Dolný Pial, obec s bohatou históriou, sa nachádza v okrese Levice. Jej príbeh je úzko spojený s okolitými obcami a siahá až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na dôležité míľniky a pamiatky, ktoré formovali túto oblasť.
Prvé zmienky a vývoj názvu
Prvá písomná zmienka o obci Dolný Pial pochádza z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brakcha (1298), Baracha (1327), Nogbrakcha (1394), Barachko (1395), Baracžka (1773), Baracska (1920), Bardoňovo (1948). Maďarský názov je Barsbaracska.
Archeologické nálezy
Lokalita obce bola osídlená už dávno pred týmto obdobím, a to na sklonku mladšej doby kamennej, ktorá tu zanechala svoje stopy. Na území obce je archeologicky doložené sídlo čačanskej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej a rímsko - barbarské sídlo.
Feudálne obdobie
V roku 1291 získali silnejší, poprípade vážnejší obyvatelia majetok a osídlenci ich nazvali zemepánmi. Obec patrila zemanom z Baračky, z Berše, Klačian, Šimonovian. V roku 1395 zemepán Barakchai Ján daroval svoju časť Malú Barakchu opátstvu kláštora v Hronskom Beňadiku, ktoré sa stalo podielnikom v chotári obce.
V roku 1601 mala majer a 44 domov, v roku 1715 mala vinice a 23 daňovníkov, v roku 1828 mala 84 domov a 591 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR boli v obci veľkostatky Kelcsényiho a Hoffera. V rokoch 1924, 1931, 1935, 1940 tu boli štrajky poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Malá Baračka
Obec sa spomína v roku 1324 a v roku 1536 už ako celkom opustená.
Turecké výboje
Počas celého stredoveku bola oblasť juhozápadného Slovenska teda i naša obec vo vojnových časoch vystavená náporom cudzích vojsk. Najväčšiu ťarchu bojov nieslo poddanské obyvateľstvo v širokom okolí.
Turecké nebezpečenstvo v Uhorsku postupne narástlo a v roku 1530 sa uskutočnila prvá turecká výprava proti Habsburgovcom, ktorá ničivými dôsledkami postihla územie dnešného okresu Nové Zámky.
Pokojný život Baračanom narušili v polovici 16. storočia ďalšie turecké výboje tiahnuce sa hornožitavským údolím. Tieto turecké výboje už v roku 1531 postihli Malú Baracsku, kedy bola obec vypálená, vtedy patriaca opátstvu v Hronskom Beňadiku. Podľa záznamov zostal iba jeden občan. Celá Malá Baracska ostala spustnutá až do roku 1534 kedy sa tu usadili nový osadníci. V roku 1553 obsadili bezbranné obce znovu Turci. Vynútili si od poddaných t.z.v. daň z hlavy "tolhov". Túto daň im platili obyvatelia siedmich domov, čo znamená že Turci brali približne od 30-tich obyvateľov obce daň z hlavy. V rokoch 1570 až 1576 bolo takto zdanených už 12 domov čo znamená, približne 60 osôb. V sumárnom lénnom deftere sa spomína dvadsaťtisícový výnos z obce.
Turci boli dňa 26. augusta 1663 konečne natrvalo porazení pri Veľkých Vozokanoch, ale zostali v blízkosti oslobodených obcí. Začiatkom roku 1683 sa Turecká armáda vydala do boja proti Habsburgovcom. Habsburgovcom sa podarilo zmobilizovať svoje vojsko i za účasti poľských vojakov kráľa Jána Sobieskeho poraziť turecké vojská. Víťazné cisárske a kráľovské vojská postupovali cez juhozápadné Slovensko s cieľom dobiť Ostrihom. Turecké vojny zanechali juhozápadné Slovensko značne spustošené, takmer nebolo obce, ktorá by nebola postihnutá dôsledkami častých vojnových stretnutí. Úplne spustošená zostala z okolia obce Trávnica.
