Katolícku cirkev na Slovensku zasiahla smutná správa. Trnavskú arcidiecézu zasiahla mimoriadne smutná správa.
V tomto článku si pripomenieme zosnulých kňazov a diakonov z Trnavy a okolia, ktorí nás nedávno opustili.
Úmrtie diakona Krištofa Martináka
V piatok 31. októbra 2025, v predvečer sviatku Všetkých svätých, náhle zomrel mladý diakon Krištof Martinák z Trnavy. Len niekoľko mesiacov pred plánovanou kňazskou vysviackou navždy odišiel vo veku 30 rokov. O jeho úmrtí informoval Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, kde Krištof pôsobil ako diakon. „Pán života si k sebe náhle povolal nášho spolubrata Krištofa Martináka. Ďakujeme Bohu za dar jeho života, za priateľstvo, ktoré obohacovalo naše spoločenstvo, a za jeho ochotu vždy stáť pri druhých,“ uviedli seminaristi.
Smutná správa zasiahla aj Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu, kde Krištof študoval. Fakulta vo svojom vyhlásení uviedla, že Krištof prinášal radosť a spojoval ľudí nielen vierou, ale aj svojou usilovnosťou a otvorenosťou: „Jeho náhlym odchodom stráca Cirkev mladé srdce a ochotné ruky slúžiace Bohu a ľuďom. Milý Krištof, budeš nám veľmi chýbať.
Katolícky kňaz Ľubomír Urbančok, ktorý bol pri Krištofovi v posledných chvíľach, zdieľal dojímavé slová: „V piatok popoludní, o 16:00, zomrel mladý diakon našej diecézy, ktorý mal byť v lete vysvätený za kňaza. Mal len 30 rokov. Bol som pri ňom a pomodlil som sa modlitby odporúčania duše.“
Na Krištofa s láskou a dojatím spomínajú aj jeho priatelia z Centra pre rodinu Nitra, kde dlhodobo pomáhal: „Ešte vo štvrtok si tu bol, a v piatok si už kráčal na svadobnú hostinu v nebi. Ďakujeme za Tvoju službu, ľudskosť a ochotu.“ Pridali sa aj sestry uršulínky, ktoré Krištofa poznali od detstva: „Bol naším žiakom a študentom.
Ľudia na sociálnych médiách vyjadrujú úprimný smútok, súcit a spomienky na mladého muža, ktorý svoj život zasvätil službe Bohu a druhým. „Bože, škoda je tak mladého nadaného človeka, ktorý sa rozhodol slúžiť Bohu a robiť dobro pre spoločnosť. Úprimnú sústrasť celej rodine aj Trnavskej arcidiecéze. Nech mu je ľahká zem,“ napísala Nina. Mnohí ho opisujú ako pokorného, láskavého a nesmierne oddaného človeka, ktorý v sebe niesol pokoj a dobrotu.
„Odpočívaj v pokoji a svetlo večné nech Ti svieti. Úprimnú sústrasť rodine a všetkým, ktorí ho mali radi, lebo zostalo len ticho a prázdne miesto,“ pridala sa Marta.
Krištof Martinák zanechal v srdciach mnohých hlbokú stopu - nielen ako diakon, ale aj ako priateľ, človek s vierou, pokorou a veľkým srdcom.
Z dôvodu náhlych zdravotných ťažkostí bol vo štvrtok 30. októbra 2025 hospitalizovaný. Svoju dušu odovzdal Pánovi v piatok 31. októbra 2025.
Životopis Krištofa Martináka
Dp. Krištof Martinák sa narodil 1. marca 1995 v Trnave. Bol absolventom Gymnázia Angely Merici. Po ukončení stredoškolského vzdelania na Gymnáziu Angely Merici v Trnave začal vysokoškolské štúdiá. Vyštudoval okrem Chémie potravín aj Vinohradníctvo a vinárstvo na Mendelovej univerzite v Brne a Lednici. V roku 2020 prešiel do Bratislavy. Tu nastúpil na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského a do Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda, aby sa nechal ľudsky, duchovne, intelektuálne a pastoračne vyformovať na Kristovho kňaza.
Posvätný rád diakonátu prijal z rúk trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha v sobotu 21. júna 2025 v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Po vysviacke nastúpil na svoje prvé miesto diakonskej služby do farnosti Sereď. Zároveň počas uplynulého leta s mladíckym zápalom poslúžil aj na miništrantských táboroch MINFA a Letnom rodinnom tábore.
