Kostol svätého Kríža v Devíne: Historický a duchovný skvost

Obec Devín, situovaná len pár kilometrov západne od Bratislavy pod majestátnym hradom, ukrýva vzácnu kultúrnu pamiatku - Kostol svätého Kríža. Vďaka svojej vyvýšenej polohe a vysokej veži je kostol v krajine neprehliadnuteľný a predstavuje dôležitý bod na mape sakrálnej architektúry Slovenska.

Kostol svätého Kríža v Devíne je významným duchovným a kultúrnym centrom, ktoré zohráva dôležitú úlohu v kontexte slovenskej histórie a kresťanstva. Tento kostol je súčasťou Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda, ktorá spája miesta spojené s ich životom a dielom.

Kostol svätého Kríža v Devíne je nielen miestom modlitieb a bohoslužieb, ale aj dôležitým bodom na mape kultúrnych trás. Jeho história a umiestnenie v blízkosti významných archeologických nálezísk pridávajú tomuto miestu osobitý historický rozmer.

Vďaka svojej bohatej histórii a strategickej geografickej polohe má hlavné mesto Slovenska pestrú skladbu sakrálnych stavieb. Spomedzi 60 kostolov sú najpočetnejšie rímskokatolícke kostoly (49), nasledujú kostoly evanjelickej cirkvi a. V štyroch prípadoch z tohto súboru nejde o sakrálne budovy, kde by sa slúžili bohoslužby. Najstarším stojacim a fungujúcim kostolom v Bratislave je Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach (pôvodne postavený v polovici 12.

Na miernej vyvýšenine v západnej časti Devína stojí Kostol sv. Kríža, vzácna kultúrna pamiatka, ktorej dejiny siahajú do druhej polovice 13. storočia. Kostol bol pôvodne vybudovaný v románskom slohu, vďaka neskorším prestavbám však dnes v jeho architektúre badať skôr prvky gotiky a baroka, v menšej miere i klasicizmu.

V hlavnom meste Slovenska sa v prípade sakrálnych stavieb stretávame s pestrou škálou slohov. Súčasná architektúra (od deväťdesiatych rokov po dnešok) je zastúpená viacerými sakrálnymi objektmi. Je to napríklad Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke (architekt Klement Trizuljak), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (saleziáni) v Ružinove na Miletičovej (architekti Ada a Marián Weber) alebo Kostol Kráľovnej rodiny na Teplickej ul.

História Kostola svätého Kríža siaha do druhej polovice 13. storočia. Kostol postavili v obci ako pomerne veľkú stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Išlo o reprezentatívne jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou. Patrocínium kostola je sv. Kríža.

Ďalšia stavebná fáza nasledovala po výraznom poškodení kostola pri útoku vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. v 70. rokoch 13. storočia. Zahŕňala výraznú prestavbu svätyne, ktorú predĺžili východným smerom do podoby polygónu a zaklenuli ťažkou rebrovou klenbou. Túto opreli o mohutné postranné piliere zachované v základoch. V závere svätyne úlohu pilierov prevzalo plné murivo nároží, čím v exteriéri vznikla rovná východná stena presbytéria.

V 14. storočí pristavali južnú kaplnku, pričom pôvodne mala siahať len po južný portál do hlavnej lode. Ešte počas výstavby však bola predĺžená až po západné priečelie lode. Pod prístavbou bola súčasne vybudovaná krypta s kamennou valenou klenbou.

Severná bočná loď vznikla tiež ako bočná kaplnka v druhej štvrtine 15. storočia. Kaplnka bola prepojená s hlavnou loďou lomenými arkádovými oblúkmi podobnými ako v prípade južnej lode.

V druhej tretine 16. storočia sa realizovala oprava v renesančnom štýle, ktorú si vyžiadalo vypálenie kostola tureckými vojskami.

