prenasledovanie
Zložité časy preňho nastali v povojnovom období. V roku 1947 biskup Gojdič vymenoval Spišáka za titulárneho dekana. Práve v tomto období sa o Spišákovi aj vo Vatikáne začalo hovoriť ako o možnom prvom gréckokatolíckom biskupovi slovenskej národnosti. Zabránila tomu takzvaná akcia P. „Po takzvanom prešovskom (Veľkom) sobore prešlo iba 75 gréckokatolíckych kňazov na pravoslávnu vieru.
Počas tzv. „akcie P“ zostal verný gréckokatolíckej Cirkvi, nepodpísal prestup na pravoslávie, no farnosť nechcel opustiť. V noci z 15. na 16. augusta 1951 ho násilne odvliekli do sústreďovacieho kláštora v Hlohovci, neskôr do Podolínca. O okolnostiach svojho zatknutia zanechal svedectvo: „O polnoci 15. augusta 1950 ku mne vtrhla skupina Štátnej bezpečnosti, vylomila dvere na fare. Vrhli sa na mňa, do krvi ma zbili a bosého v pyžame odvliekli do väzenia v Poprade. Nevedel som, čo sa robí. Vyšetrovali ma, bili, vyhrážali sa, že ak nepodpíšem schizmu, pôjdem do Jáchymova a na Sibír.
Niektorí rodáci naňho nikdy nezabudli. „Pátral som, kde sa len dalo, aby som zostavil komplexný pohľad na jeho život. Pociťoval som to ako vnútornú potrebu, aby som splatil určitý historický dlh a to nielen čo sa týka našej rodiny,“ hovorí Jaroslav Slašťan. „Niekedy som sa musel aj pousmiať. Hoci kňazov máme zväčša v predstavách zafixovaných ako pokorné ovečky, Paľko Spišák sa z týchto predstáv napriek svojej poetickej duši vymykal. Napríklad v momente, keď poňho prišla v 50. rokoch na faru Štátna bezpečnosť, odmietol s nimi odísť. Bránil sa a pustil sa s nimi dokonca do bitky. Boli však v presile, odvliekli ho do blízkeho lesa a tam mu vážne zranili nohy a zlomili nos.
Z Oseku pri Duchcove neskôr Pavol ušiel naspäť na Slovensko. Pol roka sa skrýval v Bratislave, potom sa ukrýval niekoľko mesiacov na fare v Uľanke pri Bystrici u svojho priateľa, kňaza Jozefa Nogu. V r. 1953 sa vrátil do Telgártu a býval u svojej sestry Márie Labošovej, po jej smrti u netere Márie Šipulovej. Pred r. 1968 ho znovu vyšetrovali.
Obdobie obrody a odkaz
Počas obrodného procesu r. 1968 začal slúžiť sv. liturgiu v Telgárte. „V tomto období našiel veľkú oporu v Jánovi Škovierovi, ktorý bol kňazom v Šumiaci. Po legalizácii gréckokatolíckej cirkvi v Československu sa ukázalo nevyhnutné sláviť božskú liturgiu v živom jazyku. Spišákove preklady boli odobrené. V roku 1969 sa československí biskupi zúčastnili v Ríme na spomienkovej slávnosti 1100. Niektorých slovenských pútnikov prijal 14. februára pápež Pavol VI. V roku 1971 ho pri príležitosti sedemdesiatych narodenín vymenovali za titulárneho kanonika. Zomrel vo svojej rodnej obci 17.
Je známy najmä prekladom Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho a viacerých pobožností pre gréckokatolíkov do slovenčiny. Jeho kniha Chváľme Boha (Prešov 1940, v obšírnejšom vydaní v odbornej publikácii Verejné bohoslužby) vyšla v piatich rôznych vydaniach, pomohla povzniesť náboženského ducha nášho ľudu. Jej cieľom bolo, aby slovenský gréckokatolík porozumel cirkevnej reči, obradom a spoznal ich krásu. Na pamiatku 1050. jubilea od smrti prvého arcibiskupa apoštolského legáta všetkých Slovanov napísal knihu Svätý Metod arcibiskup Moravský a Panónsky, učiteľ Sloviensky (Spišská Nová Ves 1935). Napísal a v rôznych časopisoch uverejnil viacero básní. Biskup P. P. Gojdič ho vymenoval za titulárneho dekana, neskôr za titulárneho kanonika.
Na jeho počesť vladyka Peter spolu s o. Michalom Hospodárom, predsedom Spolu sv. Cyrila a Metoda odhalili pamätnú tabuľu na pravom priečelí chrámu. Následne vladyka posvätil aj jeho nový náhrobný pomník na miestnom cintoríne. Autorom pamätnej tabule je akad. sochár Milan Ormandík a plastiky zhotovil p. Šipula z Telgártu. Celú slávnosť spevom sprevádzal bratislavský zbor Chrysostomos.
Prehľad kňazov podľa dátumu narodenia
| Dátum narodenia | Meno |
|---|---|
| 28.09.1956 | Berkeš Pavol, ThDr. |
| 16.09.1957 | Chovanec Marián, Mons., ThDr. |
| 20.10.1983 | Kraus Ján, ThLic. |