Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako Nemecký kostol, je jednou z najvýznamnejších historických a architektonických pamiatok v Banskej Bystrici. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou. Kostolu Nanebovzatia Panny Márie patrí prívlastok najstarší kostol v meste. Patrí medzi najcennejšie sakrálne pamiatky mesta a je neoddeliteľnou súčasťou historického hradného areálu Banskej Bystrice.
Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie.
S výstavbou kostola sa začalo v 14. storočí, pričom základy boli ponechané z pôvodného hradného kostola.
Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou.
Najstaršou stavbou mestského hradu je farský kostol z 13. storočia, ktorý bol do súčasnej podoby prestavaný v priebehu storočí.
Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada.
Mestský hrad v Banskej Bystrici vznikol pri pôvodnej baníckej osade.
V 13. storočí tu vybudovali farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, na starších základoch románskej baziliky. Kostol nechali vybudovať bohatí nemeckí mešťania a majitelia baní.
V okolí hradu sa nachádzalo drevené opevnenie.
Prvé stavebné práce začali v 2. polovici 15. storočia v hradnom areáli. V 16. storočí sa začalo s prestavbou do kameňa a výstavbou celého mestského opevnenia. V tomto období boli v okolí kostola vystavané budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi (Matejov dom, radnica). Postavený bol aj Kostol sv. Kríža. a barbakan. Koncom 16. storočia sa pôdorys hradného areálu ustálil do dnešnej podoby.
Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný.
Kostol vznikol na základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia a tvoril základ pri vzniku Mestského hradu. Prvý, ktorý výrazne zasiahol do vzhľadu Farského kostola postihol mesto v roku 1500.
V roku 1761 sa mestom prehnal jeden z najničivejších požiarov v súdobej Európe, ktorý v meste úplne zničil vyše 300 domov a neobišiel ani Farský kostol. Na kostole úplne zhorela strecha a prepadol sa nádherný klenbový strop.
Na popol sa premenil aj hlavný oltár, ktorý bol dielom Majstra Pavla z Levoče, pôvodne vyšší a väčší ako ten v Levoči. Zachoval sa však druhý oltár z dielne majstra Pavla v bočnej lodi s kaplnkou Sv. Barbory, ktorá akoby zázrakom požiaru unikla.
Vo Farskom kostole nájdeme niekoľko unikátnych historických reliktov. Okrem bohatej barokovej výzdoby interiéru je pozoruhodná jednoliata bronzová krstiteľnica z dielne Majstra Jodoka, z roku 1475, najstarší, v meste zachovaný epitaf, spomínaný neskorogotický drevený oltár Majstra Pavla z Levoče, či originálna klenba, ktorá nepodľahla skaze pri ničivých požiaroch.
Všetky tieto predmety sú umiestnené v najznámejšej kaplnke kostola, zasvätenej Sv.
Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu.
V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie. V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla. Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená. Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia. Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami.
História a Vývoj
Kostol bol postavený v 13. storočí na základoch románskej baziliky. Postupne prešiel viacerými prestavbami a adaptáciami, čo viedlo k získaniu jeho súčasnej podoby. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V priebehu storočí sa na ňom podpísali rôzne architektonické štýly, ale kostol si zachoval svoju dominantu v mestskom panoráme.
Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia.
V 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore.
V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad.
V roku 1761 podľahol požiaru tiež oltár sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče. V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom.
Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19.
V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom.
Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore.
Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia.
Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19.
Interiér a Umelecké Diela
Interiér kostola skrýva skutočné gotické umelecké diela, ktoré sú významné nielen na území Banskej Bystrice, ale aj celého Slovenska. Hlavným prvkom v interiéri je oltár s dvomi obrazmi: Nanebovzatie Panny Márie a Svätá Trojica. Za zmienku stojí aj nádherná baroková výzdoba interiéru celého kostola.
Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia.
Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18.
Chrámová loď so štyrmi radmi lavíc, centrálne usporiadanými, napomáha vytvoriť spoločenstvo okolo Krista, ktorý je oltárom, obetným Baránkom a obetujúcim kňazom. V zadnej časti lode je 7 stĺpov podopierajúcich podkovitý chór a rebrový strop. Stĺpy symbolizujú 7 sviatosti a stabilitu Cirkvi. Pevný kamenný oltár je z 3 blokov kameňa, stupňovito usporiadaných. Znázorňuje drámu Kristovej obety prinášajúcu Otcovi za našu spásu, keď „zem sa triasla a skaly sa pukali.“ (Mt 27, 51) Kríž nad oltárom umocňuje vieru kňaza i božieho ľudu, že aj keď sa opakujú slávenia sv. omše, Kristova obeta sa neopakuje, ale každou sv. omšou nekrvavým spôsobom sprítomňuje.
Svätyňa je jasne osvetlená nepriamym svetlom z hora, čo sa v chráme vníma ako studňa svetla, ktoré prichádza z výsosti. V osi apsidy sú nápisy posledných Kristových slov na kríži, z ktorými trpiaci Kristus nad oltárom vytvára hlbokú spätosť a vyzýva k uvažovaniu.