Barokizáciou prešiel kostol pri obnove v 70. rokoch 17. storočia. Pristavaná bola veža, hlavná loď a svätyňa dostali valené klenby so styčnými hrebienkovými výsečami. Zvýšili tiež vežu, upravili jej fasádu a zastrešili novou strechou typického cibuľovitého tvaru. K južnej strane svätyne pristavali novú sakristiu.

Práce pokračovali aj v 18. storočí, kedy bolo dotvorené západné priečelie portálmi so sochami v nadstavcoch a ďalšími sochami v štítoch. Osvetlenie lode bolo riešené tzv. termálnymi oknami polkruhového tvaru a do rovnakého tvaru upravili aj gotické okná bočných lodí. V interiéri boli znova otvorené arkádové oblúky do bočných lodí. Na pilier arkádového oblúka v severovýchodnej časti bola osadená drevená kazateľnica prístupná schodiskom zo sakristie. V západnej časti lode vybudovali novú tribúnu.

V rokoch 1788 - 1789 obnova vyvrcholila reprezentatívnou úpravou svätyne s novou valenou klenbou, ornamentálnou výmaľbou stien a napokon postavením nového hlavného oltára v súvislosti so zmenou patrocínia na dnešné sv. Kríža. Ústredným motívom je tak plastika Ukrižovaného Krista, ktorá zrejme vznikla v dielni známeho sochára F. X.

Ďalšie opravy a úpravy sa spomínajú k rokom 1863, 1937 a 1949 - 1950. Veľká obnova sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch minulého storočia na základe výsledkov výskumov spolu s reštaurovaním niektorých prvkov a pokračuje aj v súčasnosti. V roku 2017 bol ukončený historicko-architektonický výskum. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.

Kostol slúži ako farský miestnej farnosti. Bohoslužby sa konajú v pondelok, stredu a piatok o 18:00 hod.

Adresa kostola: Devín - kostol sv. Kríža, RKFÚ Štítová 2, 841 10 BA

Program a podujatia

Kostol pravidelne organizuje rôzne podujatia, ktoré sú zamerané na šírenie kresťanských hodnôt a kultúrneho dedičstva. Medzi ne patria:

• Bohoslužby a omše
• Koncerty duchovnej hudby
• Prednášky a diskusie na témy viery a histórie
• Púte a procesie

Podujatie sa uskutoční 25. mája 2019 o 15.00 hod. pred Kostolom Svätého Kríža v Devíne pri pamätníku sv. Cyrila a sv. Metoda.

Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda

Kostol svätého Kríža v Devíne je súčasťou významnej Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda. Táto cesta spája miesta, ktoré sú spojené s príchodom a pôsobením vierozvestcov Cyrila a Metoda na našom území.

Cieľom cesty je šíriť poznanie a osvetu celoročne, aj mimo sviatočného dňa a to rôznymi aktivitami tak, aby zaujali široké spektrum verejnosti. Tvorcovia Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda veria, že vzbudia záujem o naše vlastné korene aj u mladých ľudí, povzbudia pedagógov a kultúrnych pracovníkov v záujme o túto tému, rovnako ako zástupcov z oblasti cestovného ruchu, turizmu a gastronómie tak, aby sme k nám pritiahli čo najviac návštevníkov z domova a zo sveta.

Na tejto zaujímavej Ceste spoznáte pamiatky a miesta spojené s Veľkou Moravou nesúce odkaz solúnskych bratov. Vierozvestcovia, ktorí sem prišli v roku 863, zohrali na našom území kľúčovú úlohu pri šírení liturgie - a to vytvorením hlaholiky - prvého písma prispôsobeného na slovanskú reč ako aj získaním pápežského súhlasu na to, aby mohla byť staroslovienčina liturgickým jazykom. Tým prispeli k pochopeniu božieho slova a k jeho šíreniu slovom aj písmom.

Na trase, ktorú ponúka story mapa, teda mapa s príbehom, sa z celkom 24 zastávok na území Slovenska nachádza sedem v Bratislavskom kraji a to Hrad Devín, Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina a ďalšie.