V roku 1720 bola taktiež znovu opustená Malá Baracska. Chotár prevzali sedliaci do obrábania a v rokoch 1730 až 1746 sa spomína v obci mlyn.
Panstvá
V roku 1837 vznikli dve silné panstvá. Prvé panstvo patrilo pánovi Ermádimu, ktorí nechal postaviť rímskokatolícky kostol a hrobku pod kostolom kde je aj pochovaný. Postupom času sa vymenilo na tomto panstve veľa majiteľov ako napr. Ambro po ňom Bánik ,neskoršie Simko Simonyi. Po ňom bol Knapp a Missak.
Druhé panstvo bolo Žigmunda Kelecsényiho, ktorý bol starý mládenec. Po jeho smrti sa stal majiteľom Rafael Kelecsényi, ktorý panstvo rozšíril kúpou susedných zemí. Po ňom bola majiteľkou jeho dcéra Irena Kelecsényiová, ktorá sa vydala za grófa Emila Mirbacha. Obidve panstvá zjednotil už Rafael Kelecsényi.
Revolúcia a urbárny patent
Marcové zákony v roku 1848 oslobodili urbarialných poddaných od feudálnych povinností. Umožnili prechod ku kapitalistickému spôsobu hospodárstva, ale na dedinách pretrvalo množstvo feudálnych prežitkov. Ľud síce prijal revolúciu s nadšením, ale umiernenosť reforiem vládnucich kruhov zapríčinili, že pôvodne jednotný revolučný front sa rozpadol podľa etnickej príslušnosti a územie sa rozdelilo na maďarské a slovenské krídlo. Revolúcia však zmenila život poddaných ktorý sa zbavili feudálnej vrchnosti a umožnila im na vidieku zobrať si do prenájmu pôdu na ktorej kedysi pracovali.
Urbárny patent z roku 1853 tento stav plne kodifikoval a pripravil právny podklad na komasáciu pôdy. I v našej obci sa rozrástlo súkromné roľníctvo tzv. gazdovci, ako Pompos Viktor súkromný roľník od roku 1883, Hoffer Sándor hospodáril na vlastnom majetku, Pücsök Ferencz súkromný roľník od roku 1898.
V tomto období ešte chotár obce väčšiu časť pokrývali lesy až po Dolný Pial, Bešu a Veľké Lovce "Lót". Lenže lesy na rovine sú z poľnohospodárskeho hľadiska nevýnosné a tak boli lesy postupne vyrúbané. Zachovali sa len urbárske lesy, a lesy patriace rodine Szabovej, grófke Mirbach Kelecsényiovej a kúsok lesa pri viniciach.
Už v tomto období má obec svoje osídlené časti pomenované ako Haďov, Gurďal, Breh. Cez obec prechádza cesta od Pozby smerom na Dolný Pial, ktorá však bola vo veľmi zlom stave. Cesta je málo štrková, takže za daždivých jarných a jesenných dní je ťažké sa s povozom dostať do obce. Do roku 1883 patrila obec do tekovskej župy okres Levice a so zriadením veľ žúp do veľ župy XVI.
Kostoly a kaplnky v okolí
V okolí Dolného Pialu sa nachádza niekoľko zaujímavých kostolov a kaplniek s bohatou históriou:
- Kostolík nad Drážovcami: Včasnorománsky kostol z prvej polovice 11. storočia zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.
- Románsky kostol v Kalinčiakove: Starobylý kostolík z polovice 12. storočia, považovaný za jeden z najkrajších na Slovensku.
- Kostol sv. Jakuba apoštola v Želiezovciach: Gotický katolícky kostol z prvej polovice 14. storočia.
- Kaplnka v Malých Ondrejovciach: Pôvodný kostolík postavili z tehál niekedy v prvej polovici 13. storočia.
