Najdôkladnejšie historické analýzy súčasnosti jednohlasne a s absolútnou istotou zhodne tvrdia, že Ježiš Nazaretský existoval, žil v prvej polovici prvého storočia, bol Žid, väčšinu svojho života prežil v Galilei a zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov - svojich nasledovníkov. Svojím kázaním a obdivuhodnými činmi vzbudil veľké nádeje u svojich stúpencov. Bol v Judei a Jeruzaleme aspoň raz na sviatok Paschy, niektorí členovia veľrady sa naňho pozerali s veľkým podozrením a s podobnými predsudkami ho vnímali aj rímske úrady.
Preto ho nakoniec rímsky prefekt provincie Judea, Poncius Pilát, odsúdil na smrť a Ježiš zomrel ukrižovaný na kríži. Po smrti uložili jeho telo do hrobu, no o niekoľko dní neskôr telo z hrobu zmizlo. Súčasný vývoj historického výskumu nám umožňuje povedať, že uvedené skutočnosti sú v podstate dokázané, čo pre postavu spred dvadsiatich storočí vôbec nie je zanedbateľné.
Neexistuje žiadny racionálny dôkaz, ktorý by s väčšou istotou potvrdzoval existenciu takých osobností ako Homér, Sokrates alebo Perikles - aby sme vymenovali aspoň tie najznámejšie - ako dôkaz o existencii Ježiša. A aj objektívnych, kriticky overiteľných údajov týkajúcich sa týchto postáv je oveľa menej. V prípade Ježiša je to však iné. Nielen preto, že zanechal hlbokú stopu, ale aj preto, že historické pramene presne vykresľujú jeho osobnosť a poukazujú na skutočnosti, ktoré presahujú naše očakávania a naše presvedčenie, že neexistuje nič, čo by presahovalo veci viditeľné a hmatateľné.
Z týchto skutočností vyplýva, že on bol ten Mesiáš, ktorý mal prísť ako vládca svojho ľudu, ako nový Dávid, ba ešte viac, že Ježiš je Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Aby sme toto pozvanie skutočne prijali, musíme počítať s nezaslúženou Božou pomocou, ktorá osvecuje rozum a umožní nám vnímať celú hĺbku reality, v ktorej žijeme.
Potrebujeme svetlo, ktoré túto skutočnosť neskresľuje, ale umožňuje ju vnímať so všetkými možnými odtieňmi, ktoré unikajú bežnému zraku. Najzákladnejšie údaje o Ježišovi sú všeobecne známe. Ježiš z Nazaretu bol Žid, presnejšie Galilejčan. Ježiš bol neprekonateľný rečník. Dokázal bez prípravy rozprávať celé hodiny a jeho argumentácia bola neotrasiteľná.
Kto bol svätý Jozef a prečo ho potrebujete poznať
Svätý Jozef a jeho úloha
Evanjelista Matúš nám pomáha pochopiť, že postava Jozefa, hoci je zdanlivo okrajová, nenápadná, v pozadí, je v skutočnosti ústredným kamienkom dejín spásy. Jozef žije svoj protagonizmus bez toho, aby chcel ovládnuť scénu. Ak sa nad tým zamyslíme, «naše životy udržiavajú bežní ľudia - na ktorých sa obyčajne zabúda - ktorí sa neobjavujú v titulkoch novín a časopisov [...]. Koľkí otcovia, matky, starí rodičia či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť kríze a ako ňou prechádzať, prispôsobiac svoje zvyky, hľadiac dopredu a povzbudzujúc k modlitbe. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých» (Apoštolský list Patris corde, 1).
Takto môže každý nájsť vo svätom Jozefovi muža, ktorý zostáva nepovšimnutý, muža každodennej prítomnosti, diskrétnej a skrytej prítomnosti, orodovníka, oporu a sprievodcu v ťažkých chvíľach. Pripomína nám, že všetci tí, ktorí sú zdanlivo skrytí alebo v „druhej línii“, majú v dejinách spásy jedinečnú hlavnú rolu. V Lukášovom evanjeliu sa Jozef objavuje ako ochranca Ježiša a Márie.