Pre návštevníka bude určité veľmi prospešná jej mapová aplikácia, kde získa všetky užitočné informácie, ktoré na svojom putovaní bude potrebovať, ako dĺžka trasy, kde prespať, kde sa najesť a čo zaujímavé môže v okolí trasy navštíviť.

Aktivity a projekty

V rámci rozvoja Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda sa realizujú rôzne aktivity a projekty:

• Vzdelávacie programy pre školy a verejnosť
• Rekonštrukcie a obnova pamiatok
• Propagačné aktivity a podujatia

Študijná cesta po trase Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda sa konala v dňoch 16.-17.5.2019.

Na druhý deň sme si prezreli okolie špecializovanej nemocnice svätého Svorada, kde sa našli vykopávky starého kláštora. Za tým sme sa presunuli do Nitrianskej Blatnice a prezreli si nádhernú kaplnku. Poslednou zastávkou bola obec Bojná s prehliadkou múzea a areálu hradiska.

Ďalšie kostoly v Bratislave:

• Alžbetínky - kostol sv. Alžbety, Špitálska 21
• Katedrála - katedrála sv. Martina, Kapitulská 9
• Františkáni - kostol Zvestovania Pána, Františkánska 2
• Modrý kostol - kostol sv. Alžbety, Bezručova 2
• Podhradie - kostol Najsv. Trojice, Žižkova 7
• Podunajské Biskupice - kostol sv. Mikuláša, Trojičné nám. 4

Slovania a ich dedičstvo

V kontexte s Kostolom svätého Kríža v Devíne je dôležité spomenúť aj odkaz Slovanov a ich kultúrne dedičstvo. Podujatia zamerané na túto tému sa konajú v rôznych mestách a obciach, aby pripomenuli prínos Slovanov k európskej kultúre.

Dňa 12.10 sa konalo už druhý ročník podujatia ,, Slovania vo Svätom Jure“. Konečne nám počasie prialo a na pár hodín mestečko Svätý Jur obsadili Slovania. Prišli so svojim táborom a obsadili Scheidlinovu záhradu. Predviedli neuveriteľné bojové predstavenia, divadielko, hudobné a tanečné predstavenia. Deti si mohli vyskúšať ako sa bojovalo kedysi, zastrieľať si z luku, namaľovať si tvár, zahrať sa s hlinou a to všetko v duchu Slovanou.

Neštich sa nachádza na trase medzinárodnej Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda, ktorá sieťuje najzaujímavejšie miesta spojené s obdobím pôsobenia svätcov a ich bohatou činnosťou. Lokalitu môžete navštíviť celoročne. Patrocínium: sv. Vznik: začiatok 2. tretiny 13.

Kostol postavili v obci ako pomerne veľkú stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Išlo o reprezentatívne jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou. Ďalšia stavebná fáza nasledovala po výraznom poškodení kostola pri útoku vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. v 70. rokoch 13. storočia. Zahŕňala výraznú prestavbu svätyne, ktorú predĺžili východným smerom do podoby polygónu a zaklenuli ťažkou rebrovou klenbou. Túto opreli o mohutné postranné piliere zachované v základoch. V závere svätyne úlohu pilierov prevzalo plné murivo nároží, čím v exteriéri vznikla rovná východná stena presbytéria.

V 14. storočí pristavali južnú kaplnku, pričom pôvodne mala siahať len po južný portál do hlavnej lode. Ešte počas výstavby však bola predĺžená až po západné priečelie lode. Pod prístavbou bola súčasne vybudovaná krypta s kamennou valenou klenbou.

Severná bočná loď vznikla tiež ako bočná kaplnka v druhej štvrtine 15. storočia. Kaplnka bola prepojená s hlavnou loďou lomenými arkádovými oblúkmi podobnými ako v prípade južnej lode.

V druhej tretine 16. storočia sa realizovala oprava v renesančnom štýle, ktorú si vyžiadalo vypálenie kostola tureckými vojskami.

