Obec Muránska Dlhá Lúka sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, v doline Muráňa. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1357. Jej názov je odvodený od rozsiahlych pastvín a podriadenosti hradu Muráň, pod ktorý patrila od 16. storočia. K 31.12.2008 mala obec 836 obyvateľov a rozlohu 1865 ha.
V obci sa nachádza niekoľko významných náboženských stavieb, ktoré svedčia o bohatej histórii a rôznorodosti vierovyznaní v tejto oblasti.
Okrem rímskokatolíckeho kostola a evanjelického cirkevného zboru sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia. Prvým baptistom na Gemeri bol br. Ján Šturman z Muránskej Dlhej Lúky. Narodil sa v roku 1864 a vyučil sa za debnára.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky obce patrí Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela. Bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle a v 18. storočí ho barokovo upravili. Dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. storočia.
Ilustračný obrázok kostola.
Pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Kým a kedy presne bol postavený, nie je známe. Je však pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol.
Interiér a vybavenie kostola
Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie. Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre:
- Hlavný oltár: Bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené.
- Bočné oltáre: Dva menšie bočné oltáre boli zdobené rôznymi obrazmi.
V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ. Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takéto múrové ohrady okolo kostolov, aby v ňom mohli nerušene čítať Božie slovo. Kostol bol bez murovanej veže, ktorú nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch. Kostol bol zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi.
V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon, upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony.
Úpravy a rekonštrukcie
Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramorom.
Fara
Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase bola fara drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Starostlivosť o farskú budovu bola zverená patrónovi (v tom čase rod. Koháriovcov) a veriacim. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby.
V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov.
Filiálky farnosti
Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad. V Muránskej Lehote nebol kostol do roku 1810. V Muráni bol malý kamenný kostol s klenbami, zasvätenými svätému Jurajovi. V roku 1754 farár z Muránskej Dlhej Lúky spravoval Muránsky hrad, čo sa týka duchovnej starostlivosti.
Budova škôlky pri kostole
K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole. Táto budova pochádza z 19. storočia a v 20-tych rokoch 20. storočia bola prestavovaná. Pôvodne tu bola katolícka škola s 1. triedou a jednoizbovým bytom pre učiteľa. Nádvorie školy sa využívalo na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Najvýznamnejšia je činnosť katolíckej mládeže z Muránskej Dlhej Lúky, na prelome 30-tych rokov, čoho dôkazom je precízne spracovaná kronika.
Evanjelický cirkevný zbor
Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu. Najvýznamnejším kňazom bol Cyprian Fridt, ktorý v hodnosti seniova spracoval zbor z Muránskeho hradu. 10-te roky 17. storočia, za panovania Leopolda I. sú známe roky krutého prenasledovania.
Baptistická modlitebňa
Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia.
Tabuľka: Náboženské pomery v Muránskej Dlhej Lúke v roku 1753
| Vierovyznanie | Počet veriacich |
|---|---|
| Katolíci | 106 |
| Evanjelici | 245 |