A z tohto dôvodu je aj „ochrancom Cirkvi“: veď ak bol ochrancom Ježiša a Márie, pracuje teraz, keď je v nebi, naďalej ako ochranca, v tomto prípade Cirkvi; «pretože Cirkev je predĺžením Kristovho tela v dejinách, a zároveň sa v materstve Cirkvi odráža Máriino materstvo. Keď Jozef naďalej chráni Cirkev - prosím, nezabúdajte na to: dnes Jozef chráni Cirkev -, naďalej chráni „Dieťa a jeho matku“ (porov. Patris corde, 5). Tento aspekt Jozefovej úlohy ochrancu je veľkou odpoveďou na to, o čom hovorí kniha Genezis.
Jozef ako spravodlivý muž
Evanjelista Matúš nazýva Jozefa mužom „spravodlivým“. Aby sme pochopili Jozefovo správanie voči Márii, je užitočné pripomenúť si svadobné zvyky starého Izraela. Manželstvo sa ponímalo v dvoch presne vymedzených fázach. Prvou bolo oficiálne zasnúbenie, ktoré už znamenalo novú situáciu: obzvlášť žena, hoci ešte rok žila v dome svojho otca, bola v skutočnosti považovaná za „manželku“ snúbenca. Ešte spolu nežili, ale bolo to, akoby mu bola manželkou.
Druhou aktom bol presun nevesty z otcovského domu do domu ženícha. To sa uskutočnilo v slávnostnej procesii, ktorou sa zavŕšil sobáš. Na základe týchto zvykov skutočnosť, že «skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala», vystavovala Pannu Máriu obvineniu z cudzoložstva. A táto vina sa podľa starovekého zákona trestala ukameňovaním.
Evanjelium hovorí, že Jozef bol „spravodlivý“ práve preto, že sa podriaďoval zákonu ako každý zbožný Izraelita. Avšak jeho láska k Márii a dôvera v ňu mu napovedali spôsob ako by zachránil dodržanie zákona i česť jeho nevesty: rozhodol sa, že jej dá listinu o prepustení tajne, bez rozruchu, bez toho, aby ju vystavil verejnému poníženiu. Vybral si cestu diskrétnosti, bez súdu a odškodnenia sa.
Jazyk Ježiša Nazaretského
Ježiš z Nazaretu hovoril aramejčinou. Svätý Peter to rád označoval: "Zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás" jasným a nepochybným hlásaním Pána Ježiša. Preto radostnú zvesť, ohlasovanú životom, musí prv či neskôr ohlasovať aj živé slovo. Celé dejiny Cirkvi už od príhovoru svätého Petra pri zoslaní Ducha Svätého sú späté s dejinami hlásania evanjelia.
Evanjelizácia
Evanjelizovať pre Cirkev znamená prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu, ľudí vnútorne pretvárať a vytvárať z nich nové ľudstvo: "Hľa, všetko robím nové". Ale nové ľudstvo nie je možné bez nových ľudí, totiž nových skrze krst a život podľa evanjelia. Účelom evanjelizácie je práve dosiahnuť túto vnútornú premenu, a ak treba, nejako ju vyjadriť slovom.
Radostná zvesť sa má hlásať predovšetkým svedectvom vlastného života. Kresťan alebo skupina kresťanov sa snaží chápať druhých ľudí, v spoločnosti ktorých žije. Vľúdne s nimi zachádzajú, zaujímajú sa o ich život a osudy a usilujú sa spolu s nimi o všetko, čo je šľachetné a dobré. Okrem toho má z nich vyžarovať prostým a nevtieravým spôsobom ich viera v duchovné hodnoty, ktoré presahujú ostatné bežné hodnoty, a nádej v niečo, čo sa nevidí a čo si ľudia neodvažujú predstaviť.
Rok svätého Jozefa
Ako vhodne prežívať aktuálny Rok sv. Jozefa? Ako chcel Svätý Otec František, má to byť v častejšej modlitbe k sv. Jozefovi. Pre pápeža i pre veľkú mystičku sv. Teréziu Avilskú bol sv. Jozef privilegovaný svätý, keďže Terézia zakúšala blaho vypočutých modlitieb na základe jeho príhovoru.
tags: #akym #jazykom #hovoril #jezis #nazaretsky