Barokizáciou prešiel kostol pri obnove v 70. rokoch 17. storočia. Pristavaná bola veža, hlavná loď a svätyňa dostali valené klenby so styčnými hrebienkovými výsečami.

Práce pokračovali aj v 18. storočí, kedy bolo dotvorené západné priečelie portálmi so sochami v nadstavcoch a ďalšími sochami v štítoch. Osvetlenie lode bolo riešené tzv. termálnymi oknami polkruhového tvaru a do rovnakého tvaru upravili aj gotické okná bočných lodí. V interiéri boli znova otvorené arkádové oblúky do bočných lodí. Na pilier arkádového oblúka v severovýchodnej časti bola osadená drevená kazateľnica prístupná schodiskom zo sakristie. V západnej časti lode vybudovali novú tribúnu.

Zvýšili tiež vežu, upravili jej fasádu a zastrešili novou strechou typického cibuľovitého tvaru. K južnej strane svätyne pristavali novú sakristiu a v rokoch 1788 - 1789 obnova vyvrcholila reprezentatívnou úpravou svätyne s novou valenou klenbou, ornamentálnou výmaľbou stien a napokon postavením nového hlavného oltára v súvislosti so zmenou patrocínia na dnešné sv. Kríža. Ústredným motívom je tak plastika Ukrižovaného Krista, ktorá zrejme vznikla v dielni známeho sochára F. X.

Ďalšie opravy a úpravy sa spomínajú k rokom 1863, 1937 a 1949 - 1950. Veľká obnova sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch minulého storočia na základe výsledkov výskumov spolu s reštaurovaním niektorých prvkov a pokračuje aj v súčasnosti.

V okolí kostola bolo odkryté rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy, čo niektorých autorov priviedlo k hypotéze, že na tomto mieste stál kostol už v 9. storočí a že sa tu nachádzala aj hrobka sv. Metoda. Toto obdobie pripomína aj súsošie sv.

Kostol patrí do skupiny pomerne veľkých stavieb, ktoré vznikli okolo polovice 13. storočia v bezprostrednom okolí Bratislavy spolu s Modrou a Sv. Jurom.

Južná kaplnka aj po neskorších prestavbách si zachovala dosť zo svojej gotickej podoby, nájdeme tu viacero ranogotických i neskorogotických okien, zamurovaný portál i krížovú rebrovú klenbu so svorníkmi.

Severná kaplnka predstavuje po obnove krásny príklad neskorogotickej architektúry bez neskorších zásahov. Je zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby, na svorníkoch ktorej nájdeme erby Garayovcov (stočený had) a grófov z Celje. Tretí svorník je bez výzdoby, zrejme bol vyhradený pre erb niektorého zo synov Mikuláša Garaya. S priestorom hlavnej lode ju spájajú tri lomené oblúky arkád.

Hlavná loď bola zrejme tiež zaklenutá gotickou klenbou, svedčí o tom pri výskume objavený svorník veľkých rozmerov, zdobený listami okolo stredovej tváre Krista.

V priestore pod vežou je vystavená kópia hodnotného gotického reliéfu z 15. storočia (okolo r. 1420), sčasti poškodený. Originál sa našiel zamurovaný na v západnej stene južnej prístavby.

V areáli devínskeho hradu sa našli základy veľkomoravského kostola a rotundy z 10. - 11. storočia.

V roku 2017 bol ukončený historicko-architektonický výskum. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.

Bohoslužby: v pondelok, stredu a piatok o 18:00 hod.

Obec sa nachádza pár kilometrov západne od Bratislavy pod rovnomenným hradom. Kostol je vďaka vyvýšenej polohe a vysokej veži neprehliadnuteľný.

Literatúra:

• Johanidesová, M.: Stavebný vývoj devínskeho kostola.
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Bránsky, K.: Kostol z 9. storočia v Devíne.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.

