Nitra, mesto s bohatou históriou, je známa svojimi významnými sakrálnymi pamiatkami. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Slovenská história Nitry sa začína koncom 5. storočia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v roku 623 sa pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Roku 658 zanikla a vzniklo Nitrianske kniežatstvo.
Knieža Pribina dal v roku 833 vysvätiť v Nitre prvý kresťanský kostol. Okolo roku 833 bolo Nitrianske kniežatstvo násilne pripojené Mojmírom ku kniežatstvu Moravskému a vznikla Veľká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca sa vládcom Veľkej Moravy stal Rastislav. Za vlády Rastislava sa vo Veľkej Morave šírilo kresťanstvo.
Šírili ho však franskí kňazi, ktorým veľkomoravský ľud nerozumel. Rastislav vyslal poslov k byzantskému cisárovi, aby poslal kňazov, ktorých reči bude ľud rozumieť. Cisár poslal dvoch bratov Cyrila a Metoda, ktorí roku 863 prišli na Veľkú Moravu a začali šíriť kresťanstvo v staroslovienčine.
Nitra sa tiež spomína v súvislosti s pôsobením svätých Cyrila a Metoda. Od roku 880 tu bolo centrum novozriadeného Nitrianskeho biskupstva. Začiatkom 12. storočia sa opäť množia správy o Nitrianskom biskupstve, ktoré pretrvávalo na veľkomoravskej tradícii. V tom čase mal hrad rozlohu takmer 8,5 ha, patril k najrozľahlejším v stredovekom Uhorsku. V rokoch 1241 a 1242 Nitriansky hrad odolal tatárskemu vpádu, za čo kráľ Belo IV. v roku 1248 udelil podhradiu privilégiá.
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky Nitry patria:
- Nitriansky Hrad a Katedrála svätého Emeráma
- Piaristický kostol sv. Ladislava
Prichádzame ku najvýraznejšej a najcennejšej pamiatke mesta, k Nitrianskemu hradu. Nitriansky hrad sa začína už v 9. storočí, výstavba kamenného hradu však spadá do obdobia zániku Veľkej Moravy. Hradný komplex sa skladá zo štyroch častí odlišného významu: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou.
K hradnej bráne , na ktorej sa nachádza erb Pálfyovcov, vedie kamenný most, ktorého zábradlia zdobia štyri kamenné sochy svätcov a štyri vázy z konca 18. storočia. Hradné opevnenie je z veľkej časti barokové, z menšej gotické. Do katedrály vedie široké schodište na zábradliach s barokovými kamennými sochami svätcov (momentálne sú v rekonštrukcii).
Katedrála svätého Emeráma
Hradná katedrála je svojou architektúrou a umeleckými dielami najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou celého hradného komplexu. Skladá sa z troch kostolov, ktoré pochádzajú z rôznych období a to z kostola sv. Emerána, Dolného kostola a Horného kostola.
Katedrála svätého Emeráma v Nitre
Kostol svätého Emeráma
Najstaršou časťou katedrály je kostolík sv. Emerána (je považovaný za Pribinov kostol, ale nie je to dokázateľné). Bol postavený v 9., iné zdroje uvádzajú v 11. či 13. storočí a je najstarší vo východnej a strednej Európe. Prevláda tu románsky, no objavujú sa i znaky gotického slohu.
Interiér kostola prezrádza dôkladnú rekonštrukciu (napríklad z pôvodných ôsmych výklenkov pre spevákov zostali len štyri) z rokov 1931-33 vykonanú k oslavám 1100. výročia vysvätenia prvého kresťanského chrámu v Nitre. Kedysi sa tu nachádzal zlatý Levický onix, dnes sú tu uložené relikvie sv. Ondreja a Benedikta a sv.
Dolný kostol
Dolný kostol je najmladšou časťou katedrály, dal ho postaviť biskup Telegdy v prvej polovici 17. storočia. Pri prestavbe v 18. storočí vkomponovali interiér kostola do barokového komplexu katedrály. Hoci nie je umelecky vyzdobený ako horný kostol, nachádza sa tu jedinečný oltár, azda najcennejšia pamiatka katedrály.
