Košice, metropola východného Slovenska, sú mestom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi jeho najvýznamnejšie sakrálne pamiatky patria Dóm svätej Alžbety, kalvárie a Sväté schody. Tieto miesta sú spojené s hlbokou náboženskou tradíciou a úctou k relikviám Kristovej krvi.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety a eucharistický zázrak
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. S výstavbou gotickej katedrály sa po požiari prvého kostola svätej Alžbety začalo na konci 14. storočia a výstavba trvala až do roku 1508. Najväčšia a najvýchodnejšia katedrála na Slovensku bola srdcom stredovekého mesta.
Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety. Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre.
Vnútri najväčšej gotickej katedrály na Slovensku - Dómu svätej Alžbety - s mnohými barokovými objektmi, ako napríklad Mandorla s Madonnou či Epitaf Reinerovcov, nájdete aj hrobku Františka II. Rákocziho, prekrásne vitráže a malebný oltár. Toto miesto tiež bolo v minulosti dejiskom zázraku zjavenia Kristovej krvi.
Kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial na korporál konsekrované víno, čiže Svätú krv. Verila, že miesto je zázračné. Nemožno totiž považovať za obyčajnú náhodu fakt, že sa po rozliatí tekutiny vytvorí podobizeň zodpovedajúca presne stanoveným kánonom, ktoré popisujú ikony podobizne Kristovej tváre. To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka.
Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj výstavbu sakrálnej architektúry, keď bola v r. 1604 postavená pre relikvie Kaplnka sv. Michala. Kult relikvií zanikol s príchodom a šírením reformačných myšlienok. Neskôr počas náboženských vojen v 17. stor. sa vzácny relikviár stratil.
Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) v starom, pôvodnom kostole sv. Alžbety. Miesto aj zázrak potvrdzuje odpustková bula pre Košice z roku 1402, vydaná rímskym pápežom Bonifácom IX. Postavenie ako známe pútnické miesta, udelenie odpustkov bolo na svoju dobu mimoriadne štedré a Košice boli postavené na úroveň frekventovaných a významných pútnických lokalít ako Benátky a Assisi.
K relikviám Svätej krvi prichádzali do Košíc tisícky pútnikov a často aj uhorskí panovníci, medzi nimi Žigmund Luxemburský a Matej Korvín. Pápež Bonifác IX. vo svojej bule potvrdil, že v Košiciach sa prechováva Kristova krv, a preto udeľuje odpustky tým, ktorí sem doputujú. Tak sa mesto zvýraznilo na duchovnej mape Európy už od konca 14. storočia. Davy pútnikov, medzi ktorými boli aj králi, povznášali mesto nielen duchovne.
V južnej veži Dómu sv. Alžbety bola vybratá drevená skrinka, v ktorej boli relikvie pietne uschované. Postupne sa na funkciu relikviárovej miestnosti zabudlo a zabudlo sa aj na pôvodné poslanie južnej empory Dómu ako miesta, kde boli relikvie vystavované a verejne uctievané. Vznik kultu mal v historickej pamäti zachovať barokový obraz s eucharistickým zázrakom, ktorý však ležal až do roku 1999 zapadnutý prachom v sklade košickej mestskej fary. V roku 2000 ho zverejnil až profesor Zubko.
Historik Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach v rozhovore pre Košice Online uviedol, že jezuiti zakladali kalvárie v spolupráci s architektmi a umelcami:„V Košiciach páter Juraj Mihalóci v roku 1737 bol na začiatku myšlienky postavenia košickej kalvárie. Bolo tu tiež združenie Kristovej agónie ako laické náboženské bratstvo veriacich, ktoré si uctievalo osobitne tieto pravdy viery. Oni spolu s jezuitmi a mestom Košice boli hlavnými iniciátormi. Tak sa začína v polovici 18. storočia výstavba kalvárskeho kostola. Areál spočiatku pozostával z kostola pôvodne iba s deviatimi kaplnkami. Do konca 19. storočia postupne pribúdali ďalšie.