V Seredi bol ustanovený aj na víkendovú diakonskú pastoračnú službu počas akademického roka 2025/2026, kam prichádzal z Nitry - z Kňazského seminára sv. Gorazda a Teologického inštitútu pri Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského - kde mal v prebiehajúcom akademickom roku zavŕšiť svoje šesťročné filozoficko-teologické štúdium zložením magisterskej štátnej skúšky a obhájením diplomovej práce. Veľmi sa tešil na kňazskú vysviacku, ktorú mal prijať v júni 2026.
Jeden rok pôsobil v seminári ako pedel, teda študent poverený organizačnou službou v komunite. Svojou dobrosrdečnosťou, zmyslom pre humor a charakteristickým úsmevom si rýchlo získal srdcia spolužiakov aj predstavených.
V akademickom roku 2022/2023 sa spolu s ďalšími seminaristami podieľal na vzniku prvého vlastného vína bohoslovcov v historických pivniciach bratislavského seminára. Tento symbolický projekt vznikol krátko pred dočasným presunom seminaristov do Nitry a pre všetkých zúčastnených sa stal hlbokým duchovným zážitkom - spájal prácu, tvorivosť a duchovný rozmer „vinice Pánovej“.
Posledná rozlúčka s mladým diakonom sa uskutoční vo štvrtok 6. novembra 2025. Začne sa pohrebnou svätou omšou, ktorá bude slávená o 13:00 h vo farskom kostole - Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Pohrebné obrady budú pokračovať o 15:00 h na cintoríne na Ulici Terézie Vansovej v Trnave.
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave, kde sa konala pohrebná svätá omša.
Úmrtie pátra Grzegorza Oskwareka
Farnosť v Trnave zasiahla smutná správa. V piatok 14. februára 2025 o 18:15 navždy odišiel páter Grzegorz Oskwarek vo veku 38 rokov. Páter Grzegorz zasvätil svoj život službe Bohu a ľuďom. Správa o jeho náhlom odchode zasiahla všetkých, ktorí mali to šťastie poznať ho a byť svedkami jeho obetavej služby Bohu a blížnym.
Jeho život bol živým príkladom nasledovania Krista. V pokore a vernosti Pánovi odovzdal každú chvíľu svojej služby do Božích rúk, pevne veriac, že jeho práca na zemi je len časťou väčšieho Božieho plánu.
Na počesť pátra Grzegorza bude v sobotu 15. februára 2025 o 15:00 v kostole na Tulipáne slúžená zádušná Svätá Omša.
„Gregor prečo, spoznal som ťa v Šaštíne keď ste mali provinčné stretnutie. Potom sme sa vídavali v Trnave a už keď si pôsobil v Šaštíne som za tebou nestihol prísť. Odpočívaj v pokoji,“ smúti Radovan. „Vďaka Pane, za pátra Gregora. Spoznala som ho pri stretnutí na Staškove ako pútnika do Čenstochovej,“ spomína naňho Anna.
„Úprimnú sústrasť všetkým Tulipáncom v Trnave. Bol to aj môj kňaz, ktorý slúžil Bohu a nám občanom Tulipánu v Trnave. Dobre som ho poznal, pretože bývam len kúsok od kostola, kde slúžil. Páter Gregor, odpočívaj v pokoji,“ dodal Peter.
Úmrtie kňaza Mariána Feduša
V pondelok 3. marca 2025 zomrel kňaz Trnavskej arcidiecézy vsdp. Mons. Marián Feduš. Zomrel vo veku 63 rokov a v 39. roku kňazstva. Svoju dušu odovzdal Pánovi v pondelok 3. marca 2025 v Bratislave.
Zádušná svätá omša za zosnulého kňaza bola slávená v sobotu 8. marca o 14:00 h vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach. Pohrebná svätá omša s obradmi sa konala v piatok 14. marca o 10:00 h v gréckokatolíckom filiálnom Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Hajtovke (územie Košickej arcidiecézy) v úzkom rodinnom kruhu.
Životopis Mariána Feduša
Vsdp. Marián Feduš sa narodil 28. decembra 1961 v Poprade - Spišská Sobota. Kňazskú vysviacku prijal 15. júna 1986 v Banskej Bystrici. Po kňazskej vysviacke nastúpil na miesto farského vikára (kaplána) do Rimavskej Soboty (1986 - 1987). Potom pôsobil ako farár vo farnostiach Ožďany (1987 - 1991) a Tisovec (1991 - 2011). V rokoch 2001 - 2008 pôsobil zároveň ako súdny vikár Rožňavskej diecézy. Po exkardinácii z Rožňavskej diecézy a následnej inkardinácii do Trnavskej arcidiecézy pôsobil ako farár farnosti Rišňovce (2011 - 2023). Z dôvodu zdravotných ťažkostí bol v roku 2023 ustanovený za výpomocného duchovného vo farnosti Hlohovec.