Dominantou oltára je plastický reliéf so scénou “Snímanie z kríža“ tvoriaci stred oltára. Plastika je z alabastru, pochádza zo 17. storočia a jej autor je rakúsky sochár Jan Pernegger. Pod touto plastikou je menší mramorový reliéf znázorňujúci “Kladenie do hrobu“. Pochádza z 15. storočia a jeho autor je taliansky sochár Donatello.
Horný kostol
Horný kostol je postavený na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny v gotickom slohu. Postavili ho v 14. storočí pre biskupa Meška. Po roku 1711 prestavali celý chrámový priestor podľa projektov talianskeho architekta Martinelliho.
Najvzácnejšou chrámovou pamiatkou je hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou. Autorom tohto barokového oltára je taktiež Martinelli. Oltár doplňuje fresková maľba predstavujúca roj anjelov vznášajúcich sa v oblakoch. Autor tejto fresky, ako aj ostatných je rakúsky maliar Anton Galliarti. Nachádza sa tu aj obrovský organ, ktorý má 1700 píšťal a pochádza z 18. storočia. Najväčšou zvláštnosťou kostola je vchod z boku.
Výsledky archeologických výskumov v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade bude môcť vidieť aj verejnosť. Biskupstvo pripravuje stálu prezentáciu, ktorá bude novou atrakciou pre návštevníkov hradu. Pozrieť si tu budú môcť zrekonštruované a osvetlené múry kostola s výklenkami z obdobia gotiky, ktoré sa našli pod podlahou dnešného Dolného kostola.
Nitriansky hrad a Katedrála sv Emeráma
Piaristický kostol sv. Ladislava
Kostol svätého Ladislava tvorí komplex objektov na Piaristickej ulici v Nitre. Komplex pozostáva z kostola, kolégia a gymnázia. Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a pozoruhodnou architektúrou.
Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre
Prví piaristi prišli do Nitry na prelome 17. a 18. storočia, pričom sa čoskoro dali do budovania školy, kolégia a kostola. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za prítomnosti a podpory nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Ladislav bol synom uhorského kráľa Bela I. z rodu Arpádovcov a narodil sa v roku 1040. V rokoch 1077 až 1095 bol uhorským kráľom. Bol významným podporovateľom Cirkvi, založil viacero kláštorov a diecéz, bol hlboko veriaci a významne sa pričinil o upevnenie kresťanstva vo vtedajšom Uhorsku, ako aj o kanonizáciu prvých uhorských svätcov - sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Gerharda, ako i pustovníkov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Miesto jeho smrti je neisté, niektoré pramene však udávajú práve Nitru.
Základný kameň bol síce položený už v roku 1701, no do konsekrácie uplynulo ešte ďalších 88 rokov. Najprv bolo postavené kolégium s kaplnkou v ľavom krídle a škola v pravom. Malú kaplnku onedlho vystriedal prvý kostol, jednoduchá a nedostatočne presvetlená stavba ktorá bola však v roku 1742 zbúraná a prikročilo sa k výstavbe nového kostola. Stavebné práce komplikovalo aj viacero požiarov.
Nový dvojvežový kostol sa začal budovať v rokoch 1742 - 1748 podľa projektu Kristiána Morvaya. V roku 1769 boli konečne nasadené kríže na vrchole veží a prikročilo sa k výzdobe interiéru. Kostol bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom 20. septembra 1789. Už dva roky predtým bol však kostol vyhlásený Uhorskou kráľovskou korunou za farský kostol Dolného mesta, ktorým bol až do roku 1992 (predtým bol farským kostolom starobylý Kostol sv. Jakuba v centre mesta, ktorý však musel byť zbúraný pre stavebné a statické problémy).