Gembický zdôraznil, že vo väčšine kaplniek sú v podobe sôch či obrazov znázornené zastavenia krížovej cesty:„Na tomto mieste dnes pútnik, turista nájde 16 kaplniek. Klasická krížová cesta má 14 zastavení, takže tam je zaujímavý prvý rozdiel. Košická kalvárska krížová cesta obsahuje dve kaplnky navyše, takzvané mariánske, ktoré sú približne v strede tej cesty stúpajúcej do kopca. Kaplnky sú po obidvoch stranách, od spodnej časti - nástupnej až po začiatok kostolného areálu - tam je posledná kaplnka.“
Každá kaplnka v minulosti patrila niektorej významnej šľachtickej, meštianskej či cirkevnej rodine, ktorá sa o ňu starala a na jej údržbu finančne prispievala mestu Košice. V podzemnej časti vytvorili krypty, v ktorých pochovávali svojich príbuzných, čo je v rámci kalvárií zrejme slovenský unikát. Napriek tomu, že nie každá kaplnka bola pohrebná, celkovo tu ide o stovky ľudí, najmä historických osobností tu pochovaných.
Sväté schody na košickej Kalvárii
Jedným z unikátov košickej Kalvárie sú sväté schody. Na naše územie sa dostali vďaka jezuitom v období intenzívnej rekatolizácie (17. - 18. storočie), ako súčasť výstavby areálov Kalvárií a krížových ciest (Banská Štiavnica, Košice, Prešov,…). Jedna z napodobenín rímskych Scala santa tak bola pristavaná aj ku hlavnému priečeliu chrámu na košickej Kalvárii, počas jeho výstavby v r. 1737 - 1758.
Podľa starobylej kresťanskej tradície Sväté schody pochádzajú z Pilátovho paláca v Jeruzaleme, po ktorých počas súdneho procesu na Veľký Piatok kráčal sám Ježiš Kristus. Schody v prvej polovici 4. storočia objavila sv. Helena, matka cisára Konštantína I., a nechala ich priviezť do Ríma. V kresťanskom svete majú rímske Sväté schody (tal. Scala santa) veľký duchovný význam, predovšetkým ako relikvia, ktorej sa priamo dotýkal Kristus. Tvorí ich 28 stupňov z mramoru, no z osobitej úcty je každý stupeň zakrytý drevenou doskou. Na troch stupňoch schodov sa našli zvláštne stopy, uctievané ako relikvie Kristovej krvi. Sú vyznačené zvlášť a majú sklenený priezor.
V prístavku kostola sa nachádzajú takzvané sväté schody, ktoré kopírujú tie jeruzalemské z paláca Piláta, prenesené neskôr do Ríma. Ježiš Kristus predstúpil pred neho, pričom na schody kvapkala jeho krv po bičovaní a korunovaní tŕním. Kostol na košickej kalvárii má 32 takýchto schodov, čo potvrdil aj pamiatkar Gembický:„Na schodiskových stupňoch v strede, v každom drevenom schodisku je vložená kapsula a v jej v strede je relikvia svätého. Bol to fenomén, že sa relikvie svätých takto používali. Zvyšovalo to aj úctu a nábožnosť, ktorá sa praktizovala na tejto kalvárii. V spolupráci s pamiatkarmi, reštaurátormi, odborníkmi, saleziánmi sa preskúmali všetky relikvie i samotné sväté schody. Zistilo sa, že sú tam relikvie zaujímavých svätých, pomerne málo známych - sv. Audax, sv. Deodat, sv. Achatius, a hlavne sv. Saleziáni vtedy vložili do záverečného 32. schodu relikvie svojho hlavného patróna - svätého Jána Bosca.
V porovnaní s rímskymi Svätými schodmi ho tvorí 32 drevených stupňov, pričom tridsiaty druhý stupeň tvorí súčasť medziposchodia na ktoré sa vystupuje. Podľa historických záznamov boli schody dokončené a vyzdobené už v roku 1753. Hneď pri vstupe po obidvoch stranách viseli ozdobné tabuľky s textami modlitieb v latinskom, maďarskom, nemeckom a slovenskom jazyku.