Bohostánok z nerezu je umiestnený na kamennom pastofóriu, vo výklenku ľavej čelnej steny naproti adoračnej kaplnke. Na dverách bohostánku je reliéf pelikána, ktorý kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou, čo symbolizuje Krista, ktorý nám dáva svoje telo za pokrm a krv za nápoj. Krížová cesta je umiestnená na čelnej stene. Ambo - stôl slova je hrubo opracovaný kamenný blok, do ktorého sú vložené dve hladké kamenné tabule, čo symbolizuje, že dokonalé božie slovo je vložené do nedokonalého hlásateľa a poslucháča, aby ich pretváralo. Pulpit ambóny znázorňuje otvorenú knihu hovoriaceho Boha. Erby pápeža, diecézneho biskupa, saleziánsky erb a hudobníkov sú namaľované na pevnom zábradlí chóru.
Kaplnka sv. Barbory
Z pôvodného stavu kostola sa zachovala aj Kaplnka sv. Barbory, ktorá je známa svojím neskorogotickým oltárom vytvoreným Majstrom Pavlom. Tento oltár je významným dielom stredovekého umenia, ktoré zachováva vysokú umeleckú hodnotu.
Práve ona dala v roku 1478 kaplnku dokončiť, zariadiť a vysvätiť, pretože pápežská odpustková listina ju uvádza v roku 1477 ešte ako nevysvätenú kaplnku sv. Barbory a sv. Historické dokumenty hovoria, že 10. februára 1478 sa konala vysviacka kaplnky sv. Barbory a menšieho oltára sv. Magdalény na severnej strane kaplnky. Súčasťou boli aj sochy Sv. Petra, sv. Pavla a pápeža Urbana. O 13 dní neskôr 23. februára v roku 1478 došlo k vysväteniu sochy Panny Márie, sv. Hieronyma a sv. Socha sv. Barbory bola na pravej strane a sv. Hieronyma na ľavej strane Madony. V ten istý deň boli vysvätené pozlátené sošky sv. Barbory, sv. Hieronyma a strieborného kríža ako súčasť oltára sv. Barbory.
Po strašnom veľkonočnom požiari 10. apríla v roku 1500, drevená Banská Bystrica odišla do minulosti. Mestská rada prijala rozhodnutie, že drevo prestáva byť základným stavebným materiálom. Prirodzene požiar poškodil aj kaplnku sv. Barbory. Datovanie objavené počas reštaurovania kaplnky v rokoch 1966 - 1975 na západnej stene v blízkosti klenby, má text anno domini 1-5-0-4, na stĺpe portálu na južnej stene je rovnaký rok. Mladšie datovanie kaplnky bolo objavené v tom istom čase na vonkajších krídlach pozdĺž celej šírky rámu.
V priebehu historického vývoja menila kaplnka názov buď podľa rodiny, ktorá mala nad ňou patronát: Plattovská, Glocknitzerova, Wasserbrothova, Gutiana. Alebo podľa oltárov, ktoré boli v nej inštalované: Kaplnka P. Márie, Kaplnka Márie Magdalény, Kaplnka sv. Alojza a názov, ktorý pretrval dodnes Kaplnka sv.
Zastrešenie kaplnky tvorí valená lunetová klenba s bohatým sieťovým a hviezdicovým vzorom, ukončená na šiestich konzolách zobrazujúcich patrónov Uhorska:. Na severnej strane sú postavy Martina, sv. Jána Almužníka(sv. Hieronyma) a sv. Štefana. Na južnej strane sv. Imricha, sv. Ladislava a sv.
V Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv.
Vo Farskom kostole sa nachádza niekoľko jedinečných historických reliktov. Medzi ne patrí jednoliata bronzová krstiteľnica z dielne Majstra Jodoka, originálna klenba, najstarší v meste zachovaný epitaf - všetky tieto relikty sú umiestnené v kaplnke kostola, zasvätenej Sv. Barbore - patrónke baníkov.
Známa je aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, a ktorý je 1 zo 4 na svete. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.
Hovorí sa, že oltár Majstra Pavla v Banskej Bystrici bol ešte honosnejší ako ten z Levoče. Údajne to spôsobil syn majstra Pavla, pretože v hádke zabil akéhosi mešťana a mal zaplatiť vysoké odškodné. Banskobystrická mestská rada nakoniec navrhla, že odškodné zaplatí, ak Majster Pavol vyzdobí kaplnku sv.
Bronzová Krstiteľnica
Za pozornosť určite stojí aj bronzová krstiteľnica, ktorá je ďalším cenným umeleckým dielom tohto kostola. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej mede, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok.
Kaplnka Kristovho Tela
V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv.
Organ
Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu. Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach. Bohatú výzdobu tvorí hrajúci kráľ Dávid, sv.
Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov, Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv.
Plastika Krista na Olivovej Hore
Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19.
Ďalšie Kostoly v Banskej Bystrici
Okrem Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici nájdeme aj ďalšie významné sakrálne stavby, ktoré stoja za zmienku:
- Kostol sv. Kríža: Pôvodne slovenský kostol, ktorý bol pristavaný k hradbovému múru.
- Kostol sv. Alžbety: Postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre baníkov.
- Katedrála sv. Františka Xaverského