Kostol je architektonickým i archeologickým skvostom. Z dôvodu porušenia nálezových možností sa nedá presne určiť veľkosť pôvodného kostola. Predpokladá sa, že stavba bola jednoloďovou plochostropnou architektúrou z druhej polovice 13. Za najstaršiu časť kostola sa pokladá krypta pod južnou loďou, ktorá bola pôvodne nadzemnou stavbou, je teda staršou ako hlavná loď. Rekonštrukcie a dostavby zanechali na stavbe kostola stopy čias počas ktorých boli práce vykonávané, preto môžeme na kostole nájsť pozostatky architektúry románskej, renesančnej, gotickej, barokovej i klasicistickej. Najrozsiahlejšie stavebné práce na Kostole svätého kríža v Devíne sú z roku 1420 t. j. z obdobia, keď vlastníkom hradu Devín s mestečkom pod hradom bol Mikuláš Garay s manželkou Annou, dcérou grófa Hermana z Cejle. V prístavbe severnej pohrebnej kaplnky nájdeme na gotických svorníkoch erby rodu Garayovcov (stočený had) a grófov z Cejle (rozdelený erb do 4 polí, v ktorých sa striedajú 3 hviezdy a 3 horizontálne položené brvná).

V roku 1529 bol kostol vypálený Turkami. Neskôr kostol opäť zrenovovali (v rokoch 1672 - 1673), z tohto obdobia sa zachovali účty súvisiace s obnovou kostola v Devíne. Máme poznatky, že boli zrušené gotické oblúky pripájajúce bočné kaplnky k hlavnej lodi. Hlavná loď bola preklenutá barokovou kopulou. Pribudol nový chór, kazateľnica a veža, do ktorej boli umiestnené zvony. V r. Devínsky kostol bol v roku 1820 zasvätený úcte svätého kríža.

S kostolom sv. Kríža je spätých viacero zaujímavostí. V jeho okolí bolo objavené veľké pohrebisko z čias Veľkej Moravy, vďaka čomu vznikli hypotézy, že už vtedy tu musel stáť kostol, ba dokonca, že práve tu bol pochovaný sv. Metod. Spomenúť možno i to, že pod dlažbou chrámu sa počas archeologického výskumu našiel strieborný poklad zo 16. - 17. storočia. Kto a prečo ho tam skryl, to je dodnes záhadou. Poslednou zaujímavosťou je, že na tunajšej fare pôsobil kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák, ktorý tu v druhej polovici 19.

Kostol sv. Kríža v Devíne je nielen miestom duchovného života, ale aj dôležitým svedkom histórie a kultúry Slovenska.

Do Kostola sv. Kríža v Devíne dnes predpoludním priviezli z Ochridu (Macedónsko) relikvie svätého Klimenta Slovenského, ktorý bol žiakom Cyrila a Metoda. Súčasťou slávnosti bola svätá omša ku cti svätých Sedempočetníkov, ktorú celebroval devínsky farár Mons. Marián Gavenda spolu s ďalšími duchovnými. Počas sv. omše si veriaci uctili relikvie sv. V kostole ďalej uviedli hudobno-slovné pásmo s názvom „Pochvala Konštantína Cyrila”. Úryvky z diela Klimenta Slovenského čítal Jozef Šimonovič. Popoludní program pokračoval v kultúrnom dome. Odznela tam prednáška „Kliment Ochridský bol Slovák”. Slávnosť sa uskutočnila v súvislosti s pamätným rokom svätého Klimenta Slovenského, ktorý vyhlásila organizácia UNESCO v roku 2016 pri príležitosti 1100. výročia úmrtia tohto svätca - 27. júla 916. Dnešné slávnostné podujatie pripravili Rímskokatolícky farský úrad Devín, Hlaholská akadémia, Dedičstvo otcov,o.z.

Kostol svätého Kríža v Devíne

tags: #kostol #svateho #kriza #devin #program