Architektom kostola je podľa starších prameňov uvádzaný D. Martinelli, ale architektonické tvaroslovie, najmä exteriéru, vykazuje príbuzné znaky s dielami A. Veže majú výšku 52,5 metra. Sú to 25. Dvojvežové priečelie so stredným štítovým nadstavcom s nikou a volútami je rímsou delené na dve časti. Kostol je jednoloďový, zaklenutý pruskými klenbami, sakristia valenou klenbou. Pôvodne bol koncipovaný pravdepodobne ako trojloďový, pričom sanktuárium je pokračovaním zamýšľanej hlavnej lode. Na ľavej strane presbytéria je sakristia, nad ktorou je oratórium; dnes je tu zriadená historická piaristická knižnica do ktorej patrí okolo 50 000 zväzkov a 16 inkunábul.
Na ľavej strane kostola je drevená zlatom ozdobená kazateľnica so spovednicou zo začiatku 19. storočia. Na jej baldachýne sú znaky viery, nádeje a lásky, na spodnej strane baldachýnu holubica - symbol Ducha Svätého. Po jej obvode sú zlátené plastiky sv. Tomáša a Kristovho pokušenia. Kazateľnica i drevené lavice sú darom nitrianskeho biskupa Klucha (1808 - 1826).
Pôvodné fresky zobrazovali významné udalosti uhorských dejín zviazané so životom sv. Štefana, Imricha, Alžbety a Margity Uhorskej z rodu Arpádovcov. V rokoch 1940 - 1941 bol však kostol vymaľovaný. Jeho interiér bol celkovo obnovený, pričom staré fresky boli nahradené novými znázorňujúcimi dejiny kresťanstva v Nitre. Realizoval ich významný maliar a reštaurátor, nitriansky rodák Edmund Massányi.
Prvá freska je umiestnená na plackovej klenbe svätyne v oválnom ráme. Centrálnym motívom mnohofigurálnej kompozície sú postavy Cyrila a Metoda. Cyril krstí mušľou v pravej ruke a v ľavej drží palicu zakončenú dvojramenným krížom. Metod, odetý v biskupskom rúchu, káže prichádzajúcemu ľudu, túžiacemu poznať slová viery. Pri nohách sedia ich učeníci . sv. Gorazd a Kliment, držia Písmo a ikonu zmŕtvychvstalého Krista. V okolí nájdeme knieža Rastislava so svojou rodinou, skupinu veľmožov, knieža, a slovenský ľud.
V lodi kostola maliar v druhom výjave zobrazuje svätcov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Tretí výjav predstavuje sv. Emeráma, ku ktorému prichádzajú sv. Bystrík a sv. Sádok s prvými tromi slovenskými biskupmi (K. Kmeťko, M. Blaha, J. Vojtaššák). Z obdobia Massányiho premeny kostola pochádza aj krížová cesta so štrnástimi zastaveniami, umiestnená po obvode kostola - z roku 1942.
Vo víťaznom oblúku pri vstupe do presbytéria sa nachádza štylizovaný monogram Panny Márie - písmená M a A spolu s trojpísmenovým spojením RIA okrášlené kráľovskou korunou. V nikách pod chórom sa zase nachádzajú sochy sv. Hlavný oltár sv. Oltár sa skladá zo šiestich mramorových stĺpov s korintskými hlavicami, ktoré na vyvýšených podstavcoch nesú baldachýn, pod ktorým je trón Najvyššieho. Na oltárnom obraze je svätý Ladislav na koni s korunou na hlave, podľa legendy mečom otvárajúci prameň vody v skale, aby uhasil smäd uhorského vojska. Kráľ s očami upretými na oblohu vzdáva chválu Bohu. Po stranách tohto obrazu sú sochy sv. Ignáca a sv. Augustína v nadživotnej veľkosti. Oltár je z roku 1750 a je darom bývalého žiaka piaristického gymnázia Antona Grassalkoviča. Rodový erb Grassalkovičovcov sa nachádza nad oltárnym obrazom.
Po stranách lode je symetricky rozmiestnených šesť oltárov z umelého mramoru. Nachádza sa tu oltár Zasnúbenia Panny Márie, Svätého Kríža a svätej Márie Magdalény. Na druhej strane zasa oltár sv. Jána Nepomuckého, sv. Jediný drevený oltár v kostole je z roku 1901 a nachádza sa na pravej strane kostola, je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
Pôvodný organ postavil okolo roku 1800 významný trnavský organár Valentín Arnold. Organ prešiel viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v rokoch 2005 - 2006 firmou Rieger Kloss z Krnova, kedy bol organ aj rozšírený.