Výstup hore schodmi lemovali štyria na stĺpikoch namaľovaní anjeli, držiaci nástroje Kristovho umučenia, tzv. Arma Christi. Sväté schody na košickej Kalvárii sú ako napodobenina rímskych Scala santa veľmi silno spojené s motívom uctievania Kristovej preliatej krvi. Už od začiatku boli na každom stupni opatrené relikviami, predovšetkým osobitne cennou relikviou zo sv. Kríža. Podľa jezuitského inventára košickej Kalvárie z r. 1764 sa nachádzala na najvyššom stupni Svätých schodov.
Dnes je v najvyššom stupni schodov uložený relikviár, pôvodne obsahujúci relikviu sv. Donáta. Tá sa tu však nenašla a na jej miesto bola vložená relikvia - čiastočku odevu - sv. Jána Bosca. Schránky relikviárov sú uložené v drevených, umelecky vyrezávaných výstupkoch pozdĺž strednej osi schodiska. Relikviáre majú tvar medailónu, sú mosadzné, na vrchu presklené a ochranne prekryté motívom pozláteného gréckeho kríža z mosadze. Vo vnútri sú na bordovom látkovom podklade osadené relikvie - väčšinou úlomky z kostí svätých.
Okrem relikvií sa vo výzdobe samotného schodiska už od ich vybudovania objavoval tradičný námet pašiového kultu - nástroje Kristovho umučenia, chápané tiež ako jeho mystická výzbroj, tzv. Arma Christi. Na vrchole Svätých schodov sa dnes pútnici stretávajú so sochou sediaceho Bolestného Krista, s tŕňovou korunou na hlave, so zviazanými rukami a odetým v červenom plášti.
„Indiana Jones“ umenia získava relikviu „Precious Blood of Christ“.
Kalvária v Košiciach
Pri amfiteátri v košickej mestskej časti Sever sa nachádza kalvária, ktorú tvorí kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a 16 kaplniek so zastaveniami krížovej cesty znázorňujúce umučenie a smrť Ježiša Krista. História kalvárií u nás siaha najmä do čias baroka, konkrétne do 18. storočia, ktoré bolo späté aj s rekatolizáciou vtedajšieho Uhorska. V mestách vrátane metropoly východu tak pribúdali aj morové stĺpy Immaculaty, sochy svätých, nové kaplnky a, samozrejme, kalvárie.
Popri zastaveniach krížovej cesty na košickej Kalvárii majú pútnici možnosť zastaviť sa a rozjímať o pašiových udalostiach aj na Svätých schodoch.
Súčasťou celého kalvárskeho areálu v krajine boli v minulosti aj viaceré súsošia, konkrétne Peter s kohútom zapierajúci Krista, Ježiš so samaritánkou pri studni a súsošie Márie Magdalény s Kristom. Popri kaplnkách, po ľavej strane všade bol kalvársky cintorín. Od 40. rokov 19. storočia do záveru 19. storočia sa tam pochovávalo, okrem tých kaplniek aj na kalvárskom cintoríne. Ten bol úplne zlikvidovaný, tam stoja dnes rodinné domy a amfiteáter. Zároveň boli súsošia z areálu premiestnené ku kostolu. Dodnes je tam Sedembolestná Panna Mária pod krížom. Magdalénske a samaritánske súsošia s Kristom sa dočasne presúvajú. V posledných rokoch sú inštalované v horných dvoch kalvárskych kaplnkách,“ dodal Gembický.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Košiciach
Košice sú mestom s bohatou históriou a mnohými sakrálnymi pamiatkami, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Kostol svätého Michala
- Synagóga na Zvonárskej ulici
- Kalvínsky kostol
- Dominikánsky kostol
- Morový stĺp
- Urbanova veža
- Premonštrátsky kostol
Kalvária v Košiciach.
Záver
Košice sú skvelou destináciou pre víkendový výlet či dlhšiu dovolenku na Slovensku. Nenechajte si ujsť jedinečnú príležitosť a spoznávajte tváre mesta - Košice sú známe kultúrou, umením i hlbokou históriou s medzinárodnými presahmi. Naplánujte si svoju prehliadku v historickom centre i v lesnej rekreačnej oblasti a zistite viac o impozantných dejinách Košíc.