Úmrtie Mons. Jána Repiského
V piatok 16. júna, zaopatrený svätými sviatosťami, zomrel Mons. Ján Repiský, pápežský kaplán, assessor, hlohovecký dekan a farár na odpočinku. Zomrel vo veku 86 rokov života a 58 rokov kňazstva. So zosnulým kňazom sa rozlúčili vo štvrtok 22. júna.
Životopis Jána Repiského
Mons. Ján Repiský sa narodil 23. augusta 1930 v Podľužanoch. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave dňa 29. júna 1958. Po nástupe do pastorácie pôsobil od roku 1958 ako kaplán farnosti Galanta. Od roku 1959 pôsobil na kaplánskom mieste v Šamoríne. V rokoch 1961 - 1973 pôsobil ako archivár Biskupského úradu v Trnave. Po tomto dlhodobom pôsobení v Trnavskej biskupskej kúrii sa v roku 1973 stal farským administrátorom v Urminciach. Od roku 1985 pôsobil ako farský administrátor a dekan v Hlohovci. Ako obhajca zväzku Arcidiecézneho tribunálu a člen Diecéznej liturgickej komisie pôsobil v rokoch 1991 - 2010 popri svojej duchovnej službe vo farnosti Hlohovec. V roku 2006 ho pápež Benedikt XVI. menoval za pápežského kaplána. Od roku 1999 až do svojho odchodu na zaslúžený odpočinok v roku 2008 pôsobil ako farár v Hlohovci. Od roku 2010 do roku 2012, už ako dôchodca, pôsobil ešte ako výpomocný duchovný v Leviciach - Rybníkoch na území Banskobystrickej diecézy.
Pamätná tabuľa pre gréckokatolíckeho kňaza Michala Ďurišina
Gréckokatolícky kňaz Michal Ďurišin bol už v roku 1949, krátko po nástupe komunistov k moci, hodnotený ako „pre ľudovodemokratický režim najnebezpečnejší kňaz z okresu Stropkov“. V 50. rokoch bol trikrát internovaný, ako politický väzeň sa dostal na slobodu až na amnestiu, ale pokoj od komunistického režimu nemal ani v 60. rokoch, a to najmä za svoju činnosť v zámorí, kde sa tiež ocitol.
Do pastorizácie sa vrátil v roku 1968, zomrel v roku 1981 v Trebišove. Michal Ďurišin ako kňaz pôsobil aj v dnes už zaniknutej obci Valkov, ktorú zaliala voda z novej priehrady Domaša.
Pamätná tabuľa na Domaši
Práve na Valkove, na mieste zaniknutej dediny, odhalili pred niekoľkými dňami pamätnú dosku Michalovi Ďurišinovi.
Nešlo o náhodu, iniciátorom tejto udalosti bol regionálny historik Juraj Kasarda, ktorý sa systematicky zaoberá dejinami Valkova. „Keď som sa venoval výskumu zaniknutej dediny Valkov, odhalil som celý príbeh Michala Ďurišina, ktorý ma úprimne fascinoval. Zaujalo ma na ňom aj to, že doteraz bol prakticky neznámy. Málokto o ňom vedel,“ hovorí Kasarda.
„Keď som začal pátrať po jednotlivých obyvateľoch Valkova, ktorí ešte žijú a pamätajú si obec, tak som sa stretol aj so spomienkami na tohto kňaza. Následne som robil archívny výskum a dopracoval som sa aj k vyšetrovacím spisom z 50. rokov. Všetky veci, ktoré sa mu stali v minulosti a ktorým čelil, mňa osobne veľmi inšpirovali, aby som tento príbeh odhalil verejnosti a predstavil čo najširšiemu spektru ľudí,“ opisuje historik, čo ho k tomuto kroku viedlo.