Pôvodné zvony kostola boli do nových veží prenesené zo zaniknutého Farského kostola sv. Jakuba v rokoch 1762 - 1804. Podľa archívnych prameňov boli štyri, najväčší z nich vážil 12,5 centa, najstarší bol z roku 1429. V utorok 31. októbra 1916 zastihla však kostol smutná udalosť - vojnová rekvirácia zvonov.
Vo vojenských záznamoch sa dočítame, že boli odobraté dva zvony spolu s hmotnosťou 1 321 kg, ktoré vojaci vyhodili z okna veže a pri dopade na zem sa rozbili. V súvislosti s touto akciou však zostávajú niektoré skutočnosti otázne. V potvrdení o rekvirácii sú spomenuté dva zvony, kostol však mal zvony štyri. Je však známa skutočnosť, že kostol zostal bez zvonov.
Nové zvony sa podarilo získať zásluhou vtedajšieho správcu farnosti Nitra - Dolné mesto prepošta Kolomana Szmida, ktorý po získaní potrebných financií objednal tri zvony v dielni Richarda Herolda v Chomoutove v Čechách. Celkové náklady dosiahli sumu 138 850 korún. Do Nitry zvony dopravili železnicou a zo stanice ku kostolu volskými záprahmi. Nové zvony slávnostne vysvätil nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko na sviatok patróna kostola 27. 6. 1928.
V roku 2011 špecializovaná nemecká firma PERNER z Passau vykonala výmenu nosnej konštrukcie zvonov (zvonovej stolice). Dovtedy boli zvony zavesené na kovovej konštrukcii, odvtedy na zvonovej stolici z dubového dreva. Vymenené boli aj srdcia zvonov, zvonové hlavice a elektrický pohon zvonenia aj odbíjania času.
Zloženie zvonov:
- Zvon svätý Ladislav je najväčším zvonom v Nitre. Jeho hmotnosť je 2 698 kg, spodný priemer 161 cm. Zvoní v tóne c1. Ozdobený je reliéfom svätého Ladislava, rozličnými ornamentmi a kráľovskou šesť ramennou korunou. NISI DOMINUS CUSTO DIERIT CIVITATEM FRUSTRA VIGILAT QUI CUSTODIT EAM… Ps. SANCTE LADISLAE, ORA PRO NOBIS. OBTULERUNT FIDELES PAROCHIANI. A. (Svätý Ladislav, oroduj za nás. Obetovali veriaci farnosti.
- Zvon svätý Karol Boromejský váži 1 648 kg, spodný priemer má 144 cm. Zvoní v tóne d1. Je ozdobený reliéfom sv. Karola Boromejského, rozličnými ornamentmi a má rovnako šesť ramennú korunu. OBTULIT SIMON SCHWITZER CONVERTITA. A. (Venoval Šimon Schwitzer, konvertita.
- Zvon svätý Jozef váži 1 105 kg, so spodným priemerom 124 cm. Zvoní v tóne f1. Je podobne ozdobený šesť ramennou korunou, ornamentmi a plastikou svätého Jozefa s malým Ježišom v náručí. OBTULERUNT FIDELES PAROCHIANI. A. (Venovali veriaci farnosti.
- Zvon svätý Michal, archanjel váži 300 kg a spodný priemer má 70 cm. Odliaty je v tóne c2. CHRISTIFIDELES DIOECESIS NITRIENSIS DONAVERUNT NITRAE DOMINICA RESSURECTIONIS DOMINI. A.D. (Darovali veriaci nitrianskej diecézy v nedeľu zmŕtvychvstania Pána. Zvon požehnal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák 10. 9.
Nitra, so svojimi historickými kostolmi, zostáva dôležitým centrom náboženského a kultúrneho dedičstva Slovenska.