- Kaplnka Narodenia Panny Márie v Hornom Piale: Skorého románskeho štýlu z konca 12. storočia.
| Názov | Štýl | Obdobie |
|---|---|---|
| Kostolík nad Drážovcami | Včasnorománsky | Prvá polovica 11. storočia |
| Románsky kostol v Kalinčiakove | Románsky | Polovica 12. storočia |
| Kostol sv. Jakuba apoštola v Želiezovciach | Gotický | Prvá polovica 14. storočia |
| Kaplnka v Malých Ondrejovciach | Románsky | Prvá polovica 13. storočia |
| Kaplnka Narodenia Panny Márie v Hornom Piale | Skorý románsky | Koniec 12. storočia |
Kostolík svätého Michala Archanjela v Dražovciach
Tento včasnorománsky kostol z prvej polovice 11. storočia je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.
Kaplnka v Malých Ondrejovciach
Dnešná kaplnka stojí v neupravenom a zarastenom areáli na okraji obce, v časti Malé Ondrejovce, ktorá sa spomína už v listine z roku 1286. Má podobu malého jednoloďového kostolíka s polkruhovou apsidou, typickú pre románske obdobie.
Pôvodný kostolík postavili z tehál niekedy v prvej polovici 13. storočia. V období reformácie prevzali kostolík do užívania miestni kalvíni a katolíkom sa zrejme vrátil až v prvej polovici 18. storočia. V rámci nej zamurovali južný vstup i dve pôvodné okná na južnej fasáde lode a zrejme i východné okno na apside. Osvetlenie lode bolo riešené novými väčšími oknami v strede južnej i severnej steny. Obnovy sa realizovali aj v rokoch 1895 a 1907. Posledná rozsiahlejšia oprava kaplnky sa uskutočnila v roku 1982, kedy boli vynovené vonkajšie fasády (s naznačením zamurovaných okien a južného vstupu) a interiér, vrátane novej dlažby. Vymenená bola aj strešná krytina.
Románsky pôvod stavby bol potvrdený len v nedávnom období. Dlhý čas bolo obdobie vzniku kostolíka kladené do 18. storočia. Oproti kaplnke stojí jeden z kaštieľov, slúžiaci ako kultúrny dom. Stredoveké kostolíky nájdeme v neďalekých obciach Horný Pial a Jur nad Hronom. Gotický pôvod má aj Kostol sv. Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Je v relatívne dobrom stave, vonkajšia omietka apsidy však opadáva a odhaľuje tehlové murivo. Od roku 2015 je už zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Obec Ondrejovce leží cca 15 kilometrov juhozápadne od Levíc. Kaplnka stojí osamotená na západnom okraji obce pri hlavnej ceste na Dolný Pial. Areál je voľne prístupný.
Kaplnka Narodenia Panny Márie v Hornom Piale
Medzi pamätné stavby obce Horný Pial patrí jednoznačne kaplnka Narodenia Panny Márie, skorého románskeho štýlu z konca 12. storočia, postavená v miestnom cintoríne, ktorá bola neskôr viackrát zrekonštruovaná, naposledy v r. 2013, kedy bola opravená strecha a vonkajšia fasáda. Románsky pôvod stavby zatiaľ nie je bezpečne potvrdený, keďže sa tu zatiaľ nerobil výskum. Nasvedčuje tomu však dispozícia stavby, jej poloha i orientácia v smere východ - západ. Išlo by o typickú románsku stavbu neveľkých rozmerov s pozdĺžnou loďou a polkruhovou apsidou.
Z interiéru kaplnky je veľmi vzácna baroková obruba oltárneho obrazu. V jej okolí sa nachádzajú viac ako 200 rokov staré lipy, z ktorých niekoľko už žiaľ vysychá. Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v susednej obci Dolný Pial.
Obecná zvonica pochádza r. 1875. Postavili ju veriaci katolíckej cirkvi. Od roku 2014 je majetkom obce Horný Pial. V roku 2015 bola vykonaná rekonštrukcia strechy aj fasády zvonice. Medzi mladšie pamätihodnosti môžeme zaradiť aj kostol reformovanej kresťanskej cirkvi vybudovaný v roku 1837. Kostol bol v uplynulých rokov niekoľkokrát rekonštruovaný.