„Hľadal som spôsob, ako by sa takáto osobnosť dala vyzdvihnúť. Najprv som plánoval napísať iba knihu, ale potom mi napadlo, že v tomto regióne chýbajú pomníky významným osobnostiam. Bronzová tabuľa mi prišla ako vhodný nápad, ktorý by dokázal túto osobnosť odprezentovať verejnosti, a zároveň je to dielo, ktoré pretrvá niekoľko generácií,“ konštatuje Kasarda. Inicioval verejnú zbierku na vytvorenie pamätnej tabule s podobizňou kňaza, filantropa, zabudnutého básnika a politického väzňa Michala Ďurišina.
Vytvoril ju akademický sochár Jozef Hobor. S ním mal Kasarda pozitívnu skúsenosť, keď vyrobil pamätník padlým v boji na rieke Ondava. Odhalili ho pred rokom v zátoke na Domaši medzi Valkovom, Tíšavou a Trepcom.
Pamätná tabuľa podľa Kasardu symbolizuje vytrhnutie Michala Ďurišina od veriacich, cirkvi a chrámu, v ktorom pôsobil, a zároveň aj jeho návrat do pamäte regiónu. Portrét sa snaží vynoriť túto osobnosť z času zabudnutia a rozrušiť to, o čo sa tak veľmi snažila štátna moc. Inšpiráciou portrétu je dobová fotografia Michala Ďurišina z vyšetrovacieho spisu vedeného počas jeho internácie v 50. rokoch vo väzení v Prešove.
Novú pamätnú tabuľu odhalil Juraj Kasarda spoločne s Jánom Kocákom z Úradu Prešovského samosprávneho kraja a to na mieste, kde kedysi bola obec Valkov. Neskôr ho zaliala voda, ale v súčasnosti sa naň dá pre nízku hladinu Domaše dostať suchou nohou. Nainštalovaná bude pamätná tabuľa na budúci rok.
Medzi hosťami odhalenia tabule bol aj Peter Ďurišin, syn Michala Ďurišina, rodáci z pôvodného Valkova a ich rodinní príslušníci. Svoje požehnanie tomuto podujatiu vyjadrili biskupi Milan Lach a Cyril Vasiľ.
„Michal Ďurišin bol jednou z najinšpiratívnejších a najcharizmatickejších osobností,“ prízvukuje Kasarda, podľa ktorého je dôležité vyťahovať takéto príbehy zo zabudnutia. Ten Ďurišinov je obzvlášť silný.
Bezprostredne po Prešovskom sobore, násilnom pripojení gréckokatolíckej cirkvi k pravosláviu, bol Ďurišin internovaný prvý raz. Sedel v Hlohovci a Pezinku.
V kláštore tam sústredili gréckokatolíckych kňazov a snažili sa ich presvedčiť, aby prešli na pravoslávnu vieru.
„Chcel sa vrátiť k rodine a veriacim. Po podpísaní prestupu vysluhoval naďalej sviatosti v ríte gréckokatolíckom, spomínal rímskeho pápeža a vykonával všetky obrady tak ako predtým,“ vraví Kasarda. Následky na uvedený úskok, keď sa Ďurišin verejne hlásil ku gréckokatolíkom aj po pričlenení k pravoslávnej cirkvi, na seba nedali dlho čakať.
Ako hovorí historik, najprv mu zastavili plat. Potom mu zakázali činnosť, nesmel vysluhovať sviatosti. On to robil tajne. Uskutočnil niekoľko tajných pohrebov a krstov.
Úmrtie biskupa Gézu Erdélyiho
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku prišla o jednu zo svojich najvýznamnejších osobností. Vo veku 89 rokov zomrel 4. decembra jej emeritný biskup ThDr. Géza Erdélyi. O úmrtí informovala cirkev prostredníctvom webu reformata.sk.
Géza Erdélyi sa celý život pohyboval medzi duchovnou službou, teológiou, kultúrnou prácou a historickým bádaniem.
V roku 1996 bol zvolený za biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorú viedol až do roku 2008. Pod jeho vedením prechádzala cirkev obdobím obnovy a stabilizácie po spoločenských zmenách po roku 1989. Od roku 1971 do 1985 sa intenzívne venoval aj ochrane kultúrneho dedičstva. V historických knižniciach Andrássyovcov v Betliari a Krásnej Hôrke zorganizoval a spracoval tisíce vzácnych zväzkov. Ako pastor pôsobil v Slavci, Rožňave či Rimavskej Sobota.
Pohreb sa uskutočnil 12. decembra o 13.00 hod. v Reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Kostol bol otvorený od 12.00 hodín.
Reformovaný kostol v Rimavskej Sobote, kde sa konal pohreb biskupa Gézu Erdélyiho.
Nech odpočívajú v pokoji.